Princíp viazanosti právom a verejná správa

Vydáno: 60 minút čítania
Princíp viazanosti právom a verejná správa
JUDr.
Michal
Maslen
PhD.
Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta, Katedra správneho práva, práva životného prostredia a finančného práva.
MASLEN, M.: Princíp viazanosti právom a verejná správa. Právny obzor, 98, 2015, č.1, s. 22 - 40.
Principle of lawfulness and the public administration.
The legislation may vest the public administration with the power to exercise discretion. Jurisprudence stresses, that the power of discretion should be used in the minimum, as there is the risk of arbitrariness. Judicial law stresses that the public administration must not expand its discretion over the conditions established by law. When using the discretionary power the legal certainty and predictability of the actions of public administration must preserve. Otherwise would the public administration act arbitrarily. Therefore the question arises - in what extent and how are the public authorities bound by law, when exercising their discretionary power? The possible conclusion may define the power of administrative authority in connection with the scope that has been vested to it by law. The scope of administrative authority includes the extent of the relations that is administrated by the authority. The power of authority expresses the way, the authority administrates this extent of relations. The most important conclusion is that the power of authority may interfere with the fundamental rights and freedoms only under the law. In this respect the exercise of authority's power corresponds to the requirements of the Article no. 1 and Article no. 2 Paragraph no. 2 of the Constitution of the Slovak Republic.
Key words:
legal state, government of law, principle of lawfulness, right to good governance, Council of Europe, Recommendation, Convention, Deed, Constitution of the Slovak Republic, public administration, fundamental rights and freedoms, competence and power
1. Úvodné poznámky1)
Pojem právny štát znamená, že osoby, ktoré vystupujú v jeho mene, vykonávajú zverenú moc výlučne v súlade s pravidlami, ktoré tento výkon upravujú. To je v skratke princíp legality, ktorý má dve dimenzie. Prvá sa týka rozsahu a druhá spôsobu, ktorým štát moc vykonáva. Pokiaľ ide o rozsah, platí, že to, čo nemá správca výslovne dovolené, to má zakázané. Pokiaľ ide o spôsob, to, čo má správca výslovne dovolené, smie robiť práve a len tak, ako to má dovolené. Inými slovami - nestačí, že mu právo nejakú právomoc zveruje. Musí ju tiež realizovať spôsobom, ktorý predmetné pravidlá predpokladajú.2)
V právnom štáte vládne právo.3) Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
"Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.".
Toto vymedzenie vplýva na realizáciu štátnej moci oveľa širším spôsobom, ako si často uvedomujeme.
Atribútom právneho štátu je aj ochrana ľudských práv a základných slobôd. Súčasná právna veda preto vidí dôsledky tohto ustanovenia nielen v spôsobe a rozsahu realizácie štátnej moci, ale považuje ľudské práva a slobody (a ich ochranu) za jeden zo zdrojov štátnej moci a jej výkonu. Všetky štátne orgány sú preto adresátom záväzkov vyplývajúcich zo základných práv, ktoré zaväzujú štátnu moc. Táto skutočnosť výrazne posilňuje normatívny rozmer základných ľudských práv a slobôd. Dôsledok tohto prístupu sa tak prejavuje nielen voči realizácii výkonnej zložky štátnej moci, ale aj vo vzťahu k moci súdnej a zákonodarnej.4)
Európska dimenzia ochrany ľudských práv a základných slobôd vníma uvedené povinnosti štátnych orgánov pri realizácii štátnej moci skrz princíp viazanosti právom. Princíp viazanosti právom napomáha rozvoju demokratického prostredia a právneho štátu. Viazanosť právom predstavuje teda viazanosť štátnej moci platným právom, ktorá vzniká na úrovni zákonodarstva, ale aj viazanosť štátnej moci ľudskými právami a slobodami, ktoré obmedzujú aj samotné zákonodarstvo.
