K vzájomnému vzťahu čl. 77 Ústavy SR a § 16 zákona o samosprávnych
krajoch
Prof. JUDr.
Katarína
Tóthová
DrSc.
Ústava Slovenskej republiky je konštruovaná
na princípe trojdelenia štátnej moci s rešpektovaním požiadavky nezlučiteľnosti výkonu viacerých
funkcií (postov) tou istou fyzickou osobu v tom istom čase.1)
Inkompatibilita niektorých funkcií a postov v orgánoch štátnej moci, ako aj v orgánoch
verejnej správy je dlhodobo známy inštitút práva. Jeho cieľom je nielen zabrániť kumulovaniu moci v
"jedných rukách", ale pre nezlučiteľnosť výkonu určitých funkcií sú aj iné racionálne dôvody. Zo
skutočnosti, že naša ústava je budovaná na teórii
trojdelenia štátnej moci a na vytváranie vzájomných kontrolných mechanizmov a "bŕzd", vyplýva, že by
bolo nelogické, aby napríklad v kontrolných rozhodovacích procesoch niekto mohol vykonávať
kompetenciu na poste kontrolovaného a zároveň aj kontrolujúceho subjektu.
Neopomenuteľná, i keď málo zdôrazňovaná je aj skutočnosť, že na výkon funkcií a postov v
orgánoch štátnej moci a verejnej správy nepôsobia iba spoločenské zákony, ale aj prírodné zákony
(najmä neodškriepiteľne spravodlivý zákon, že pre všetky fyzické osoby jeden deň má iba 24 hodín, z
ktorých treba časť venovať aj oddychu). Z tohto konštatovania nepriamo vyplýva, že aj tí
najschopnejší a najerudovanejší jedinci majú dané časové a výkonnostné mantinely, ktoré nepustia a
ktoré nemožno prekročiť. Aj táto skutočnosť je jedným z viacerých dôvodov, prečo sa v práve vyvinul
inštitút "inkompatibility". S jednotlivými dôvodmi vzniku "inkompatibility" nie je nutné vzhľadom na
tému článku sa hlbšie zaoberať. Skôr sa treba zamerať na otázku, či v platnom práve Slovenskej
republiky sú "podchytené" všetky tie systémové súvislosti funkčného obsadenia, ktoré sú takého
charakteru, že ich výkon tou istou fyzickou osobou nie je želateľný.
Doposiaľ je málo rozpracovaná otázka, aký dopad má v oblasti verejnej správy vývojový
trend postupne sa rozširujúceho okruhu úloh preneseného výkonu štátnej správy na samosprávu na
inkompatibilitu výkonu určitých funkcií. Preto zdá sa byť adekvátne hľadať odpoveď na otázku,
či
je vhodné a efektívne zotrvať na súčasnom právnom stave, kedy poslanec Národnej rady Slovenskej
republiky môže byť popri tejto ústavnej funkcii aj predsedom vyššieho územného celku.
Aktuálnosť zodpovedania uvedenej otázky je umocnená aj tým, že začiatkom roku 2009 bola do
Národnej rady Slovenskej republiky predložená poslanecká novela
zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných
celkov, ktorou sa navrhovalo uzákoniť inkompatibilitu funkcie poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky a predsedu vyššieho územného celku. Tento legislatívny návrh nebol postúpený do
druhého čítania - teda neus