231/1948 Sb.
Zákon
zo dňa 6. októbra 1948
na ochranu ľudovodemokratickej republiky.
Národné zhromaždenie republiky Československej uznieslo sa na
tomto zákone:
Hlava I.
Trestné činy proti štátu.
§ 1.
Velezrada.
(1) Kto sa pokúsi:
a) zničiť samostatnosť alebo ústavnú jednotnosť republiky,
b) odtrhnúť od republiky časť jej územia,
c) zničiť alebo rozvrátiť ľudovodemokratické zriadenie alebo
spoločenskú alebo hospodársku sústavu republiky, zaručené
ústavou, alebo
d) násilím znemožniť ústavnú činnosť prezidenta republiky alebo
jeho námestníka, zákonodárneho sboru alebo vlády (Sboru
povereníkov),
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od desať do dvadsaťpäť
rokov alebo doživotne.
(2) Rovnako sa potresce, kto sa na čin, uvedený v odseku 1, s
niekým spolčí alebo vojde do priameho alebo nepriameho styku s
cudzou mocou alebo s cudzími činiteľmi.
(3) Smrťou sa vinník potresce:
a) ak spácha čin, uvedený v odseku 1 alebo 2, za brannej
pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného napadnutia
republiky,
b) ak boli takým činom zvláštnou mierou ohrozené samostatnosť,
ústavná jednotnosť alebo územná celistvosť republiky, jej
ľudovodemokratické zriadenie, spoločenská alebo hospodárska
sústava, zaručené ústavou, alebo ak bola znemožnená ústavná
činnosť prezidenta republiky alebo jeho námestníka,
zákonodárneho sboru alebo vlády (Sboru povereníkov),
c) ak sa na taký čin použila branná moc alebo ozbrojený alebo na
vojenský spôsob organizovaný sbor alebo ak boli na taký čin
zbierané alebo organizované branné alebo pomocné sily alebo
hromadné zbrane alebo strelivo,
d) ak sa pri takom čine kládol násilný odpor brannej moci alebo
ozbrojenému sboru, alebo
e) ak je tu iná zvlášte priťažujúca okolnosť.
§ 2.
Združovanie proti štátu.
(1) Kto sa s niekým spolčí s úmyslom podvracať samostatnosť,
ústavnú jednotnosť alebo územnú celistvosť republiky alebo jej
ľudovodemokratické zriadenie, jej spoločenskú alebo hospodársku
sústavu alebo jej národnú povahu, zaručené ústavou, potresce sa
pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.
(2) Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, za brannej pohotovosti
štátu alebo v čase ozbrojeného napadnutia republiky, potresce sa
pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
(3) Kto založí organizáciu s úmyslom podvracať samostatnosť,
ústavnú jednotnosť alebo územnú celistvosť republiky alebo jej
ľudovodemokratické zriadenie, jej spoločenskú alebo hospodársku
sústavu alebo jej národnú povahu, zaručené ústavou, alebo kto k
takej organizácii pristúpi alebo sa zúčastní na jej činnosti alebo
ju alebo jej členov podporuje v podvratných snahách, potresce sa
pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov a ak je tu
zvlášte priťažujúca okolnosť, od päť do desať rokov.
§ 3.
Poburovanie proti republike.
(1) Kto verejne alebo pred viac ľuďmi alebo viacej ľudí
poburuje proti republike, proti jej samostatnosti, ústavnej
jednotnosti, jej územnej celistvosti alebo proti jej
ľudovodemokratickému zriadeniu, jej spoločenskej alebo
hospodárskej sústave alebo jej národnej povahe, zaručeným ústavou,
potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch
rokov.
(2) Rovnako sa potresce, kto úmyselne alebo z hrubej
nedbanlivosti umožňuje alebo obľahčuje šírenie poburujúceho
prejavu, uvedeného v odseku 1.
(3) Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, alebo úmyselne čin,
uvedený v odseku 2, za brannej pohotovosti štátu alebo v čase
ozbrojeného napadnutia republiky, potresce sa pre zločin ťažkým
žalárom od jedného do päť rokov.
§ 4.
Hanobenie republiky.
(1) Kto hanobí republiku,
kto potupí meno alebo symbol republiky, najmä jej znak,
vlajku, farby alebo štátnu hymnu, alebo
kto zničí, poškodí alebo odstráni symbol republiky, najmä jej
znak, vlajku alebo farby, alebo vyobrazenie prezidenta republiky
alebo jeho námestníka s úmyslom prejaviť opovrhnutie republikou
alebo nepriateľské zmýšľanie o nej,
potresce sa pre priestupok väzením od osem dní do šesť
mesiacov.
(2) Kto verejne alebo pred viac ľuďmi spácha čin, uvedený v
odseku 1, potresce sa pre prečin tuhým väzením od 3 mesiacov do 2
rokov.
Hlava II.
Trestné činy proti vonkajšej bezpečnosti štátu.
§ 5.
Vyzvedačstvo.
(1) Kto vyzvedá štátne tajomstvo s úmyslom ho vyzradiť cudzej
moci, alebo kto ho cudzej moci priamo alebo nepriamo vyzradí,
alebo kto sa na taký čin s niekým spolčí alebo vstúpi do priameho
alebo nepriameho styku s cudzou mocou alebo s cudzími činiteľmi,
alebo kto vstúpi do styku s organizáciou, ktorej účelom je
vyzvedať štátne tajomstvo, s úmyslom jej snahy podporovať,
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od desať do dvadsaťpäť rokov
alebo doživotne.
(2) Smrťou sa vinník potresce:
a) ak spácha čin, uvedený v odseku 1, za brannej pohotovosti
štátu alebo v čase ozbrojeného napadnutia republiky,
b) ak spácha taký čin, hoci mu bola výslovne uložená povinnosť
zachovávať štátne tajomstvo,
c) ak spácha taký čin ako člen organizácie, ktorej účelom je
vyzvedať štátne tajomstvo,
d) ak sa týka taký čin štátneho tajomstva zvlášť dôležitého,
e) ak spácha taký čin na zárobkový spôsob alebo ak pácha taký čin
po dlhší čas alebo v značnom rozsahu alebo spôsobom zvlášť
nebezpečným, alebo
f) ak je tu iná zvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Štátnym tajomstvom sa rozumie skutočnosť, opatrenie alebo
predmet, ktoré vláda tají v dôležitom záujme republiky, najmä v
záujme politickom, vojenskom alebo hospodárskom, alebo ktoré v
takom záujme majú zostať utajené pred cudzou mocou alebo pred
cudzími činiteľmi.