Viazanosť základnými právami preto ovláda výsledok zákonodarnej činnosti. Avšak v rovnakom meradle sa vzťahuje aj na činnosť, resp. nečinnosť parlamentu. Tieto závery na úrovni súdnej judikatúry prezentuje napríklad nemecká ústavná judikatúra.5) Česká a slovenská6) ústavná judikatúra za nimi zaostáva a ponecháva priestor všeobecným súdom, od ktorých očakáva vypĺňanie medzier v právnej úprave prostredníctvom ustálenej rozhodovacej činnosti.7)
Atribúty právneho štátu sa napĺňajú v takých systémoch, o ktorých je možné povedať, že fyzické a právnické osoby poznajú hranice zásahov verejnej moci do sféry práv a slobôd jednotlivca.8) Právna veda vymedzuje obsah pojmu právny štát viacerými prívlastkami ako požiadavka právnych základov (just legal frameworks), verejný poriadok (public order), zodpovednosť zákona (accountability to the law), prístup k spravodlivosti (access to justice) a kultúra zákonnosti (culture of lawfulness). Princíp viazanosti právom vymedzuje ako stav, v ktorom sa subjekty riadia zákonmi. Za subjekty však považuje tak vykonávateľov, ako aj adresátov verejnej moci.9) Adresáti sa v prípade porušenia alebo zásahu do práv a slobôd môžu obrátiť na zákonom zriadený súd a využiť právom garantovaný prístup k spravodlivosti.10)
Princíp viazanosti právom nevyžaduje, aby každý jednotlivec veril v uskutočniteľnosť alebo dokonca vhodnosť právneho štátu. Prvotnou podmienkou jeho použiteľnosti je presvedčenie, že tzv. "obyčajné zákony" vytvárajú integrálnu súčasť spravodlivosti, alebo môžu byť použité na dosiahnutie spravodlivosti,11) a teda slúžia predovšetkým na ochranu ľudských práv a základných slobôd.12) Tento princíp implikuje povinnosť vládnej moci konať len prostredníctvom zákona a povinnosť zákona vládnu moc kontrolovať.13) Podstata právneho štátu sa približuje stavu, v ktorom osobná sloboda znamená oslobodenie od rušenia zo strany iných osôb, ale predovšetkým aj orgánov verejnej moci.14)
Veľkú časť uvedených hodnôt vyjadrujú podľa E Báránya ústavné dokumenty a medzinárodné zmluvy vo forme právnych princípov, lebo to zodpovedá ich povahe, zvlášť vysokému stupňu všeobecnosti a uplatňovaniu vo veľkom okruhu rôznorodých spoločenských vzťahov. Znamená to okrem iného, že sa nepoužívajú alternatívne, ale v miere danej ich vzájomným vyvažovaním a zohľadňujúc faktické ("skutkové") i právne okolnosti. Ich aplikácia kladie v porovnaní s obvyklými, hlavne kondicionálnymi právnymi normami vyššie nároky na profesionálnu zdatnosť osôb uplatňujúcich ústavu.15)
Z uvedených dôvodov musia zákony byť jasné a prehľadné, určité, náležite zverejňované a predpokladateľné. Ak právne predpisy nespĺňajú uvedené požiadavky, vytvárajú priestor, v ktorom adresáti verejnej moci nie sú schopní rešpektovať zákony a rozpoznať ich obsah.16) Ústava Slovenskej republiky preto ustanovuje v čl. 1 ods. 1 právny základ pre uplatňovanie verejnej moci v Slovenskej republike, ako aj právny základ pre správanie všetkých osôb.
2. Princíp viazanosti právom a právo na dobrú verejnú správu
Princíp viazanosti právom vyjadruje samú podstatu právneho štátu. Znamená bezpodmienečnú viazanosť štátnych orgánov platným právom a je najzákladnejším predpokladom právneho štátu. Predstavuje jeho esenciu. Striktná viazanosť platným právom je podľa právnej vedy fundamentom, od ktorého niet dôležitejšieho a z poslušnosti voči ktorému nie