Anotácia
Štúdia sa venuje dvom základným procesným elementom správneho konania Slovenskej republiky, a to ochrane verejného záujmu a precedenčnej zásade. Autor v štúdii venuje priestor najmä úvahám o tom, či sa ochrana verejného záujmu (podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) môže považovať za základné pravidlo správneho konania a následne poskytuje základné úvahy smerujúce k tomuto inštitútu. Druhá časť štúdie pokrýva tému legitímnych očakávaní/precedensov v rovine súdneho konania aj správneho konania. Ako východiskový bod autor používa anglickú právnu úpravu a následne ju konfrontuje so slovenskou právnou úpravou - a to tak vo všeobecnej rovine, ako aj v rovine súdnej, ale aj v rovine správneho konania.
Annotation
The presented study deals with the procedural elements of administrative proceedings in Slovak Republic, namely the protection of public interest a the rule of precedents. Most importantly, the author deals with the fact if the requirement to protect public interest via Art. 3 Section 1 of the Slovak Code of Administrative Procedure (71/1967 Coll.) can be referred to as a "basic rule of proceeding ". In addition to that, the author deals with some supplementary matters relating to the issue. In the second part of the study, the author focuses on the rule of precedents (legitimate expectations) in court proceedings and also in administrative proceedings. The starting point of this part of the study is the English legal system. The English approach is then compared to the Slovak law and it is looked at from the general perspective and also from the point of court proceedings and administrative procedure.
Kľúčové slová
správne konanie, verejný záujem, ochrana, legitímne očakávanie, precedens, súd, správny orgán, Anglicko, Ústava SR
Key words
administrative proceedings, public interest, protection, legitimate expectations, precedent, court, administrative body, England, Constitution of the Slovak Republic
I. Všeobecný úvod
Aj keď sa na prvý pohľad môže javiť, že základné pravidlá správneho konania (tak ako sú vymedzené v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej aj ako "ZoSK") sú už témou prebádanou, nie je tomu tak. Autor tejto štúdie nielen ako osoba pôsobiaca v akademickej sfére, ale aj ako praktizujúci advokát pri výkone tohto povolania identifikoval niekoľko parciálnych - nezodpovedaných otázok, na ktoré neposkytuje jednoznačnú a vyčerpávajúcu odpoveď tak slovenská teória, ako ani súdna prax. Autor nepredpokladá, že by táto štúdia všetky otvorené otázky zodpovedala, ale pokúsi sa tento stav dosiahnuť aspoň vo vzťahu k niektorým prvkom, ktoré budú predmetom tejto štúdie. Zamiera sa pritom na ochranu verejného záujmu (§ 3 ods. 1 ZoSK) a na precedenčnú zásadu (§ 3 ods. 5 ZoSK).
II. Ochrana verejného záujmu ako (opomínaná) procesná zásada/procesný princíp (?)
V ostatnom období sa čoraz častejšie v odborných kruhoch skloňuje inštitút verejného záujmu ako akéhosi kritéria, na ktoré sa prihliada v kontexte rozhodovacích procesov správnych súdov, resp. správnych orgánov. Spúšťačom - alebo presnejšie - faktorom zintenzívnenia diskusií na túto tému, bolo prijatie zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako "SSP") a konkréte ustanovenie § 5 ods. 3 SSP, podľa ktorého "Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.". Štrukturálne je predmetné ustanovenie zákona zahrnuté pod ustanovenie § 5, ktoré zákonodarca označil ako "Základné princípy konania" (správneho súdu, resp. pred správnym súdom). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aktuálne znenie § 5 ods. 3 SSP (v kombinácii s ustanovením § 5 ods. 4 SSP) svojím obsahom ide nad rámec toho, čo by sme štandardne mohli označiť pojmom "princíp legality". Zákon totiž explicitne deklaruje, že správny súd pri rozhodovaní dbá (popri zákonnosti) aj na ochranu verejného záujmu. Autori publikácie Správny súdny poriadok - Veľký komentár (C.H. BECK: Bratislava, 2018) explicitne pri výklade uvedeného zákonného ustanovenia SSP pojednávajú o "princípe ochrany zákonnosti a verejného záujmu"
1)
.