§ 6.
Vyzvedačstvo proti spojencovi.
Kto poškodí republiku tým, že sa dopustí vyzvedačstva (§ 5)
proti spojencovi, potresce sa pre zločin trestami, ustanovenými v
§ 5 podľa rozlíšenia tam uvedeného.
§ 7.
Nedbalé zachovávanie štátneho tajomstva.
Kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa štátne tajomstvo môže stať
známym cudzej moci alebo cudzím činiteľom, hoci mal povinnosť ho
zachovávať, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov
do troch rokov.
Ohrozenie obrany republiky.
§ 8.
Kto vyzvedá štátne tajomstvo s úmyslom vyzradiť ho nepovolanej
osobe alebo ho takej osobe vyzradí, potresce sa pre zločin ťažkým
žalárom od jedného do päť rokov, a ak je tu zvlášte priťažujúca
okolnosť, od päť do desať rokov.
§ 9.
(1) Kto bez úradného povolenia
a) zhotoví popis, plán, nákres alebo snímku niektorého zariadenia
alebo opatrenia na obranu republiky,
b) odpíše, odkreslí alebo odfotografuje plán, nákres, snímku
alebo spis o takom zariadení alebo opatrení, alebo dá alebo
nechá ho niekomu inému odpísať, odkresliť alebo
odfotografovať, alebo
c) niektorý uvedený predmet pre seba alebo pre iného zadováži
alebo ho uverejní,
potresce sa, ak nie je jeho čin prísnejšie trestný, pre prečin
tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
(2) Rovnako sa potresce, ak nejde o čin prísnejšie trestný
podľa § 5 alebo 8, kto neoprávnene vyzvedá štátne tajomstvo.
§ 10.
Vojnové záškodníctvo.
(1) Kto za brannej pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného
napadnutia republiky alebo v čase, keď sa konajú zvýšené
bezpečnostné opatrenia pre obranu štátu, spôsobí škodu obrane
alebo vojenským podnikom republiky alebo jej spojenca, alebo
obstará nepriateľovi prospech alebo ho akokoľvek podporuje,
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od desať do dvadsaťpäť rokov
alebo doživotne; ak spácha taký čin na zárobkový spôsob alebo ak
je tu iná zvlášte priťažujúca okolnosť, potresce sa smrťou.
(2) Rovnako sa potresce, kto sa na čin, uvedený v
predchádzajúcom odseku, s niekým spolčí alebo vstúpi do priameho
alebo nepriameho styku s nepriateľom.
(3) Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, z hrubej
nedbanlivosti, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch
mesiacov do troch rokov.
§ 11.
Vojnová zrada.
Československý občan, ktorý za brannej pohotovosti štátu alebo
v čase ozbrojeného napadnutia republiky koná službu v
nepriateľskom vojsku alebo v nepriateľskom ozbrojenom sbore,
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od desať do dvadsaťpäť rokov
a ak je tu zvlášte priťažujúca okolnosť, doživotne alebo smrťou.
§ 12.
Nedovolené spravodajstvo.
Kto zverejní údaje o akomkoľvek podniku, ústave, zariadení
alebo opatrení, dôležitom pre obranu republiky alebo jej spojenca,
najmä o sile, vojnovej zdatnosti alebo pohybe vojska alebo iného
vojensky organizovaného sboru, hoci mohol z úradného zákazu alebo
zo správy alebo z iných okolností vedieť, že uverejnením ohrožuje
záujmy štátu,
kto zverejní údaje o niektorom trestnom čine, uvedenom
v §§ 1, 2, 5 až 8, 10, 11 a 39 alebo o úradnom pátraní alebo
o trestnom konaní, ktoré sa týkajú takého činu, ak nebola správa
o tom vydaná alebo schválená Ministerstvom národnej obrany alebo
Ministerstvom vnútra, alebo
kto poskytne nepovolanej osobe informácie o niektorom trestnom
čine, uvedenom v §§ 1, 2, 5 až 8, 10, 11 a 39 alebo o úradnom
pátraní alebo o trestnom konaní, ktoré sa týkajú takého činu,
potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, pre prečin
tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
§ 13.
Účasť a nadržovanie pri vojenskom zločine alebo prečine.
(1) Kto úmyselne pôsobí na spáchanie vojenského zločinu alebo
pri spáchaní takého zločinu alebo páchateľovi po spáchaní takého
činu nadržuje ukrývaním alebo pomáhaním k úteku alebo na úteku,
potresce sa, ak nepodlieha právomoci vojenských súdov podľa §
11
vojenského trestného poriadku, pre zločin ťažkým žalárom od
jedného do päť rokov.
(2) Kto sa zúčastní, spôsobom uvedeným v odseku 1, na
vojenskom prečine alebo na nadržovaní jeho páchateľovi, potresce
sa, ak nepodlieha právomoci vojenských súdov podľa §
11 vojenského
trestného poriadku, pre prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do
jedného roku.
(3) Ak ustanovuje vojenský trestný zákon na vojenský zločin
alebo prečin, na ktorom sa vinník zúčastnil alebo pri ktorom
nadržoval spôsobom, uvedeným v odseku 1 alebo 2, nižšiu trestnú
sadzbu, než aká je tam ustanovená, potresce sa vinník podľa onej
nižšej trestnej sadzby.
(4) Pre nadržovanie nie je trestný, kto nadržoval blízkej
osobe.
Hlava III.
Trestné činy proti vnútornej bezpečnosti štátu.
§ 14.
Útoky na život ústavných činiteľov.
(1) Kto spácha vraždu alebo úmyselné zabitie alebo pokus o
taký čin
a) na prezidentovi republiky alebo jeho námestníkovi, alebo
b) na členovi vlády (Sboru povereníkov), alebo členovi
zákonodárneho sboru pri výkone jeho právomoci alebo pre tento
výkon alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote,
potresce sa pre zločin smrťou.
