Analógia v správnom trestaní a judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

There is neither a unified catalogue of administrative sanctions nor a unified code of their application in the Slovak legal system. While the non-existence of such a catalogue is understandable, considering the multitude of areas regulated by administrative law, the absence of a code of application cannot be similarly justified. The Supreme Court of the Slovak Republic attempts to overcome this problem through analogous application of criminal law institutes also on the process of imposing administrative sanctions -that is on situations for which these institutions weren't conceived. This article analyses conditions under which the analogy in the area of administrative sanctioning should be allowed and warns of the risks involved in the flat imposition of criminal law procedures in the sphere of administrative sanctions.

Rozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "NS SR") vo veciach správneho trestania sa v súčasnosti nesie v znamení analogickej aplikácie trestnoprávnych inštitútov v prípadoch, v ktorých nie je príslušná právna úprava podľa súdu dostatočná. Táto nedostatočnosť sa, samozrejme, najčastejšie prejavuje v skutkovo a procesne zložitejších situáciách, ktoré nezvyknú byť adresne riešené v jednotlivých predpisoch správneho práva. Najmä vo veciach preskúmavania sankčných rozhodnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu¹⁾ je judikatúra NS SR ohľadom použitia analógie v správnom trestaní mimoriadne bohatá, čo vychádza najmä z charakteru činnosti, ktorá spadá pod dohľad tohto regulačného orgánu. Poskytovanie mediálnych služieb je kontinuálna aktivita, ktorá produkuje pomerne veľké množstvo správnych deliktov páchaných opakovane tými istými subjektmi. Skutkové a časové okolnosti týchto deliktov preto často testujú limity nielen právnej úpravy správneho trestania pre túto oblasť (tá je minimálna), ale aj súčasných doktrinálnych náhľadov na správne trestanie ako také. Závery vyplývajúce z judikatúry NS SR v týchto veciach sa však svojou platnosťou neobmedzujú iba na oblasť regulácie elektronických médií, ale budú mať určite výrazný vplyv aj na spôsob ukladania administratívnoprávnych sankcií v ďalších oblastiach správneho práva.

Prvá časť textu rozoberá základné otázky súvisiace s účelom analógie v aplikácii práva a podmienkami jej použitia v správnom trestaní. V druhej časti je prezentovaný kritický pohľad na súčasný vývoj používania analógie v oblasti správneho trestania v judikatúre NS SR.

Argumentácia prostredníctvom analógie je jednou z radu všeobecne akceptovaných metód riešenia právnych otázok, na ktoré právny poriadok neposkytuje (aspoň z pohľadu interpreta) uspokojivé riešenie. Ide teda o prípady, keď interpret identifikuje tzv. medzeru v právnom poriadku. Tá môže spočívať v tom, že zákonodarca opomenul upraviť riešenie konkrétnej právnej situácie, aj keď príslušná časť právneho poriadku si takúto úpravu vyžaduje (tzv. pravá, normatívna medzera), alebo neupravil takú právnu situáciu, ktorú, z pohľadu hodnotového nastavenia právneho poriadku a úpravy podobných právnych situácií, podľa interpreta upraviť mal (tzv. nepravá, axiologická medzera).²⁾

Analógia v právnom význame spočíva v aplikácii právnej normy, ktorá sa na danú skutkovú situáciu priamo nevzťahuje, reguluje však inú skutkovo podobnú situáciu. Napríklad: právny poriadok obsahuje normu N, ktorá stanovuje, že keď nastane situácia A, má byť X. Normu, ktorá by hovorila, čo má byť, ak nastane situácia B, už neobsahuje. Z pohľadu interpreta však medzi situáciami A a B existuje dostatočne relevantná podobnosť, aby aj s prípadom B právny poriadok spájal následok X. Preto je nutné normu N aplikovať aj na situáciu B. Postup od A/B k X je otázkou klasického právneho sylogizmu, teda subsumovania konkrétnej situácie pod hypotézu danej právnej normy. Čo je špecifické pre argument analógiou, je nutnosť preukázať právne relevantnú podobnosť medzi situáciou A a situáciou B.

Z uvedeného vyplýva, že analógia v práve, na rozdiel od iných špeciálnych foriem právnej argumentácie, nie je len interpretačnou metódou (ako napr. reštriktívny/extenzívny, teleologický, systémový výklad, atď.)