Dočasné pozastavenie účinnosti normatívnych správnych aktov územnej samosprávy (so zreteľom na iniciovanie a rozhodnutie o dočasnom pozastavení účinnosti všeobecne záväzného nariadenia) (1. časť)

Správne súdnictvo nadobúda v súčasnosti v podmienkach Slovenskej republiky na význame. Flagrantným dôkazom posilňovania pozícií správneho súdnictva sú aktuálne vývojové tendencie, ktoré smerujú (i) od právno-normatívnych platforiem spoločných pre civilné konanie a konanie pred správnymi súdmi k samostatným kódexom upravujúcim procesné postupy pred správnymi súdmi ²⁾ a (ii) od súdnych sústav zastrešujúcich poskytovanie ochrany subjektívnych práv v civilnom procese a správnom súdnom procese k samostatne existujúcim správnym súdom. ³⁾

Aj napriek prezentovaným zákonodarným zámerom nemožno opomínať systémové väzby ⁴⁾ medzi jednotlivými druhmi verejného súdnictva. Správne súdne konanie má z hľadiska povahy blízko k ústavnému súdnemu konaniu (i keď to zákonodarca nie vždy rešpektuje), ⁵⁾ čoho normatívnym výrazom je existencia vo svojej podstate totožných inštitútov. Povedané inak, v ústavnom aj správnom súdnom konaní existuje viacero procesných (pod)oblastí, ktoré sú totožne alebo s menšími či väčšími odchýlkami upravené (i) v zákone č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde SR, (ii) v Správnom súdnom poriadku, a prípadne (nie nevyhnutne) aj (iii) v Ústave SR. Jedným z takýchto inštitútov je aj dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu, ktoré možno charakterizovať z viacerých uhlov pohľadu.

Vo svetle teórie časovej pôsobnosti právnych noriem predstavuje dočasné pozastavenie účinnosti právnej normy pomerne výnimočný prípad suspenzie (dočasného pozastavenia) všeobecnej záväznosti právnej normy pri zachovaní jej platnosti. Svojou povahou sa materiálne približuje vonkajšiemu dôvodu zániku právnej normy, ktorý predstavuje nález Ústavného súdu SR alebo uznesenie správneho súdu o vyslovení nesúladu právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily. ⁶⁾ Rozdiel medzi oboma inštitútmi je takýto: kým v prvom prípade sa účinnosť právnej normy " na exaktne vymedzený čas", ⁷⁾ v druhom prípade "sa do času uvedenia právneho predpisu do súladu s právnymi predpismi vyššej právnej sily, najdlhšie však na obdobie šiestich mesiacov od zákonom predpísaného momentu". ⁸⁾ V prípade dočasného pozastavenia sa teda akcentuje tem- porálna obmedzenosť vyjdenia právnej normy z účinnosti, ktorá môže trvať maximálne do času rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, zrušenia uznesenia o dočasnom pozastavení účinnosti správnym súdom, prípadne do zastavenia správneho súdneho konania. ⁹⁾ Pri vyslovení diskrepancie medzi právnym predpisom určitej právnej sily s hierarchicky vyššie postaveným právnym predpisom zákonodarca používa kategorickejšie sloveso "stráca". Z toho by bolo možné dovodiť, že účinok derogačného nálezu Ústavného súdu SR alebo derogačného uznesenia správneho súdu by mal byť, po splnení zákonom predvídaných predikcií, trvalý (definití- vum). Aj keď správne súdy nie sú nadané oprávnením rušiť právne predpisy (hoci prax prináša i nezákonné prípady zrušenia všeobecne záväzného nariadenia správnym súdom), ¹⁰⁾ uzneseniu správneho súdu o vyslovení nesúladu všeobecne záväzného nariadenia možno priznať adjektívum "derogačné". Je to tak najmä preto, lebo toto uznesenie znamená stratu účinnosti nezákonnej komunálnej právnej úpravy. Strata účinnosti je ekvivalentná so stratou záväznosti právneho predpisu, teda so skutočnosťou, že právny predpis prestáva byť všeobecne záväzným a nemožno ho ďalej používať. Poved