(2) Rovnako sa potresce, kto pôsobí k spáchaniu alebo pri
spáchaní vraždy alebo úmyselného zabitia na niektoré z osôb a za
okolností, uvedených v odseku 1, a to aj keď čin nebol dokonaný.
§ 15.
Telesné ublíženie ústavným činiteľom.
(1) Kto úmyselne ublíži na tele alebo na zdraví
a) prezidentovi republiky alebo jeho námestníkovi, alebo
b) členovi vlády (Sboru povereníkov) alebo členovi predsedníctva
zákonodárneho sboru pri výkone jeho právomoci alebo pre tento
výkon alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote,
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od päť do desať rokov.
(2) Ak vinník spácha čin, uvedený v odseku 1, s úmyslom
spôsobiť ťažké ublíženie na tele alebo na zdraví, alebo ak mal
taký čin za následok ťažké ublíženie na tele alebo na zdraví,
vinník sa potresce ťažkým žalárom od desať do dvadsaťpäť rokov
alebo doživotne, a ak mal taký čin za následok smrť poškodeného,
vinník sa potresce smrťou.
§ 16.
Kto úmyselne ublíži na tele alebo na zdraví členovi
zákonodárneho sboru pri výkone jeho právomoci alebo pre tento
výkon alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote, potresce
sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov a za
okolností, uvedených v § 15, ods. 2, ťažkým žalárom od päť do
desať rokov.
§ 17.
Spolčenie na útoky na ústavných činiteľov.
(1) Kto sa s niekým spolčí na spáchanie činu, uvedeného v § 14
alebo v § 15, alebo na spáchanie takých činov alebo kto také
spolčenie alebo jeho účastníkov akýmkoľvek spôsobom podporuje,
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od päť do desať rokov.
(2) Kto sa s niekým spolčí na spáchanie činu, uvedeného v
§ 16, alebo na spáchanie takých činov alebo kto také spolčenie
alebo jeho účastníkov akýmkoľvek spôsobom podporuje, potresce sa
pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
§ 18.
Násilie na ústavných činiteľoch.
Kto použije násilie s úmyslom pôsobiť na výkon právomoci
prezidenta republiky alebo jeho námestníka, člena vlády (Sboru
povereníkov) alebo člena zákonodárneho sboru, alebo kto použije
násilie proti nim pre výkon ich právomoci, potresce sa pre zločin
ťažkým žalárom od jedného do päť rokov, a ak spácha taký čin so
zbraňou, alebo ak je tu iná zvlášť priťažujúca okolnosť, ťažkým
žalárom od päť do desať rokov.
§ 19.
Osobovanie si právomoci ústavných činiteľov.
Kto si sám alebo v spojení s inými osobuje právomoc, vyhradenú
prezidentovi republiky, jeho námestníkovi, členovi vlády (Sboru
povereníkov) alebo členovi zákonodárneho sboru, potresce sa pre
zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov, a ak je tu zvlášte
priťažujúca okolnosť, od päť do desať rokov.
Vzbúrenie.
§ 20.
(1) Kto sa zúčastní na zhlukovaní viacerých osôb s úmyslom
spoločne násilím pôsobiť na výkon právomoci verejného funkcionára,
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
(2) Ťažkým žalárom od päť do desať rokov potresce sa vinník,
ak sa zúčastní na zhlukovaní, uvedenom v odseku 1, s úmyslom tam
uvedeným potom, keď na obnovenie poriadku bola použitá mimoriadna
moc.
§ 21.
Kto sa zúčastnil na zhlukovaní viacerých osôb s úmyslom
spoločne násilím pôsobiť na výkon právomoci sboru povolaného
zákonom alebo podľa zákona na prejednávanie verejných vecí,
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od päť do desať rokov.
§ 22.
Násilie na verejných sboroch.
Kto použije násilie s úmyslom pôsobiť na výkon právomoci
sboru, povolaného zákonom alebo podľa zákona na prejednávanie
verejných vecí, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného
do päť rokov, a ak spácha taký čin so zbraňou, alebo ak je tu
zvlášť priťažujúca okolnosť, ťažkým žalárom od päť do desať
rokov.
§ 23.
Ublíženie na cti prezidentovi republiky.
(1) Kto ublíži na cti prezidentovi republiky alebo jeho
námestníkovi pred viac ľuďmi, potresce sa pre prečin tuhým väzením
od jedného mesiaca do jedného roku.
(2) Tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov sa vinník
potresce:
a) ak spácha čin, uvedený v odseku 1, verejne alebo zoči-voči
prezidentovi republiky (jeho námestníkovi), alebo
b) ak ho spácha opätovne pri rôznych príležitostiach.
(3) Dôkaz pravdy ani dôkaz ospravedlniteľného omylu nie je
prípustný.
§ 24.
Hanobenie niektorých ústavných činiteľov.
Kto verejne alebo pred viac ľuďmi hanobí zákonodárny sbor
alebo jeho predsedníctvo, výbor alebo komisiu alebo vládu (Sbor
povereníkov) alebo člena vlády (Sboru povereníkov) pre výkon jeho
právomoci alebo pre jeho činnosť v politickom živote, potresce sa
pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do dvoch rokov.
§ 25.
Podpora a propagácia fašizmu a podobných hnutí.
(1) Kto propaguje alebo podporuje fašizmus alebo nacizmus
alebo podobné hnutie, ktoré sleduje potlačovanie práv a slobôd
pracujúceho ľudu alebo šírenie národnostnej, náboženskej alebo
rasovej nenávisti, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od
jedného do päť rokov.
(2) Ak spácha niekto čin, uvedený v odseku 1, tlačou, filmom,
rozhlasom alebo podobne účinným spôsobom, potresce sa ťažkým
žalárom od päť do desať rokov.
(3) Ak spácha niekto čin, uvedený v odseku 1, za brannej
pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného napadnutia republiky,
potresce sa ťažkým žalárom od desať do dvadsaťpäť rokov.
§ 26.
Popudzovanie.
(1) Kto verejne alebo pred viac ľuďmi alebo viacej ľudí
popudzuje k násilnému alebo inému nepriateľskému činu proti
jednotlivým skupinám obyvateľov pre ich národnosť, rasu alebo
náboženstvo alebo preto, že sú bez vyznania, alebo že sú
stúpencami ľudovodemokratického poriadku republiky, potresce sa
pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.
