Príspevok je venovaný problematike právnej úpravy politických strán v 20. storočí na Slovensku a súvisiacim zmenám majetkových práv. Venuje sa najmä obdobiu na konci monarchie, počas trvania ČSR, Slovenského štátu, počas komunistického režimu a napokon demokratizačnému procesu a súvisiacim legislatívnym zmenám v oblasti právnej úpravy politických strán po novembri 1989. Cieľom príspevku je analyzovať a porovnať jednotlivé právne úpravy, ako aj myšlienky, ktoré sa za nimi skrývajú a poskytnúť tak obraz o vývoji právnej úpravy majetkového postavenia politických strán v 20. storočí. na území Slovenska.
Changes in the status of political parties in property relations in the 20th century Slovakia
The paper is devoted to the issue of the legal regulation of political parties in the 20th century in Slovakia and related changes in property rights. Namely, it is devoted to the period at the end of the monarchy, during the Czechoslovak Republic, the Slovak state, during the communist regime and, finally, the democratization process and related legislative changes in the field of legal regulation of the political parties after November 1989. The aim of the contribution is to analyse and compare individual legal regulations as well as the ideas behind them and thus provide a picture of the development of the legal regulation of the property status of political parties in the 20th century on the territory of Slovakia.
Kľúčové slová: Politická strana, právny stav, právna úprava, majetkové pomery.
Key words: Political party, legal status, legal regulation, property relations.
1 Úvod
Politické strany historicky a logicky predbiehajú svoju právnu úpravu. Nie sú teda kreáciou práva, právo ich iba reguluje.[1] V modernom zmysle slova možno politickú stranu ako formu výkonu združovacieho práva charakterizovať ako spoločenskú organizáciu, ktorej základným účelom je zjednocovať alebo združovať občanov podobnej politickej orientácie v snahe získať politickú moc využitím spoločnej stratégie, či priamo participovať na výkone politickej moci v štáte. Od ostatných organizácií politického charakteru odlišuje politické strany práve skutočnosť, že politická strana koncentruje celú svoju činnosť na získanie čo najvyššieho počtu hlasov oprávnených voličov. Politická strana potom môže vďaka úspechu vo voľbách presadzovať svoje záujmy a zhmotňovať svoje predstavy o fungovaní štátu. Hoci politické strany existovali viac-menej tak dlho ako samotný štát,[2] svoj vrchol dosiahli koncom 19. storočia v súvislosti so zavedením všeobecného volebného práva.[3]
Historický vývoj politických strán na Slovensku v 20. storočí bol poznačený absenciou ucelenej právnej úpravy, pričom v rôznych historických súvislostiach mala absencia legislatívy rôzne dôsledky. Začiatkom 20. storočia boli politické strany regulované uhorským právnymi predpismi, keďže územie Slovenska bolo súčasťou jednotného Uhorského kráľovstva v rámci duálnej monarchie. Ani uhorský, ani rakúsky právny poriadok neupravovali politické strany osobitnou legislatívou. Ak niekto chcel založiť politickú stranu, vo všeobecnosti existovali dve možnosti: (1) buď vytvoriť politické združenie s právnou spôsobilosťou, na ktoré sa však vzťahovali príslušné právne predpisy a obmedzenia tam ustanovené,[4] alebo (2) vytvoriť politickú stranu mimo vecnej pôsobnosti príslušného zákona. V dôsledku toho však politická strana nedisponovala právnou subjektivitou, a teda nemala spôsobilosť na právne úkony, ale bola len faktickým subjektom, čo malo prirodzene vplyv aj na jej majetkové pomery. V zmysle uhorskej právnej úpravy, konkrétne novely volebného zákona z roku 1874[5] a Nariadenia ministra vnútra č. 1508/1875 B. M. vo veci spolkov, mohli mimo volebného obdobia trvalo pôsobiť len politické spolky s riadne schválenými stanovami.[6] V tomto smere je dôležité podotknúť, že i keď voľby do Uhorského krajinského snemu boli založené na voľbe konkrétneho kandidáta, politické strany zohrávali v politickom živote významnú úlohu, keďže politická príslušnosť poslanca mala faktický vplyv na spôsob hlasovania v sneme.[7] Je teda zrejmé, že uhorská právna úprava politických strán bola založená na povoľovacom princípe a na režime kontroly.
Aj keď právna (ne)úprava politických strán zostala nedotknutá aj po vzniku Československa, jej účinok bol v praxi zásadne odlišný.
2 Právna povaha politických strán v rozmedzí rokov 1918 – 1939
„Nový“[8] československý právny systém v oblasti právnej úpravy politických strán nadväzoval na rakúsku prax založenú na liberalistickom prístupe.[9] Politické strany sa tak dostali mimo zákonnú reguláciu a štát v dôsledku toho nemal čo regulovať.[10] Podľa Dusila[11] skutočnosť, že politické strany neboli právne regulované, bolo predpokladom naplnenia politickej slobody občanov. Bárány[12] túto tézu rozvíja hlbšie, keď identifikuje, že existujú dva dôvody absentujúcej právnej úpravy politických strán. Po prvé, politické strany patria do predštátnej