Práve vo svetle uvedenej skutočnosti stojí ale za zmienku, že ochrana verejného záujmu ako základnej zásady správneho konania, je dnes súčasťou aj ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Aj keď v tejto súvislosti nie je výslovne použitý pojem "verejný záujem" (§ 3 ods. 1 ZoSK - "Správne právne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti..."), nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že sa daným vyjadrením mal na mysli verejný záujem (ako je chápaný v súčasnosti). Napriek tomu je druhá veta ustanovenia § 3 ods. 1 ZoSK dlhodobo opomínaná a v doktrinálnej literatúre je málokedy výslovne pomenovaná za zásadu správneho konania (aj keď autori nepopierajú, že ochrana verejného záujmu ako taká v predmetnom ustanovení vyjadrená je). Prof. Košičiarová vo svojej publikácii k tomuto zákonnému ustanoveniu uvádza "Druhá veta odseku 1 zakotvuje úlohu správnych orgánov pri výkone ich právomoci. Zo zákona vyplýva povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti. V súčasnosti sa používa modernejší právny termín - verejný záujem. V zásade ide o legitímny verejný záujem, ktorý požíva ochranu podľa zákona. Predstavuje všeobecný či všeobecne prospešný záujem. Reprezentuje určité hodnoty chránené zákonom, ktoré správne orgány musia presadzovať v rámci svojej rozhodovacej činnosti."
2)
Rovnako aj prof. Vrabko v diele Vrabko, M. a kol. Správne právo procesné. Všeobecná časť. C. H. BECK: Bratislava. 2013) uvádza: "Súkromnoprávne záujmy však nemôžu byť presadzované na úkor verejnoprávnych či skupinových."
3)
, čím autor potvrdzuje preferenčný režim ochrany verejného záujmu (samozrejme, za splnenia zákonných predpokladov a podmienok).
Javí sa teda, že ochrana verejného záujmu je zásadou, ktorá je relevantná tak v rámci rozhodovania správnych orgánov (v správnom konaní) konajúcich a rozhodujúcich podľa ZoSK, ako aj v rámci rozhodovania správnych súdov (podľa SSP). Napriek tomu však stojí za zmienku, že odborná obec pri analýze tohto ustanovenia zákona (§ 3 ods. 1 ZoSK) spravidla konštatuje len toľko, že sa jedná o zásadu zákonnosti (princíp legality) a nevenuje väčší priestor inštitútu ochrany verejného záujmu. Z tohto hľadiska ide potom o akési novum, ktoré ale nebudeme môcť považovať za materiálnu "novinku". Ide skôr o formálne zosúladenie toho, čo od prijatia ZoSK tvorí jeho súčasť, avšak súčasná doktrína uvedený stav explicitne (ako zásadu ochrany verejného záujmu v správnom konaní), nepomenúvala alebo ho minimálne opomínala/marginalizovala.
V súvislosti s tým, či sa vôbec jedná o zásadu (ochrana verejného záujmu) zastávame názor, že tomu tak je. Tento náš postoj opierame najmä o to, že ochrana verejného záujmu je v ZoSK inkorporovaná do § 3 označeného ako "Základné zásady správneho konania", t.j. takmer identicky, ako je tomu v prípade § 5 SSP (Základné princípy konania). V oboch prípadoch ide o procesné kódexy, v oboch prípadoch je v rámci rozhodovania prítomný verejnomocenský element (rozhoduje správny orgán alebo súd) a v oboch prípadoch ide o ustanovenie, ktoré sa legislatívne inkorporovalo do časti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorá upravuje základné pravidlá/princípy konania pred tým-ktorým orgánom.
To, že ochrana verejného záujmu je aj zásadou správneho konania, vyplýva napr. aj z rozhodnut