(2) Kto spôsobom, uvedeným v odseku 1, a z niektorého dôvodu
tam uvedeného popudzuje k nenávisti proti jednotlivým skupinám
obyvateľov, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov
do dvoch rokov.
(3) Kto spôsobom, uvedeným v odseku 1, a z niektorého dôvodu
tam uvedeného popudzuje k násilnému alebo k inému nepriateľskému
činu alebo k nenávisti proti jednotlivcovi, potresce sa pre prečin
tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
§ 27.
Hanobenie národa alebo rasy.
Kto verejne alebo pred viac ľuďmi hanobí niektorý národ, jeho
jazyk alebo niektorú rasu, takže to môže vzbudiť verejné
pohoršenie alebo ohroziť všeobecný mier, potresce sa pre prečin
tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
§ 28.
Zneužitie úradu duchovného alebo inej podobnej funkcie.
Kto zneužije výkon svojho úradu duchovného alebo podobnú svoju
náboženskú funkciu na vykonávanie vplyvu na veci politického
života v smere nepriaznivom ľudovodemokratickému poriadku
republiky, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, pre
prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
Nedovolené ozbrojovanie.
§ 29.
(1) Kto bez povolenia príslušného úradu
a) obstará, prechováva alebo niekomu prenechá delo, guľomet,
samopal, ručný granát, mínomet, plameňomet, bojové plyny alebo
látky alebo zbraň (látku) podobnej účinnosti alebo súčiastky,
ktoré sú nevyhnutne potrebné na použitie takej zbrane,
b) hromadí alebo rozdeľuje ručné alebo strelné zbrane, strelivo,
traskaviny, alebo
c) tvorí ozbrojený alebo na vojenský spôsob organizovaný sbor,
spolok alebo skupinu, alebo ich organizuje alebo cvičí
vojensky alebo v zachádzaní so zbraňou,
potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do
troch rokov.
(2) Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, s úmyslom podporovať
vzbúrenie, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť
rokov.
(3) Ak spácha vinník čin, uvedený v odseku 2, za brannej
pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného napadnutia republiky,
alebo ak je tu iná zvlášť priťažujúca okolnosť, potresce sa pre
zločin ťažkým žalárom od päť do desať rokov.
§ 30.
Ak vyzve úrad obyvateľstvo vyhláškou, aby vydalo zbrane a iné
veci, uvedené v § 29, nepotresce sa pre nedovolené ozbrojovanie
spáchané držaním takých zbraní alebo takých vecí, kto ich odovzdá
úradu v lehote vyhláškou ustanovenej.
§ 31.
Kto k ozbrojenému alebo na vojenský spôsob organizovanému
sboru, spolku alebo skupine, utvoreným bez povolenia príslušného
úradu, pristúpi alebo sa na ich činnosti zúčastní alebo ich alebo
ich členov podporuje, potresce sa pre prečin tuhým väzením od
troch mesiacov do dvoch rokov; ak však vedel, že účelom niektorého
takého sboru alebo spolku alebo niektorej takej skupiny je
vzbúrenie, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť
rokov.
§ 32.
Šírenie poplašnej správy.
(1) Kto rozširuje poplašnú správu, hoci si mohol uvedomiť, že
jej rozširovanie je spôsobilé vážne znepokojiť aspoň časť
obyvateľstva niektorého miesta, potresce sa, ak nejde o čin
prísnejšie trestný, pre priestupok väzením od osem dní do šesť
mesiacov; ak však vedel, že správa ním rozširovaná je nepravdivá,
potresce sa pre prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného
roku.
(2) Kto rozširuje poplašnú správu, hoci si mohol uvedomiť, že
jej rozširovanie je spôsobilé ohroziť bezpečnosť štátu, brannosť
obyvateľstva, československú menu, vážnosť verejnej moci, verejnú
bezpečnosť alebo verejný poriadok alebo že sa ním môže spôsobiť
zdražovanie predmetov potreby, prenáhlenej a hromadnej kúpy alebo
predaja alebo prenáhlené a hromadné vyberanie vkladov, potresce sa
pre prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku; ak
však vedel, že správa ním rozširovaná je nepravdivá, potresce sa
tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.
(3) Kto za brannej pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného
napadnutia republiky alebo v čase, keď sa konajú zvýšené
bezpečnostné opatrenia pre obranu štátu, rozširuje poplašnú správu
povahy, uvedenej v odseku 2, potresce sa pre prečin tuhým väzením
od troch mesiacov do troch rokov; ak však rozširuje správu tlačou,
filmom, rozhlasom alebo podobne účinným spôsobom, potresce sa pre
zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
§ 33.
Podnecovanie k trestnému činu a k neplneniu zákonných povinností.
(1) Kto verejne alebo pred viac ľuďmi podnecuje k zločinu
alebo k prečinu, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch
mesiacov do troch rokov.
(2) Kto verejne alebo pred viac ľuďmi podnecuje k zločinu
podľa tohto zákona, k zločinu alebo prečinu vojenskému, niektorému
zo zločinov alebo prečinov, uvedených v §§
171 až 177 zákona zo
dňa 13. mája 1936, č. 131 Sb., o obrane štátu, alebo k niektorému
z prečinov, uvedených v §§ 47 až
51 branného zákona republiky
Československej zo dňa 19. marca 1920, č. 193 Sb., v znení zákonov
ho meniacich a doplňujúcich, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom
od jedného do päť rokov; ak však zákon ustanovuje na zločin, ku
ktorému vinník podnecoval, trest smrti, potresce sa ťažkým žalárom
od päť do desať rokov.
(3) Kto verejne podnecuje k hromadnému páchaniu súdneho alebo
správneho priestupku alebo k hromadnému neplneniu verejnoprávnej
povinnosti uloženej zákonom, potresce sa pre prečin tuhým väzením
od jedného mesiaca do jedného roku, a ak je tu zvlášte priťažujúca
okolnosť, od troch mesiacov do troch rokov.
§ 34.
Schvaľovanie trestného činu.
(1) Kto verejne alebo pred viac ľuďmi
a) vychvaľuje alebo výslovne schvaľuje zločin alebo prečin alebo
inak s ním prejavuje súhlas, alebo
b) vychvaľuje alebo oslavuje páchateľa pre zločin alebo pre
prečin,
potresce sa pre prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do
jedného roku.
