231/1948 Sb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky

(2) Rovnako sa potresce, kto sa na čin, uvedený v odseku 1, s niekým spolčí alebo vojde do priameho alebo nepriameho styku s cudzou mocou alebo s cudzími činiteľmi.

(1) Kto sa s niekým spolčí s úmyslom podvracať samostatnosť, ústavnú jednotnosť alebo územnú celistvosť republiky alebo jej ľudovodemokratické zriadenie, jej spoločenskú alebo hospodársku sústavu alebo jej národnú povahu, zaručené ústavou, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.

(2) Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, za brannej pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného napadnutia republiky, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.

(3) Kto založí organizáciu s úmyslom podvracať samostatnosť, ústavnú jednotnosť alebo územnú celistvosť republiky alebo jej ľudovodemokratické zriadenie, jej spoločenskú alebo hospodársku sústavu alebo jej národnú povahu, zaručené ústavou, alebo kto k takej organizácii pristúpi alebo sa zúčastní na jej činnosti alebo ju alebo jej členov podporuje v podvratných snahách, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov a ak je tu zvlášte priťažujúca okolnosť, od päť do desať rokov.

(1) Kto verejne alebo pred viac ľuďmi alebo viacej ľudí poburuje proti republike, proti jej samostatnosti, ústavnej jednotnosti, jej územnej celistvosti alebo proti jej ľudovodemokratickému zriadeniu, jej spoločenskej alebo hospodárskej sústave alebo jej národnej povahe, zaručeným ústavou, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.

(2) Rovnako sa potresce, kto úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti umožňuje alebo obľahčuje šírenie poburujúceho prejavu, uvedeného v odseku 1.

(3) Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, alebo úmyselne čin, uvedený v odseku 2, za brannej pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného napadnutia republiky, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.

(2) Kto verejne alebo pred viac ľuďmi spácha čin, uvedený v odseku 1, potresce sa pre prečin tuhým väzením od 3 mesiacov do 2 rokov.

(1) Kto vyzvedá štátne tajomstvo s úmyslom ho vyzradiť cudzej moci, alebo kto ho cudzej moci priamo alebo nepriamo vyzradí, alebo kto sa na taký čin s niekým spolčí alebo vstúpi do priameho alebo nepriameho styku s cudzou mocou alebo s cudzími činiteľmi, alebo kto vstúpi do styku s organizáciou, ktorej účelom je vyzvedať štátne tajomstvo, s úmyslom jej snahy podporovať, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od desať do dvadsaťpäť rokov alebo doživotne.

(3) Štátnym tajomstvom sa rozumie skutočnosť, opatrenie alebo predmet, ktoré vláda tají v dôležitom záujme republiky, najmä v záujme politickom, vojenskom alebo hospodárskom, alebo ktoré v takom záujme majú zostať utajené pred cudzou mocou alebo pred cudzími činiteľmi.

Kto poškodí republiku tým, že sa dopustí vyzvedačstva (§ 5) proti spojencovi, potresce sa pre zločin trestami, ustanovenými v § 5 podľa rozlíšenia tam uvedeného.

Kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa štátne tajomstvo môže stať známym cudzej moci alebo cudzím činiteľom, hoci mal povinnosť ho zachovávať, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.

(2) Rovnako sa potresce, kto pôsobí k spáchaniu alebo pri spáchaní vraždy alebo úmyselného zabitia na niektoré z osôb a za okolností, uvedených v odseku 1, a to aj keď čin nebol dokonaný.

(2) Ak vinník spácha čin, uvedený v odseku 1, s úmyslom spôsobiť ťažké ublíženie na tele alebo na zdraví, alebo ak mal taký čin za následok ťažké ublíženie na tele alebo na zdraví, vinník sa potresce ťažkým žalárom od desať do dvadsaťpäť rokov alebo doživotne, a ak mal taký čin za následok smrť poškodeného, vinník sa potresce smrťou.

Kto úmyselne ublíži na tele alebo na zdraví členovi zákonodárneho sboru pri výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov a za okolností, uvedených v § 15, ods. 2, ťažkým žalárom od päť do desať rokov.

(1) Kto sa s niekým spolčí na spáchanie činu, uvedeného v § 14 alebo v § 15, alebo na spáchanie takých činov alebo kto také spolčenie alebo jeho účastníkov akýmkoľvek spôsobom podporuje, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od päť do desať rokov.

(2) Kto sa s niekým spolčí na spáchanie činu, uvedeného v § 16, alebo na spáchanie takých činov alebo kto také spolčenie alebo jeho účastníkov akýmkoľvek spôsobom podporuje, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.

Kto použije násilie s úmyslom pôsobiť na výkon právomoci prezidenta republiky alebo jeho námestníka, člena vlády (Sboru povereníkov) alebo člena zákonodárneho sboru, alebo kto použije násilie proti nim pre výkon ich právomoci, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov, a ak spácha taký čin so zbraňou, alebo ak je tu iná zvlášť priťažujúca okolnosť, ťažkým žalárom od päť do desať rokov.

