Vývoj ochrany utajovaných skutočností na území SR

Napriek špecifickému postaveniu ochrany utajovaných skutočností neboli doposiaľ spracované zásadné teoretické materiály týkajúce sa tejto oblasti. Nedostatok pochopenia problematiky a nedostatok teoretických informácií prispel k dnešnej situácii, kedy ani pri pohľade späť nie je možné celkom jednoznačne pochopiť význam systému ochrany utajovaných skutočností a jeho základné rámce. Jednou z možností, kde možno hľadať zdroje poučenia a pochopenia systému ochrany utajovaných skutočností, sú však aj napriek tomu poznatky získané analýzou jeho vývoja. Preto príspevok analyzuje historickoprávne súvislosti vývoja tejto problematiky v teritoriálnych podmienkach SR a podáva o nej ucelený logicky usporiadaný súbor informácií v troch časových úsekoch, vymedzených zásadnými historickými udalosťami.

Ochranu utajovaných skutočností (ďalej len OUS) v podmienkach Slovenskej republiky je potrebné vnímať v širokom spektre jej historického vývoja a so všetkými okolnosťami, ktoré podmienili súčasný stav celého systému OUS. Správne pochopenie historického vývoja OUS by malo byť založené na poznaní historických súvislostí, a to najmä z hľadiska charakteru štátneho režimu, ako aj tomu zodpovedajúceho inštitucionálneho a právneho vývoja. Práve Slovenská republika je príkladom, kedy štátny režim a ideológia podmienili v určitom období vznik špecifického pohľadu na OUS, jeho úlohy a ciele. Počiatok zásadných historických súvislostí, bezprostredne podmieňujúcich existenciu dnes už samostatnej Slovenskej republiky, možno spojiť so vznikom prvého samostatného a spoločného štátu Čechov a Slovákov, teda so vznikom Československej republiky v októbri 1918. Preto aj skúmanie historického vývoja OUS je vhodné zasadiť do časového úseku od roku 1918 po súčasnosť. Tento časový úsek možno vzhľadom na známe historické súvislosti rozdeliť na tri rozhodujúce vývojové obdobia. V prvom rade to bude obdobie od vzniku Československej republiky v roku 1918, v druhom rade to bude vývoj úpravy a charakteru skúmanej problematiky po skončení druhej svetovej vojny a nakoniec jej vývoj po roku 1989. Treba totiž vychádzať z predpokladu, že genéza ochrany utajovaných skutočností práve v týchto historických predeloch priamo ovplyvnila aj jej súčasný systém.

Na existenciu systému ochrany informácií už počas prvej medzivojnovej Československej republiky upozorňuje predovšetkým vývoj trestnoprávnych a iných predpisov a možný trestnoprávny postih páchateľov. Nakoľko nebolo možné zároveň so vznikom nového štátu vytvoriť okamžite aj potrebné právne predpisy, došlo k rozhodnutiu, ktorým bol do československého právneho poriadku prevzatý rakúsky a uhorský právny poriadok, a to spolu aj so štruktúrou verejnej správy.¹⁾ Týmto procesom bolo inkorporovaných do československého právneho poriadku viacero právnych predpisov, týkajúcich sa aj ochrany niektorých kategórií informácií.

V prvom rade to bol rakúsky Trestný zákon č. 117/1852 ríšskeho zákonníka, uhorský Trestný zákonník - zákonný článok XV z roku 1878 a rakúsky vojenský Trestný zákon č. 19/1855 ríšskeho zákonníka, ktoré sa stali súčasťou právneho poriadku Československej republiky ako nástupníckeho štátu Rakúska - Uhorska. Prvý spomínaný zákon sa uplatňoval na území Čiech a Moravy, druhý na území Slovenska a tretí na území celého Československa až do roku 1950. Spomínaný pôvodný rakúsky trestný zákon, ale aj uhorský trestný zákon obsahoval ustanovenia zamerané skôr na ochranu informácií úradného, obchodného, resp. bankového charakteru. Až tretí spomínaný zákon, vojenský Trestný zákon, upravoval v § 321 skutkovú podstatu trestného činu vyzvedačstva, teda trestný čin takého charakteru, ktorý bezprostredne súvisí s ochranou utajovaných informácií. Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu bola postavená na vyzvedaní vojenskej sily a moci v čase vojny, vyzvedaní zbrojenia a vojenských opatrení a vyzvedaní iných skutočností, v úmysle tieto vyzradiť nepriateľovi. Neskôr bol vojenský trestný zákon, pokiaľ ide o ochranu chránených informácií, nahradený zákonom č. 50/1923 Zb., na ochranu republiky, ktorý už bližšie špecifikoval viaceré skutkové podstaty zaoberajúce sa ochranou tajomstva. Napríklad podľa § 5 - "vyzradenie štátneho tajomstva" - mohol byť potrestaný každý, kto vyzradil štátne tajomstvo cudzej moci, a to úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou. Podľa § 6 - "vojenská zrada"- bolo trestné vyzradenie skutočností, ktoré mali byť utajené pre obranu republiky pred cudzou mocou. A napokon podľa § 23 - "nedovolené spravodajstvo" - bolo trestné uverejnenie správy o vojenskej sile, pohybe vojsk, republiky alebo spojencov v obrane v prípade, že mohlo byť predpokladané, že tieto ohrozia záujem štátu.