(2) Rovnako sa potresce, ak nie je pre takú činnosť trestný už
ako účastník, kto odmení páchateľa akýmkoľvek spôsobom za zločin
alebo prečin alebo s úmyslom prejaviť tým súhlas s jeho činom,
poskytne mu akýmkoľvek spôsobom náhradu za trest, zabezpečovacie
opatrenie alebo plnenie uložené mu rozsudkom trestného súdu alebo
na ten istý cieľ zbiera na takú náhradu.
(3) Ak schvaľoval (odsek 1 a 2) vinník niektorý zo zločinov,
uvedených v §§ 1, 5, 6, 10, 11, 14 až 16 a 18, potresce sa pre
zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
§ 35.
Neprekazenie alebo neoznámenie trestného činu.
(1) Kto neprekazí niektorý zo zločinov alebo prečinov,
uvedených v §§ 1, 2, 5, 6, 11, 14 až 16, 18, 29 a 31, potresce sa,
ak ide o neprekazenie zločinu, pre zločin ťažkým žalárom od
jedného do päť rokov, a ak ide o neprekazenie prečinu, pre prečin
tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
(2) Trestami, ustanovenými v odseku 1, sa potresce, kto sa
dozvie hodnoverným spôsobom, že sa chystá niektorý zločin alebo
prečin tam uvedený alebo že bol spáchaný niektorý zločin alebo
prečin, uvedený v §§ 5 až 8, 10, 11, a neoznámi to neodkladne
hodnoverným spôsobom bezpečnostnému úradu (orgánu).
(3) Nie je trestný podľa odsekov 1 a 2, kto povinnosti tam
uvedenej nemohol vyhovieť ľahko a bez nebezpečia pre seba alebo
pre osoby sebe blízke.
Sabotáž.
§ 36.
(1) Kto neplní alebo poruší povinnosť, vyplývajúcu z jeho
verejnej funkcie, úradu, služby, povolania alebo zamestnania alebo
plnenie takej povinnosti obchádza s úmyslom mariť alebo sťažiť
prevádzanie alebo plnenie jednotného hospodárskeho plánu, potresce
sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, pre zločin ťažkým žalárom
od jedného do päť rokov.
(2) Ťažkým žalárom od päť do desať rokov sa vinník potresce,
a) ak sa dopustí činu, uvedeného v odseku 1, za brannej
pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného napadnutia
republiky,
b) ak sa dopustí takého činu ako člen spolčenia na hospodársku
sabotáž,
c) ak sa zmarilo alebo sťažilo uskutočňovanie alebo plnenie
jednotného hospodárskeho plánu v podstatnom úseku, alebo
d) ak je tu iná zvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 37.
Kto neplní alebo poruší povinnosť, vyplývajúcu z jeho verejnej
funkcie, úradu, služby, povolania alebo zamestnania s úmyslom
ohroziť tým dôležitý záujem republiky, potresce sa, ak nejde o čin
prísnejšie trestný, pre zločin ťažkým žalárom od päť do desať
rokov.
§ 38.
Ohrožovanie jednotného hospodárskeho plánu z nedbanlivosti.
Kto z nedbanlivosti neplní alebo poruší povinnosť, vyplývajúcu
z jeho verejnej funkcie, úradu, služby, povolania alebo
zamestnania, hoci mohol vedieť, že tým ohrožuje uskutočňovanie
alebo plnenie jednotného hospodárskeho plánu, potresce sa pre
prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
Hlava IV.
Trestné činy proti medzinárodným vzťahom.
§ 39.
Vierolomnosť.
(1) Kto ohrozí dôležitý záujem republiky tým, že
a) poruší svoje povinnosti, ktoré má ako zmocnenec republiky,
alebo
b) zničí, poškodí, neupotrebiteľnou urobí, odstráni, utají,
poruší alebo falšuje listinu alebo iný dôkaz o právnych
pomeroch republiky k cudzej moci,
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od päť do desať rokov, a
ak je tu zvlášte priťažujúca okolnosť, od desať do dvadsaťpäť
rokov.
(2) Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, z hrubej
nedbanlivosti, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch
mesiacov do troch rokov.
§ 40.
Neoprávnené opustenie územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k
návratu.
Československý občan, ktorý s úmyslom poškodiť záujem
republiky opustí neoprávnene územie republiky alebo s rovnakým
úmyslom neuposlúchne výzvu úradu, aby sa v primeranej lehote,
ktorú mu úrad určí, na územie republiky vrátil, potresce sa pre
zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
§ 41.
Poškodzovanie záujmu republiky v cudzine.
(1) Československý občan, ktorý v cudzine rozširuje nepravdivú
správu o politických, bezpečnostných, hospodárskych, sociálnych
alebo právnych pomeroch v republike, hoci nemá dostatočné dôvody
pokladať ju za pravdivú a mohol si uvedomiť, že je spôsobilá
ohroziť záujem republiky, potresce sa pre prečin tuhým väzením od
troch mesiacov do troch rokov.
(2) Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, s úmyslom poškodiť
republiku, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť
rokov.
§ 42.
Hanobenie spojeneckého štátu.
Kto verejne alebo pred viac ľuďmi
hanobí spojenecký štát, jeho hlavu alebo iného jeho
predstaviteľa alebo jeho zástupcu, uznaného vládou republiky,
potupí meno alebo symbol spojeneckého štátu, najmä jeho znak,
vlajku, farby alebo štátnu hymnu, alebo
zničí, poškodí alebo odstráni symbol spojeneckého štátu,
najmä jeho znak, vlajku alebo farby, alebo vyobrazenie hlavy
spojeneckého štátu alebo iného jeho predstaviteľa s úmyslom
prejaviť opovrhnutie spojeneckému štátu, alebo nepriateľské
zmýšľanie o ňom,
potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do
dvoch rokov.
Hlava V.
Spoločné a záverečné ustanovenia.
§ 44.
Stíhanie cudzincov.
Podľa tohto zákona sa potresce i cudzinec, ak spácha v cudzine
niektorý trestný čin podľa §§ 1, 2, 5, 6, 10, 14 až 19 a 39.
§ 45.
Účinná ľútosť.
