Anotácia
Štúdia sa venuje dvom základným procesným elementom správneho konania Slovenskej republiky, a to ochrane verejného záujmu a precedenčnej zásade. Autor v štúdii venuje priestor najmä úvahám o tom, či sa ochrana verejného záujmu (podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)) môže považovať za základné pravidlo správneho konania a následne poskytuje základné úvahy smerujúce k tomuto inštitútu. Druhá časť štúdie pokrýva tému legitímnych očakávaní/precedensov v rovine súdneho konania aj správneho konania. Ako východiskový bod autor používa anglickú právnu úpravu a následne ju konfrontuje so slovenskou právnou úpravou - a to tak vo všeobecnej rovine, ako aj v rovine súdnej, ale aj v rovine správneho konania.
Annotation
The presented study deals with the procedural elements of administrative proceedings in Slovak Republic, namely the protection of public interest a the rule of precedents. Most importantly, the author deals with the fact if the requirement to protect public interest via Art. 3 Section 1 of the Slovak Code of Administrative Procedure (71/1967 Coll.) can be referred to as a "basic rule of proceeding ". In addition to that, the author deals with some supplementary matters relating to the issue. In the second part of the study, the author focuses on the rule of precedents (legitimate expectations) in court proceedings and also in administrative proceedings. The starting point of this part of the study is the English legal system. The English approach is then compared to the Slovak law and it is looked at from the general perspective and also from the point of court proceedings and administrative procedure.
Kľúčové slová
správne konanie, verejný záujem, ochrana, legitímne očakávanie, precedens, súd, správny orgán, Anglicko, Ústava SR
Key words
administrative proceedings, public interest, protection, legitimate expectations, precedent, court, administrative body, England, Constitution of the Slovak Republic
1)
"Právní úprava související s umělým oplodňováním vychází z morálních, kulturních, náboženských a etických hodnot dané společnosti. Je tak především na zákonodárci, aby stanovil podmínky a pravidla pro vznik života jiným, než tradičním způsobem."
2)
Česká republika bola nedávno svedkom niekoľkoročného sporu, sprevádzaného viacerými rozhodnutiami súdov rôznych inštancií, vrátane Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky. Spor sa týkal posúdenia vážnej etickoprávnej otázky, s výrazným hodnotovým nábojom -
"Je možné oplodniť ženu spermiami manžela aj po jeho smrti?".
I. Konanie na okresnom súde a na krajskom súde
Spor začal prejednávať Okresný súd Plzeň - mesto v roku 2015. Žalobkyňa sa v ňom domáhala, aby sa žalovanému - spoločnosti
NATALART
s.r.o. uložila povinnosť vykonať umelé oplodnenie žalobkyne použitím zárodočnej bunky a zmrazenej (kryokonzervovanej) spermie jej manžela, ktorý krátko pred tým zomrel (žaloba bola podaná 26.10.2015, manžel zomrel 16.06.2015).Žalobkyňa odôvodnila žalobu najmä tým, že manžel písomne vyjadril svoj súhlas s liečbou neplodnosti metódami asistovanej reprodukcie, vrátane zmrazenia spermií, ktorý nikdy neodvolal a pol roka na to (15.12.2014) spolu s manželkou súhlasil aj s vykonaním mimotelového oplodnenia zo zmrazených spermií.
K následnej hormonálnej liečbe manželky však nedošlo, keďže po smrti manžela sa jej psychický stav zhoršil natoľko, že nebola schopná podrobiť sa aplikácii hormonálnych injekcií a následnému odberu vajíčok.
Časom sa však zdravotná situácia žalobkyne zlepšila, preto požiadala žalovanú spoločnosť o pokračovanie v procese umelého oplodnenia. Odporca žiadosti žalobkyne nevyhovovel so zdôvodnením, že súhlas nebohého manžela s umelým oplodnením je
neplatný
, keďže z § 6 ods. 1
3)
zákona č. 373/2011 Sb., o specifických zdravotních službách, ve znění pozdějších předpisů (ďalej len "zákon o specifických zdravotních službách") vyplýva, že umelé oplodnenie možno uskutočniť iba
na základe žiadosti, nie staršej ako šesť mesiacov
, ktoré uplynuli. Tento argument bol rozhodujúci pre rozhodnutie okresného súdu, ktorý svojim uznesením
odmietol schváliť zmier
4)
žalobkyne a žalovaného, v navrhnutom znení: "
žalovaná se zavazuje postupem lege artis pokusit se provést žalobkyni umělé oplodnění za použití její zárodečné buňky a kryokonzervované spermie jejího manžela P. P. zemřelého dne 16.6.2015, a to ve lhůtě do 2 let od právní moci usnesení
".Uznesenie Okresného súdu Plzeň - město potvrdil aj Krajský súd v Plzni
5)
, ktorý poukázal na to, že
"... z Ústavy, ze zákona o zdravotních službách ani ze zákona o specifických zdravotních službách neplyne "právo domoci se lékařského zákroku podle vlastní volby" a že cílem právní úpravy asistované reprodukce je zaji