Odhliadnuc od zrejme vágnych formulácií a pojmov v spomínaných ustanoveniach, ktoré umožňovali rôzny, napr. extenzívny výklad, možno konštatovať, že v tomto zákone bol kladený dôraz na ochranu informácií dôležitých pre riadne fungovanie štátu predovšetkým vo vojenskej oblasti. Zároveň však existovali ďalšie predpisy chrániace informácie v iných dôležitých oblastiach.

Hospodárske záujmy štátu boli chránené prostredníctvom zákona č. 71/1935 Zb., o hospodárskom vyzvedačstve. V ustanovení § 1 tohto zákona bolo definované hospodárske tajomstvo nasledovne: "Hospodárskym tajomstvom sa v tomto zákone rozumie zariadenie, opatrenie, predmety a iné skutočnosti príznačné alebo inak významné pre výrobu, alebo odbyt určitého domáceho podniku, alebo určitého oboru domáceho hospodárskeho podnikania, pričom zachovávanie v tajnosti je v dôležitom verejnom záujme, hlavne v záujme zachovávania a rozširovania zamestnanosti, vývozu alebo súťaživosti domácich hospodárskych podnikov alebo určitých odborov hospodárskeho podnikania". Išlo teda o vskutku obsiahlu definíciu hospodárskych záujmov a informácií spôsobilých ohroziť túto oblasť.

Záujem na ochrane štátu bol zabezpečený aj prostredníctvom zákona č. 131/1936 Zb., o obrane štátu. Tento zákon sa zaoberal opatreniami potrebnými na zabezpečeniu účinnej obrany štátu prostredníctvom podrobnejšej ochrany obchodného alebo výrobného tajomstva. Verejný záujem ochraňoval prostredníctvom cenzúry a iných mimoriadnych opatrení.

So vznikom vojnového "Slovenského štátu" a zápasom o samostatnosť (táto bola, ako to historické súvislosti naznačujú, viac menej fiktívna) súvisí zákon č. 320/1940 Sl.z., o trestných činoch proti štátu, kde bol prostredníctvom jednotlivých ustanovení (vyzvedačstvo, zrada štátneho tajomstva, zrada vojenského tajomstva, zakázané spravodajstvo) špecificky chránený novovytvorený štát a informácie citlivé pre zabezpečenie jeho nezávislosti a obranyschopnosti.

V uvedenom stručnom priereze dobových právnych predpisov, upravujúcich ochranu vybraných kategórii informácií, je možné identifikovať niektoré pojmy, ktoré sú používané aj v súčasnom systéme OUS - napr. skutočnosť, utajovanie, vyzvedanie, prezradenie, štátne tajomstvo, hospodárske tajomstvo a pod. Možno však jednoznačne konštatovať, že v tomto období neexistoval žiaden špeciálny právny predpis, v zmysle neskorších právnych predpisov v období po druhej svetovej vojne, ktoré upravovali a upravujú ochranu utajovaných informácií.

Po skončení druhej svetovej vojny nastalo obdobie, ktoré je charakterizované viacerými zásadnými politickými zmenami, a to nielen na území obnovenej Československej republiky, ale najmä v kontexte svetového vývoja. Počiatok vzniku bipolárneho rozdelenia sveta sa odrazil aj na situácii vo vtedajšom Československu. Rozdelenie sfér vplyvu medzi víťaznými mocnosťami zaradilo Československo, a tým aj dnešné územie Slovenskej republiky, do záujmovej sféry jednej z víťazných mocností, Zväzu sovietskych socialistických republík (zaužívaný bol skrátený názov Sovietsky zväz). Uvedené rozhodnutie na dlhé obdobie ovplyvnilo systém OUS, spôsob jeho budovania a chápania. Po februárových spoločenskopolitických zmenách a prevzatí moci komunistickou stranou bola v roku 1948 prijatá nová ústava Československej republiky.²⁾ Týmto krokom bola započatá nová éra z hľadiska ochrany záujmov štátu a jeho novej ideológie.

Zásadným krokom určujúcim budúci vývoj ochrany utajovaných skutočností bolo prijatie , o ochrane ľudovej a demokratickej republiky zo dňa 6.10.1948. Zákon bol jednoznačne zameraný na ochranu štátneho zriadenia, ideológie a ochranu vedúcich predstaviteľov štátu. Zaviedol, okrem už známych, nové skutkové podstaty deliktov ako napr. vyzvedačstvo proti spojencom a nedbalé uchovávanie štátneho tajomstva, ktoré podľa závažnosti mohli byť trestané až smrťou.³⁾ V zákone bolo jasne definované, čo je považované za štátne tajomstvo (§ 5 ods. 3): "Štátnym tajomstvom sa rozumie skutočnosť, opatrenie alebo predmet, ktoré v dôležitom záujme republiky, najmä v záujme politickom, vojenskom alebo hospodárskom, alebo ktoré v takom záujme majú zostať utajené pred cudzou mocou alebo pred cudzími činiteľmi". Zákon zároveň podľa § 9 postihoval rôzne formy konania namierené proti utajovaným skutočnostiam, ktoré bolo vykonané bez úradného povolenia.⁴⁾ Tento zákon bol z hľadiska vývoja OUS dôležitý aj preto, že na jeho vykonanie