(1) Páchateľ prestáva byť trestným pre čin, uvedený v §§ 1, 2,
5, 6, 10 alebo 17, ak upustil od svojho podniknutia a buď urobil
oznámenie bezpečnostnému úradu alebo orgánu včas, keď škodlivý
výsledok mohol byť ešte zamedzený, buď ho sám zamedzil alebo
napravil, pokiaľ tak neurobil len preto, že vedel alebo sa
domnieval, že jeho čin vyšiel najavo.
(2) Oznámením trestného činu nezanikne však trestnosť toho,
kto čin nastrojil alebo k nemu naviedol preto, aby dal podnet
k trestnému stíhaniu inej osoby.
§ 46.
Osobitné ustanovenie o ukladaní trestu.
Ak bol zločin, uvedený v tomto zákone, spáchaný za brannej
pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného napadnutia republiky
alebo v čase, keď sa konajú zvýšené bezpečnostné opatrenia pre
obranu štátu, nemožno trest na slobode ani skrátiť pod dolnú
hranicu zákonnej trestnej sadzby, ani zmeniť jeho druh na
miernejší.
§ 47.
Peňažný trest.
Ak odsudzuje súd vinníka pre čin trestný podľa tohto zákona
spáchaný zo zištnosti alebo s úmyslom poškodiť republiku, uloží mu
popri treste na slobode peňažný trest. Tento trest sa vymeria pri
odsúdení za priestupok od 500 Kčs do 50.000 Kčs, pri odsúdení za
prečin od 1.000 Kčs do 250.000 Kčs a pri odsúdení za zločin od
10.000 Kčs do päť miliónov Kčs.
§ 48.
Konfiškácia majetku.
Ak súd odsudzuje vinníka pre niektorý zločin, uvedený v §§ 1,
5, 10, 37 a 39, vysloví konfiškáciu majetku odsúdeného alebo jeho
časti; to isté môže urobiť, ak odsudzuje vinníka pre niektorý iný
čin trestný podľa tohto zákona.
§ 49.
Zhabanie.
(1) Ak odsudzuje súd vinníka, ktorý prijal majetkový prospech
ako odmenu za čin trestný podľa tohto zákona, vysloví, že sa
zhabáva to, čo vinník takto prijal alebo čo si za to opatril.
(2) Ak vinník nemá to, čo by sa malo zhabať, vo svojom majetku
a ak nepreukáže, že o to prišiel bez svojej viny, alebo ak to
nemožno od jeho ostatného majetku oddeliť, vysloví súd, že sa
z vinníkovho majetku zhabáva hodnota toho v peniazoch; zároveň
určí výšku tejto peňažnej sumy.
§ 50.
Prepadnutie.
(1) Vec, ktorá sa použila na spáchanie činu trestného podľa
tohto zákona alebo ktorá je na spáchanie takého činu zrejme
určená, vyhlási súd, ak odsudzuje vinníka, za prepadnutú, ak
náleží vinníkovi alebo inej osobe, ktorá zavinene prispela na
spáchanie onoho činu alebo na jeho prípravu.
(2) Ak ohrožuje vec, uvedená v odseku 1, alebo vec, ktorá bola
vyrobená alebo získaná trestným činom podľa tohto zákona,
bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť alebo verejný poriadok alebo
ak je jej držanie vôbec zakázané, vyhlási ju súd za prepadnutú
vždy, nehľadiac na to, komu náleží, i keď páchateľa nemožno stíhať
alebo odsúdiť.
(3) Ak súd odsudzuje vinníka, vysloví prepadnutie ako vedľajší
trest. Ak páchateľa nemožno stíhať, alebo ak mu nenáleží vec,
ktorá sa má vyhlásiť za prepadnutú, rozhodne na návrh verejného
obžalobcu o prepadnutí súd, ktorý by bol inak príslušný na konanie
o tomto trestnom čine, uznesením. Verejný obžalobca a osoby
dotknuté týmto rozhodnutím môžu si proti nemu sťažovať do osem dní
od doručenia uznesenia. O sťažnosti rozhoduje súd, ktorý by bol
inak príslušný rozhodovať o opravnom prostriedku proti výroku
o treste.
§ 51.
Strata živnostenského oprávnenia a strata oprávnenia vykonávať
povolanie.
(1) Ak súd odsudzuje vinníka pre niektorý zločin, uvedený
v §§ 1, 5, 10, 37 a 39, alebo vôbec pre zločin podľa tohto zákona,
ktorým bola ohrozená alebo napadnutá hospodárska sústava štátu,
vysloví zároveň stratu živnostenského oprávnenia alebo oprávnenia
vykonávať reálnu živnosť alebo povolania na čas alebo na vždy; to
isté môže urobiť, ak odsudzuje vinníka pre iný čin trestný podľa
tohto zákona, ak je obava, že vinník by mohol zneužiť svoju
živnosť alebo povolanie na spáchanie činu trestného podľa tohto
zákona.
(2) Platné predpisy o odňatí a zániku živnostenského
oprávnenia nie sú dotknuté ustanovením odseku 1.
§ 52.
Strata čestných práv občianskych.
(1) Ak súd odsudzuje vinníka pre zločin, uvedený v tomto
zákone, na trest smrti alebo na trest na slobode na čas dlhší ako
jeden rok, vysloví, ak ho neodsúdi na stratu štátneho občianstva
(§ 53), že odsúdený stráca čestné práva občianske; to urobí tiež,
ak ho odsudzuje pre zločin, uvedený v tomto zákone, na trest
kratší, ak bol tento čin spáchaný z pohnútky nízkej a nečestnej.
(2) Strata čestných práv občianskych znamená:
a) stratu vyznamenaní, radov a čestných odznakov, verejných
úradov a služieb, verejných hodností, funkcií a titulov,
akademických hodností a povolaní, pre ktoré je taká hodnosť
podmienkou, ako aj stratu odpočivných a zaopatrovacích platov
z peňazí verejných, platov z milosti a iných podobných platov
z verejných peňazí,
b) stratu spôsobilosti nadobudnúť tieto práva a
c) stratu volebného práva a hlasovacieho vo veciach verejných.
