Rozhodnutia orgánov právnických osôb súkromného práva sú v zásade skúmané v civilnom súdnom konaní. Aktívne legitimované osoby, spravidla orgány právnickej osoby, ich členovia, členovia tejto právnickej osoby či jej spoločníci môžu iniciovať súdne konanie, v ktorom súd autoritatívne vysloví neplatnosť prijatého rozhodnutia (typicky uznesenia členskej schôdze alebo valného zhromaždenia). Niektoré rozhodnutia orgánov právnických osôb súkromného práva voči svojim členom sú však považované za rozhodnutia orgánov verejnej správy, a preto nebudú preskúmavané v rámci civilného súdnictva, ale v správnom súdnictve. Tento článok sa venuje rozhraničeniu, v akých prípadoch sú rozhodnutia orgánov právnických osôb súkromného práva kontrolované cestou správneho súdnictva, a to pohľadom rozhodovacej činnosti kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR.
Žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia (uznesenia) orgánu právnickej osoby je v slovenských právnych predpisoch upravená len výnimočne a len v niektorých formách právnických osôb.
1)
Neexistuje teda všeobecný právny inštitút v podobe spolkovej žaloby, ktorou by sa člen orgánu alebo člen právnickej osoby mohol domáhať súdneho prieskumu jej rozhodnutí.
Prostriedok súdnej ochrany člena občianskeho združenia proti rozhodnutiu orgánu združenia, označovaný aj ako spolková žaloba, obsahoval § 15 zákona o združovaní občanov.
2)
Rekodifikáciou procesných predpisov došlo aj k vypusteniu tohto ustanovenia. V dôvodovej správe sa vypustenie tohto ustanovenia odvolávalo na súdnu ochranu prostredníctvom správneho súdnictva.
3)
Je preto pochopiteľné, že sa rozvinula diskusia o tom, či rekodifikácia procesných predpisov neviedla k rozšíreniu kontroly rozhodnutí orgánov právnických osôb v správnom súdnictve na úkor ich kontroly v civilnom konaní. Hlavným záujmom sa, pochopiteľne, stáva prieskum rozhodnutí občianskych združení, priamo dotknutých zmenou právnej úpravy. Nejde však len o rozhodnutia orgánov občianskych združení. Podmienky, za ktorých možno v správnom súdnictve preskúmavať rozhodnutia orgánov právnickej osoby súkromného práva, nerozlišujú medzi právnou formou tejto právnickej osoby.
4)
Preto kritériá, ktoré majú podľa Najvyššieho súdu odôvodniť verejnoprávny prieskum rozhodnutí orgánov občianskych združení, majú zásadný význam aj pre iné právne formy právnických osôb súkromného práva.
Prieskum rozhodnutí v správnom súdnictve má povahu špeciálneho prieskumu pred ich kontrolou v civilnom súdnictve. Preto si najprv musíme klásť otázku, za akých podmienok podliehajú rozhodnutia právnických osôb prieskumu v správnom súdnictve. Až keď je prieskum v správnom súdnictve vylúčený, bude možné pristúpiť k prieskumu rozhodnutia orgánu právnickej osoby v civilnom súdnictve.
1. Dôsledky rozhraničenia medzi prieskumom rozhodnutí orgánov právnických osôb v civilnom konaní a v správnom súdnictve
Rozlíšenie medzi civilným a správnym súdnym prieskumom nie je len akademickou otázkou, ale prináša zásadné dôsledky. Funkcia prieskumu rozhodnutí právnických osôb ako správnych orgánov v správnom súdnictve je iná, než je súdna kontrola súkromno-právnych úkonov právnických osôb v civilnom konaní. Účelom žaloby v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti vydaného rozhodnutia a ochrana subjektívnych verejných práv žalobcu. Účelom spolkovej žaloby v civilnom súdnictve je kontrola súladu rozhodnutia orgánu právnickej osoby nielen so zákonom a právami jednotlivca, ale aj s vnútornými predpismi právnickej osoby. Na to nadväzujú ďalšie rozdiely, najmä:
- Aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby je omnoho užšia
5)
než aktívna legitimácia civilnej žaloby, ktorou sa napáda rozhodnutie orgánu právnickej osoby.
6)
- Žaloby v správnom súdnictve (či už ide o všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 SSP alebo o žalobu vo veciach správneho trestania podľa § 194 SSP) sú viazané na iné predpoklady
7)
než žaloby v civilnom konaní.
8)
- Na konanie o týchto žalobách sa aplikujú odlišné procesné pravidlá (
