Korupcia a transparentnosť verejného obstarávania v podmienkach
SR
JUDr.
Monika
Hullová
PhD.
Katedra kriminálnej polície Akadémie PZ v Bratislave
Pracovníci Akadémie PZ v Bratislave vykonali v rokoch 2011 - 2013 výskumnú sondu
(prieskum) s cieľom posúdiť úroveň transparentnosti verejného obstarávania v podmienkach SR. Účelom
tejto aktivity je vytvorenie podkladov pre spracovanie a obhájenie potreby realizácie
vedecko-výskumnej úlohy, ktorej predmetom bude identifikácia a explanácia príčin, prejavov a
dôsledkov korupčného konania v systéme verejného obstarávania. V realizovanom prieskume boli využité
obsahové a kauzálne analýzy dokumentov, v ktorých sú sumarizované informácie charakterizujúce
problémy verejného obstarávania. Osobitne významné boli zistenia z vykonaných rozhovorov s
podnikateľmi, ktorí participovali na verejnom obstarávaní (8 podnikateľských subjektov). Takto
získané poznanie bolo logickými operáciami spracované do podoby tejto štúdie, pričom k
objektivizácii tohto poznania realizátori využili aj výsledky cieľavedome realizovaných
matematicko-štatistických analýz.
Identitu potreby riešenia problémov, ktoré sú zakomponované v názve tejto štúdie, určuje
celý rad vnútroštátnych a medzinárodných dokumentov, v obsahu ktorých sú systémovo spracované
hodnotenia transparentnosti vereného obstarávania. V intenciách stanovísk "Balík o ochrane legálneho
hospodárstva" a "Balík opatrení v oblasti verejného obstarávania" z roku 2012, nelegálne
hospodárstvo prehlbuje deficity štátov, brzdí kroky orgánov verejnej moci namierené proti kríze,
znižuje objem investícií, podporuje odliv kapitálu a oslabuje dôveru občanov voči ich zástupcom a
inštitúciám.1)
Po druhé, podľa názoru odborníkov, nedostatočná transparentnosť pri verejnom obstarávaní
vedie k
-
mrhaniu verejnými prostriedkami (podľa ustálených odhadov o 5 - 15%),
-
úplatkárstvu a korupcii, teda k porušovaniu spoločenskej morálky, kde škody na úkor
spoločnosti rádovo prevyšujú priame hospodárske škody na verejných
prostriedkoch.2)
Po tretie, zo správy Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) za rok 2012 vyplýva, že
problémy s verejným obstarávaním boli tretím najčastejším dôvodom pre sťažnosti občanov adresované
ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy a iným subjektom verejnej správy. Kontrolou
NKÚ sa zistilo, že pri verejnom obstarávaní niektoré subjekty (konkrétne išlo o 3 obce)
nepostupovali podľa zákona, resp. nevykonali verejné obstarávanie ani prieskum trhu a práce boli
obstarané iba priamym zadaním zákazky.3)
Ako to vyplýva z medializovanej kauzy tunelovania v Bratislavskej župe, v rámci verejného
obstarávania je často náročné identifikovať nezákonný postup:
Bratislavský samosprávny kraj minul
od roku 2010 na opravu 215 havárií 11,1 milión eur, pričom ani v jednom prípade to neriešil formou
verejného obstarávania. Podozrivý je počet havárií (v ostatných krajoch sa pohybuje v počte 0 - 3),
ako aj výška jednotlivých zákaziek, ktorá nepresiahla 200 000 eur, nad túto sumu by župa musela
vyhlásiť súťaž. Okrem toho z objednávok vyplýva, že sa neriešili havárie, ale klasické stavebné a
rekonštrukčné práce.
Po štvrté, súvislosť korupcie a verejného obstarávania možno nepriamo vyvodiť