Zásada výchovného pôsobenia v správnom konaní.

. The article is focused on a meaning, content and expresion of the principle of educational influence in the administrative proceedings. Educational influence by the administrative authorities on parties to the proceedings significantly influences the functioning of the whole society and specifically this concerns the fulfillment of public administration tasks. The principle of educational influence within the framework of the basic rules of general administrative proceedings, under the Act No. 71/1967 on Administrative Proceedings required the administrative authorities to strengthen the citizens' confidence in the correctness of the decision and also to make the decisions convincing. Such content reflects the principle that the administrative authorities should act convincingly. The significance of the analyzed principle is confronted with trends in the development of the public administration and of the administrative law in terms of the conditions of the Slovak Republic in connection with the development of European public administration. It is characterized in particular by the fulfillment of the claims contained in the concept of good administration, but also by the crisis of trust in public institutions. In this regard, the article highlights in particular, the persistant problem of the absence of adequate legal regulation of the administrative punishment in Slovak circumstances. Such a regulation, as well as a general regulation of administrative procedure should reflect common European values and the specific values and goals of administrative proceedings of each state as well. Incorporation of the principle of convincingness between their basic rules would be consistent with a preventive role of the public administration and the effective fulfillment of its tasks.

Predmetom prednášky je problematika pôsobenia správnych orgánov na subjekty správneho konania, zmysel, obsah a prejavy zásady výchovného pôsobenia¹⁾ v správnom konaní a osobitne pri správnom trestaní.

Prvá časť prednášky je zameraná na tendencie vývoja verejnej správy a správneho práva v podmienkach Slovenskej republiky v súvislosti s vývojom európskej verejnej správy, ktoré môžeme charakterizovať spĺňaním nárokov obsiahnutých v koncepcii dobrej správy, ale aj krízou dôvery vo verejné inštitúcie. V tejto súvislosti je analyzovaný vývoj základných zásad všeobecného správneho konania, predovšetkým v historickom kontexte, osobitne vo vzťahu k členstvu Slovenskej republiky v Rade Európy a v Európskej únii a v kontexte ponímania verejnej správy ako služby verejnosti. Ponúka porovnanie problematiky s Českou republikou, kde sa spoločný všeobecný predpis správneho konania - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - používal až do roku 2006. Prednáška poukazuje aj na význam zásady výchovného pôsobenia v poľskej právnej úprave správneho konania, v ktorej je analyzovaná zásada mimoriadne akcentovaná.

Druhá časť prednášky je zameraná na pretrvávajúci a dlhodobo aktuálny problém absencie kódexu správneho trestania, ktorý by mal byť ako ťažiskový právny predpis správneho práva, tiež uvedený základnými zásadami. V tejto súvislosti sa výklad zameriava aj na právnu úpravu obsiahnutú v čiastkovom kódexe správneho trestania, v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý aj po štvrťstoročí od jeho účinnosti zodpovedá princípom práva na spravodlivý proces, ktorých uplatňovanie Rada Európy vyžaduje vo všetkých veciach trestného charakteru. Tento kódex priestupkového práva obsahuje jeden z aspektov zásady výchovného pôsobenia už vo svojom základnom ustanovení a zdôrazňuje potrebu preventívneho a motivujúceho pôsobenia orgánov verejnej správy. Obdobne ako vo všeobecnej úprave správneho konania je v ňom predmetná zásada vyjadrená aj v konkrétnych procesnoprávnych inštitútoch.

Dôležitým bodom výkladu je poukázať na reálny právny dosah a význam všeobecne formulovaných základných pravidiel správneho konania na konkrétne procesné inštitúty. Tento je analyzovaný na príklade vyjadrenia inštitútu ústneho pojednávania v uvedených kódexoch. Formulovaniu konkrétnych procesných inštitútov, ako aj tomu, ako ich úprava bude presadzovaná v praxi, totiž predchádza vyjadrenie v základných zásadách konania.

Zásada správneho konania je interpretačné pravidlo využívané pri aplikácii práva v oblasti verejnej správy. Základné zásady správneho konania upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) ovplyvňujú výklad konkrétnych ustanovení mnohých právnych predpisov. Ich význam spočíva v skutočnosti, že Správny poriadok má charakter kódexu a upravuje najčastejší typ rozhodovania správnych orgánov o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach konkrétny