The paper focuses on the possibility of depriving the fundamental right to administrative judicial protection as a result of referring a case to an administrative court. This issue is analysed in the light of current application practice. In addition, the article
focuses on the procedurally related procedural basis for referring a case by an administrative court to a civil court.
TOMAŠ, L.: O odňatí základného práva na správnu súdnu ochranu postúpením veci správnym súdom civilnému súdu a interpretačnej nejasnosti súvisiacej s procesným základom avizovaného postúpenia; Justičná revue, 74, 2022, č. 10, s. 1104 – 1113.
Kľúčové slová: vyvlastnenie, postúpenie veci, správne súdnictvo, základné právo na súdnu ochranu.
Keywords: expropriation, referral, administrative justice, fundamental right to judicial protection.
Právne predpisy/legislation: Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
I ÚVOD
Hoci vlastnícke právo predstavuje v podstate materiálnu bázu súkromného práva,
1)
2)
3)
aj v demokratickej spoločnosti možno za splnenia kumulatívne daných podmienok odôvodniť jeho obmedzenie či odňatie.
4)
Podmienky vyvlastnenia sa zo systematického hľadiska zakotvujú vo viacerých normatívnych právnych aktoch, ktoré sú súčasťou jednak ústavného poriadku, jednak podústavného zákonodarstva, a to tak charakteru súkromno-právneho, ako aj administratívno-právneho. Jedným z právne upravených nástrojov, prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje zásah do vlastníckeho práva, je inštitút vyvlastnenia (
expropriatio
).
5)
V systematickej nadväznosti sa žiada podotknúť a akcentovať, že hoci vyvlastnenie predstavuje prostriedok naplnenia legitímneho verejného záujmu, tento zásah je natoľko závažný a inak rozumne nedosiahnuteľný, že je preň nevyhnutné zasiahnuť do právneho postavenia vlastníka. Ako výstižne podotkol Ústavný súd Slovenskej republiky, vyvlastnenie predstavuje ireparabilný, to znamená, nenávratný zásah do vlastníctva
6)
(v zásade nenávratná intervencia do súkromného vlastníctva).
V osobitnej nadväznosti na zásadnú nenávratnosť zásahu do vlastníckeho práva v dôsledku vyvlastnenia je potrebné náležite akcentovať dôslednú požiadavku odôvodnenia rozhodnutí vydaných vo veciach vyvlastňovania. Avizovaný imperatív potreby dôslednej odpovede na argumentačné línie produkované vyvlastňovanými subjektmi je adresovaný (určený) tak správnym orgánom (vyvlastňovacím orgánom),
7)
ako aj všeobecným súdom (správnej súdnej jurisdikcii a civilnej jurisdikcii) vykonávajúcim pôsobnosť vo veciach vyvlastnenia jednak v správnom súdnictve, jednak v civilnom konaní.
Kvalita odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov v analyzovaných súvislostiach je frekventovaným predmetom posudzovania (testovania) s relevantnými referenčnými kritériami nielen v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj štrasburských orgánov ochrany práv. Z avizovaných rozhodovacích záverov vyplýva pomerne bohatá judikatúra (nielen) z hľadiska významu základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1,
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýc 