(3) Strata čestných práv občianskych nastane právnou mocou
rozsudku. Strata práv, uvedených v odseku 2, písm. a), je trvalá;
strata spôsobilosti nadobudnúť tieto práva [ods. 2, písm. b)] sa
skončí, ak uplynie od vykonania hlavného trestu alebo od
premlčania jeho výkonu čas, ktorý súd určí medzi tromi až
desiatimi rokmi, ak však bol vinník odsúdený na trest štátneho
väzenia, vykonaním tohto trestu. Strata práv, uvedených v odseku
2, písm. c), sa skončí, ak uplynie od vykonania hlavného trestu,
od jeho odpustenia alebo od premlčania jeho výkonu čas troch
rokov, ak ide o zločin, a čas jedného roku, ak ide o prečin alebo
priestupok, a ak bol vinník odsúdený na trest štátneho väzenia,
vykonaním tohto trestu.
§ 53.
Strata štátneho občianstva.
(1) Ak odsudzuje súd vinníka pre niektorý zločin, uvedený v
§§ 1, 5, 10, 11, 39 a 40, môže vysloviť, že odsúdený stráca štátne
občianstvo.
(2) S odsúdením ku strate štátneho občianstva je spojená
strata všetkých práv, uvedených v § 52, ods. 2.
§ 54.
Uverejnenie rozsudku.
(1) Ak je to vo verejnom záujme, nariadi súd v odsudzujúcom
rozsudku pre čin trestný podľa tohto zákona, že sa právoplatný
rozsudok uverejní na trovy odsúdeného najviacej tri razy v jednom
alebo niekoľkých časopisoch, ktoré súd v rozsudku určí. Súd môže
tiež nariadiť, aby rozsudok bol verejne vyvesený alebo inak
uverejnený v obci, kde odsúdený býva, alebo v obci, kde spáchal
trestný čin, alebo v obidvoch.
(2) Súd ustanoví, či majú byť uverejnené i dôvody rozsudku
alebo ich podstatný obsah v znení, ktoré sám určí.
§ 55.
Vypovedanie.
(1) Ak súd odsudzuje cudzinca pre zločin podľa tohto zákona,
vypovie ho z územia republiky.
(2) V ostatných prípadoch odsúdenia cudzinca podľa tohto
zákona urobí tak súd, ak je ďalší pobyt cudzinca na území
republiky z dôvodu bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti alebo
verejného poriadku nežiadúci.
§ 56.
Zákaz pobytu.
Ak odsudzuje súd vinníka pre čin trestný podľa tohto zákona,
vysloví, ak to vyžaduje bezpečnosť štátu, verejná bezpečnosť alebo
verejný poriadok, že sa odsúdenému zakazuje na čas alebo navždy
pobyt v niektorej časti územia republiky, ktorú určí v rozsudku.
§ 57.
Prikázanie do robotárne.
(1) Ak súd odsudzuje vinníka pre zločin alebo prečin podľa
tohto zákona, môže vysloviť, že odsúdený smie po odpykaní trestu
byť držaný v robotárni, na Slovensku, že sa odkazuje do robotárne,
ak bol čin spáchaný zo zištnosti, alebo ak je spôsobom svojho
vykonania alebo použitými prostriedkami zvlášť zavrhnuteľný.
(2) Odsúdený sa prikazuje do robotárne najmenej na šesť
mesiacov a najdlhšie na päť rokov.
§ 58.
Opravné prostriedky proti zabezpečovacím opatreniam.
Výrokom podľa §§ 49 až 57 možno odporovať tými istými
opravnými prostriedkami ako výroku o treste.
§ 59.
Podmienečné odsúdenie.
U osôb, ktoré v čase spáchania trestného činu boli staršie ako
osemnásť rokov, je podmienečné odsúdenie vylúčené,
a) ak ide o zločin podľa tohto zákona, alebo
b) ak ide o iný čin trestný podľa tohto zákona a verejný záujem
vyžaduje výkon trestu.
Zastavenie periodického tlačiva.
§ 60.
(1) Ak uzná súd v trestnom konaní proti určitej osobe alebo
v konaní podľa §§ 492 a 493
trestného poriadku zo dňa 23. mája
1873, č. 119 r.z., že obsahom periodického tlačiva bol spáchaný
trestný čin podľa tohto zákona a že, hľadiac na predchádzajúce
také rozhodnutie urobené v čase pomerne krátkom o tom istom
tlačive, čo aj pod iným názvom vydávanom, možno sa dôvodne obávať,
že budú uvedené trestné činy obsahom toho istého tlačiva ďalej
páchané, môže zároveň vysloviť, že vydávanie tlačiva môže byť
zakázané. Ak bol obsahom tlačiva spáchaný niektorý zločin v §§ 1,
5 alebo 6 uvedený, môže byť prípustnosť zastavenia vyslovená už
v prvom prípade.
(2) Výroku, učinenému podľa odseku 1, možno odporovať tými
istými opravnými prostriedkami ako výroku o treste, alebo v konaní
podľa §§ 492 a 493
tr. ř. opravnými prostriedkami, uvedenými v
§§ 493 a 494
tr. ř.
(3) Ak výrok súdu podľa odseku 1 nadobudol právnu moc, môže
Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom informácií a osvety
nariadiť zastavenie tlačiva na čas od jedného do šesť mesiacov
alebo zakázať jeho vydávanie vôbec. Súdny výrok stráca účinnosť,
ak sa zastavenie tlačiva nenariadilo najpozdejšie do jedného
roku.
§ 61.
(1) Ak je tlačový úrad tej mienky, že zastavené tlačivo je
vydávané alebo podľa oznámenia jemu urobeného má byť vydávané
ďalej pod iným menom, zakáže toto vydávanie alebo odmietne vziať
oznámenie na vedomie, pričom uvedie tento dôvod. To platí, i keď
rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyslovené, že vydávanie tlačiva môže
byť zastavené, ešte nenadobudlo právnu moc.
(2) Sťažnosť proti opatreniu tlačového úradu, urobenému podľa
odseku 1, nemá odkladný účinok.
§ 62.
Kto periodické tlačivo, ktorého vydávanie bolo podľa § 60
alebo § 61 zastavené, zakázané alebo nebolo vzaté na vedomie,
ďalej vydáva alebo ho vydávať začne, potresce sa pre prečin tuhým
väzením od osem dní do šesť mesiacov, a ak bol pre tento trestný
čin už trestaný, tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného
roku.
§ 63.
