Anotácia
Článok pojednáva o téme verejného záujmu vo forme normatívneho právneho aktu územného plánu. Zameriava sa na problém, ako obsahu tohto pojmu, tak aj spôsob a kritické momenty jeho preukazovania, interpretácie a niektoré osobitné kritické otázky. Verejný záujem je neurčitý pojem, ktorý zatiaľ nemá veľký priestor v skúmaní právnej vedy a teórie napriek tomu, že je dôvodom obmedzenia vlastníckeho práva, vyvlastnenie, či iných obmedzení základných ľudských práv a slobôd. Osobitosť verejného záujmu v tejto forme územného plánu je aj v tom, že v prípade normotvorby ide o činnosť samosprávy a jej aplikácia je typickým rozhodovacím procesom štátnej správy.
Annotation
The article deals with the topic of public interest in the form of a normative legal act of a land use plan. It focuses on the problem of both the content of this term and the way and critical moments of its demonstration, interpretation, and some particular critical issues. Public interest is an indeterminate term that does not yet have a great deal of scope for examining legal science and theory, although it is the reason for the restriction of property right, expropriation, or other limited human rights and freedoms. The particularity of public interest in this form of land use plan is also the fact that in the case of standardization it is the activity of self-government and its application is a typical decision-making process of the state administration.
Klúčové slová
Vlastníctvo, samospráva, štátna správa, zákonnosť, verejný záujem.
Key words
Ownership, self-government, state administration, legality, public interest
V problematike správneho práva a osobitne stavebného práva je pojem verejný záujem jeden z najpertraktovanejších pojmov. Ide zároveň o pojem, ktorý nie je kvalifikovaný v rámci legálnej definície spôsobom platným pre všetky prípady. Preto o ňom teória hovorí ako o neurčitom pojme.
1)
Verejný záujem je ale dôvod pre celý rad rozhodnutí v rámci zákona č. 50/1976 Zb. O územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Stavebný zákon). Okrem týchto rozhodnutí je dôvodom pre celý rad obmedzení základného ľudského práva na vlastníctvo ako aj iných ľudských práv.
2)
Takáto mimoriadna invazívna schopnosť inštitútu vo forme neurčitého pojmu v praktickom živote, či už v rovine obsahu, ale aj v rovine preukazovania, môže a vyvoláva celý rad vážnych otázok.
Najvážnejším rozmerom tohto pojmu v rámci ukotvenia podľa Stavebného zákona je jeho identifikácia takým spôsobom, aby nebola zároveň narušená ústavná požiadavka na právny štát a s tým spojená požiadavka na právnu istotu a princíp legitímneho očakávania. Obdive tieto požiadavky majú spoločnú vlastnosť v tom, že predstavujú brzdu ústavného systému proti svojvôli správnych orgánov, alebo orgánov verejnej moci. Základný predpoklad zákonnosti, z ktorého v rámci správneho konania a teda aj konania kde sa má aplikovať inštitút verejného záujmu, je predvídateľnosť rozhodnutí. Táto vlastnosť je etablovaná ukotvením všetkých konaní a rozhodnutí v rámci účinných a platných právnych predpisov o ktorých platí prezumpcia vedomosti.
3)
Druhý predpoklad je aj v znalosti predchádzajúcej rozhodovacej činnosti správneho orgánu, samozrejme pokiaľ sama o sebe je legálna. Preto aj identifikácia verejného záujmu musí byť realizovaná merateľným spôsobom, ktorý je pre účastníkov konania, ale aj verejnosť keďže správne konanie má aj výchovný rozmer predvídateľná. Táto požiadavka je prítomná aj v rámci rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky. V dvoch rozhodnutiach (PL ÚS 33/1995) a (PL ÚS 11/1995) sa jasne vyskytuje požiadavka na konkretizáciu verejného záujmu, ako ku konkrét