Kto si sám alebo v spojení s inými osobuje právomoc, vyhradenú prezidentovi republiky, jeho námestníkovi, členovi vlády (Sboru povereníkov) alebo členovi zákonodárneho sboru, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov, a ak je tu zvlášte priťažujúca okolnosť, od päť do desať rokov.

(2) Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, z hrubej nedbanlivosti, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.

Československý občan, ktorý s úmyslom poškodiť záujem republiky opustí neoprávnene územie republiky alebo s rovnakým úmyslom neuposlúchne výzvu úradu, aby sa v primeranej lehote, ktorú mu úrad určí, na územie republiky vrátil, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.

(1) Československý občan, ktorý v cudzine rozširuje nepravdivú správu o politických, bezpečnostných, hospodárskych, sociálnych alebo právnych pomeroch v republike, hoci nemá dostatočné dôvody pokladať ju za pravdivú a mohol si uvedomiť, že je spôsobilá ohroziť záujem republiky, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.

(2) Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, s úmyslom poškodiť republiku, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.

Kto verejne alebo pred viac ľuďmi podnecuje k útočnej vojne, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.

Podľa tohto zákona sa potresce i cudzinec, ak spácha v cudzine niektorý trestný čin podľa §§ 1, 2, 5, 6, 10, 14 až 19 a 39.

(1) Páchateľ prestáva byť trestným pre čin, uvedený v §§ 1, 2, 5, 6, 10 alebo 17, ak upustil od svojho podniknutia a buď urobil oznámenie bezpečnostnému úradu alebo orgánu včas, keď škodlivý výsledok mohol byť ešte zamedzený, buď ho sám zamedzil alebo napravil, pokiaľ tak neurobil len preto, že vedel alebo sa domnieval, že jeho čin vyšiel najavo.

(2) Oznámením trestného činu nezanikne však trestnosť toho, kto čin nastrojil alebo k nemu naviedol preto, aby dal podnet k trestnému stíhaniu inej osoby.

Ak bol zločin, uvedený v tomto zákone, spáchaný za brannej pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného napadnutia republiky alebo v čase, keď sa konajú zvýšené bezpečnostné opatrenia pre obranu štátu, nemožno trest na slobode ani skrátiť pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, ani zmeniť jeho druh na miernejší.

Ak odsudzuje súd vinníka pre čin trestný podľa tohto zákona spáchaný zo zištnosti alebo s úmyslom poškodiť republiku, uloží mu popri treste na slobode peňažný trest. Tento trest sa vymeria pri odsúdení za priestupok od 500 Kčs do 50.000 Kčs, pri odsúdení za prečin od 1.000 Kčs do 250.000 Kčs a pri odsúdení za zločin od 10.000 Kčs do päť miliónov Kčs.

Ak súd odsudzuje vinníka pre niektorý zločin, uvedený v §§ 1, 5, 10, 37 a 39, vysloví konfiškáciu majetku odsúdeného alebo jeho časti; to isté môže urobiť, ak odsudzuje vinníka pre niektorý iný čin trestný podľa tohto zákona.

(1) Ak odsudzuje súd vinníka, ktorý prijal majetkový prospech ako odmenu za čin trestný podľa tohto zákona, vysloví, že sa zhabáva to, čo vinník takto prijal alebo čo si za to opatril.

(2) Ak vinník nemá to, čo by sa malo zhabať, vo svojom majetku a ak nepreukáže, že o to prišiel bez svojej viny, alebo ak to nemožno od jeho ostatného majetku oddeliť, vysloví súd, že sa z vinníkovho majetku zhabáva hodnota toho v peniazoch; zároveň určí výšku tejto peňažnej sumy.

(1) Vec, ktorá sa použila na spáchanie činu trestného podľa tohto zákona alebo ktorá je na spáchanie takého činu zrejme určená, vyhlási súd, ak odsudzuje vinníka, za prepadnutú, ak náleží vinníkovi alebo inej osobe, ktorá zavinene prispela na spáchanie onoho činu alebo na jeho prípravu.

(2) Ak ohrožuje vec, uvedená v odseku 1, alebo vec, ktorá bola vyrobená alebo získaná trestným činom podľa tohto zákona, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť alebo verejný poriadok alebo ak je jej držanie vôbec zakázané, vyhlási ju súd za prepadnutú vždy, nehľadiac na to, komu náleží, i keď páchateľa nemožno stíhať alebo odsúdiť.