Ak sa začalo s opätovným vydávaním periodického tlačiva, ktoré
bolo zastavené podľa ustanovenia § 60, pred uplynutím jedného roku
od konca času, na ktorý bolo zastavené, platia po čas jedného roku
od začiatku jeho opätovného vydávania v tlačovom konaní jeho sa
týkajúcom tieto osobitné ustanovenia:
a) lehota na námietky proti rozhodnutiam podľa §
493 tr. ř.
a proti výroku, ktorým súd vyslovil prípustným jeho
zastavenie, je trojdňová,
b) verejné zasadanie o námietkach proti rozhodnutiam, uvedeným
pod písm. a), nech sa ustanoví najdlhšie na čas troch dní,
c) okolnosť, že osoba, ktorá námietky podala, neprišla na verejné
zasadanie o námietkach z akéhokoľvek dôvodu alebo že sa
nepodarilo doručiť jej predvolanie naň, nie je na prekážku,
aby sa konalo verejné zasadanie, a
d) lehota na sťažnosť proti rozhodnutiu o námietkach je trojdňová
a začína sa vždy odo dňa vyhlásenia rozhodnutia.
§ 64.
Výklad niektorých pojmov.
(1) Verejne je čin vykonaný, ak je spáchaný obsahom tlačiva
alebo rozširovaného spisu, rozhlasom, filmom, na zhromaždení alebo
pred zástupom alebo na miestach a v miestnostiach prístupných
verejnosti bez obmedzenia, ak mohol byť postrehnutý viacej ľuďmi.
(2) Viac ľuďmi v zmysle tohto zákona rozumejú sa aspoň dvaja
ľudia.
(3) Blízkymi osobami sú príbuzní v rade priamom, súrodenci a
manželia; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú
za osoby blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorou by trpela jedna z
nich, druhá pociťovala ako vlastnú ujmu.
§ 66.
Stíhanie vojenských osôb.
(1) Ustanovenia tohto zákona platia tiež pre osoby
podliehajúce vojenskej súdnej právomoci. Ustanovenia trestných
zákonov, ktorými sa ustanovujú prísnejšie trestné sadzby pre činy
spáchané za vojny, zostávajú nedotknuté.
(2) Trestom smrti u osôb podliehajúcich vojenskej súdnej
právomoci sa rozumie trest smrti povrazom.
§ 67.
Príslušnosť.
(1) Zákon o Štátnom súde ustanovuje, ktoré zločiny a prečiny
podľa tohto zákona náležia do príslušnosti Štátneho súdu.
(2) Súdiť o ostatných zločinoch a prečinoch podľa tohto zákona
prislúcha sborovému súdu I. stolice (vrchnému vojenskému súdu).
(3) Súdiť o priestupkoch podľa tohto zákona prislúcha
okresnému súdu v sídle sborového súdu I. stolice (krajskému súdu
vojenskému).
§ 68.
Zanedbanie povinnej starostlivosti.
Ustanovenie čl. III, č. 5 zákona zo dňa 15. októbra 1868,
č. 142 r.z., ktorým sa menia niektoré ustanovenia trestného zákona
a zákona o trestnom konaní vo veciach tlačových zo 17. decembra
1862, č. 6 a 7 r.z. z roku 1863, sa mení a znie:
"5. Kto sa dopustí podľa predchádzajúcich ustanovení
zanedbania povinnej starostlivosti, potresce sa pre priestupok, a
to, ak zakladá obsah tlačiva zločin, väzením od osem dní do troch
mesiacov, ak zakladá prečin, peňažným trestom od 250 Kčs do
15.000 Kčs. Ak však zakladá obsah tlačiva zločin alebo prečin
podľa zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky, potresce sa
vinník za prečin tuhým väzením od štrnásť dní do šesť mesiacov;
popri tomto treste možno uznať na peňažný trest od 500 Kčs do
50.000 Kčs. Ak by bolo podľa § 59 uvedeného zákona vylúčené
podmienečné odsúdenie pre trestný čin spáchaný obsahom tlačiva, je
podmienečné odsúdenie vylúčené i pre prečin podľa predchádzajúcej
vety."
§ 69.
Pomer zákona k doterajším predpisom.
Kde sa doterajšie zákony odvolávajú na ustanovenie zákona zo
dňa 19. marca 1923, č. 50 Sb., na ochranu republiky, v znení
predpisov ho meniacich a doplňujúcich, nastupujú na miesto
dovolávaných ustanovení obdobné ustanovenia tohto zákona.
§ 70.
Zákon o traskavinách.
Zákon zo dňa 27. mája 1885, č. 134
r.z., o opatreniach proti
všeobecne nebezpečnému používaniu traskavín a všeobecne
nebezpečnému zachádzaniu s nimi v znení prílohy
zákona č. 50/1923
Sb. platí na celom území republiky.
§ 71.
Zrušovacie ustanovenia.
Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré odporujú tomuto zákonu,
najmä:
1. ustanovenia §§ 68 až 75 tr. z. č. 117/1852 r. z. a § 303,
ods. 2 toho istého zákona v znení zákona zo dňa 20. februára 1919,
č. 111 Sb., ktorým sa doplňuje § 303 tr. z.,
2. ustanovenia §§ 344 až 351 v. tr. z.,
3. zákon č. 50/1923 Sb.,
4. zákon zo dňa 28. mája 1942, č. 91 Sl. z., o prísnejšom
trestaní neoprávnenej držby zbrane za brannej pohotovosti štátu,
5. zákon zo dňa 24. októbra 1947, č. 182 Sb., o stíhaní
trestných činov proti štátu.
Gottwald v.r.
Dr. John v.r.
Zápotocký v.r.
Široký v.r., Dr. Čepička v.r.
tiež za ministra Kopecký v.r.
Dr. Clementisa Kliment v.r.
Fierlinger v.r. Ďuriš v.r.
Dr. Ševčík v.r., Krajčír v.r.
tiež za ministra Petr v.r.
Dr. Šrobára
arm. gen. Svoboda v.r. Dr. Ing. Šlechta v.r.
Dr. Gregor v.r. Dr. Neuman v.r.
Nosek v.r. Erban v.r.
Dr. Dolanský v.r. Plojhar v.r.
Dr. Nejedlý v.r. Ing. Jankovcová v.r.