(3) Ak súd odsudzuje vinníka, vysloví prepadnutie ako vedľajší trest. Ak páchateľa nemožno stíhať, alebo ak mu nenáleží vec, ktorá sa má vyhlásiť za prepadnutú, rozhodne na návrh verejného obžalobcu o prepadnutí súd, ktorý by bol inak príslušný na konanie o tomto trestnom čine, uznesením. Verejný obžalobca a osoby dotknuté týmto rozhodnutím môžu si proti nemu sťažovať do osem dní od doručenia uznesenia. O sťažnosti rozhoduje súd, ktorý by bol inak príslušný rozhodovať o opravnom prostriedku proti výroku o treste.

(1) Ak súd odsudzuje vinníka pre niektorý zločin, uvedený v §§ 1, 5, 10, 37 a 39, alebo vôbec pre zločin podľa tohto zákona, ktorým bola ohrozená alebo napadnutá hospodárska sústava štátu, vysloví zároveň stratu živnostenského oprávnenia alebo oprávnenia vykonávať reálnu živnosť alebo povolania na čas alebo na vždy; to isté môže urobiť, ak odsudzuje vinníka pre iný čin trestný podľa tohto zákona, ak je obava, že vinník by mohol zneužiť svoju živnosť alebo povolanie na spáchanie činu trestného podľa tohto zákona.

(2) Platné predpisy o odňatí a zániku živnostenského oprávnenia nie sú dotknuté ustanovením odseku 1.

(1) Ak súd odsudzuje vinníka pre zločin, uvedený v tomto zákone, na trest smrti alebo na trest na slobode na čas dlhší ako jeden rok, vysloví, ak ho neodsúdi na stratu štátneho občianstva (§ 53), že odsúdený stráca čestné práva občianske; to urobí tiež, ak ho odsudzuje pre zločin, uvedený v tomto zákone, na trest kratší, ak bol tento čin spáchaný z pohnútky nízkej a nečestnej.

(3) Strata čestných práv občianskych nastane právnou mocou rozsudku. Strata práv, uvedených v odseku 2, písm. a), je trvalá; strata spôsobilosti nadobudnúť tieto práva [ods. 2, písm. b)] sa skončí, ak uplynie od vykonania hlavného trestu alebo od premlčania jeho výkonu čas, ktorý súd určí medzi tromi až desiatimi rokmi, ak však bol vinník odsúdený na trest štátneho väzenia, vykonaním tohto trestu. Strata práv, uvedených v odseku 2, písm. c), sa skončí, ak uplynie od vykonania hlavného trestu, od jeho odpustenia alebo od premlčania jeho výkonu čas troch rokov, ak ide o zločin, a čas jedného roku, ak ide o prečin alebo priestupok, a ak bol vinník odsúdený na trest štátneho väzenia, vykonaním tohto trestu.

(1) Ak odsudzuje súd vinníka pre niektorý zločin, uvedený v §§ 1, 5, 10, 11, 39 a 40, môže vysloviť, že odsúdený stráca štátne občianstvo.

(2) S odsúdením ku strate štátneho občianstva je spojená strata všetkých práv, uvedených v § 52, ods. 2.

(1) Ak je to vo verejnom záujme, nariadi súd v odsudzujúcom rozsudku pre čin trestný podľa tohto zákona, že sa právoplatný rozsudok uverejní na trovy odsúdeného najviacej tri razy v jednom alebo niekoľkých časopisoch, ktoré súd v rozsudku určí. Súd môže tiež nariadiť, aby rozsudok bol verejne vyvesený alebo inak uverejnený v obci, kde odsúdený býva, alebo v obci, kde spáchal trestný čin, alebo v obidvoch.

(2) Súd ustanoví, či majú byť uverejnené i dôvody rozsudku alebo ich podstatný obsah v znení, ktoré sám určí.

(1) Ak súd odsudzuje cudzinca pre zločin podľa tohto zákona, vypovie ho z územia republiky.

(2) V ostatných prípadoch odsúdenia cudzinca podľa tohto zákona urobí tak súd, ak je ďalší pobyt cudzinca na území republiky z dôvodu bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku nežiadúci.

Ak odsudzuje súd vinníka pre čin trestný podľa tohto zákona, vysloví, ak to vyžaduje bezpečnosť štátu, verejná bezpečnosť alebo verejný poriadok, že sa odsúdenému zakazuje na čas alebo navždy pobyt v niektorej časti územia republiky, ktorú určí v rozsudku.

(1) Ak súd odsudzuje vinníka pre zločin alebo prečin podľa tohto zákona, môže vysloviť, že odsúdený smie po odpykaní trestu byť držaný v robotárni, na Slovensku, že sa odkazuje do robotárne, ak bol čin spáchaný zo zištnosti, alebo ak je spôsobom svojho vykonania alebo použitými prostriedkami zvlášť zavrhnuteľný.

(2) Odsúdený sa prikazuje do robotárne najmenej na šesť mesiacov a najdlhšie na päť rokov.

Výrokom podľa §§ 49 až 57 možno odporovať tými istými opravnými prostriedkami ako výroku o treste.