JUDr. Veronika Zoričáková, PhD.

V predloženom článku sa autorka zaoberá povahou generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia, pričom prevládajúcu mienku, ktorá má pôvod ešte v socialistickom občianskom práve, podrobuje kritickej analýze. Na podklade domácej a zahraničnej doktríny aj výsledkov rozhodovacej praxe sa autorka snaží objasniť, aké teoretické, no najmä praktické problémy spôsobuje súčasná prevládajúca mienka, a snaží sa zdôvodniť, prečo by mala byť generálna klauzula bezdôvodného obohatenia aj podľa slovenského práva považovaná za priamo aplikovateľnú normu.

Úvod Tak ako sa neľahko čítajú informácie o kontinuálne sa zhoršujúcej klimatickej kríze a o jej čoraz závažnejších a častejšie sa objavujúcich prejavoch v prírode a na kvalite životného...

„Samostatní pomocníci realizujú činnosť pre poverovateľa, robia tak však bez jeho výraznejšej ingerencie, samostatne, na vlastné riziko a vlastnú zodpovednosť. Poverovateľ nad výkonom činnosti samostatného pomocníka nevykonáva kontrolu a ani neudeľuje pokyny v takej miere, aby bolo spravodlivé pripísať mu zodpovednosť za protiprávne konanie pomocníka. Preto poverovateľ za jeho protiprávne konanie nezodpovedá. Nesamostatným pomocníkom je taký pomocník využitý pri činnosti poverovateľa, ktorý koná pod kontrolou poverovateľa a podľa jeho pokynov a ktorý ani z pohľadu tretích osôb nevystupuje samostatne a na vlastné riziko. Právny vzťah, na základe ktorého túto svoju činnosť pre poverovateľa vykonáva, nie je dôležitý.“

Autorka sa v článku zaoberá podstatou náhrady nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí a najmä otázkou, ujmu na akom právnom statku má náhrada nemajetkovej ujmy kompenzovať. Kriticky sa snaží dôvodiť, prečo sa peniazmi vyvažuje nie smútok, emocionálna bolesť a utrpenie zo straty blízkeho, ale zásah do absolútneho osobnostného práva. V článku sa autorka takisto zamýšľa nad tým, ako sa má právne posúdiť situácia, ak sekundána obeť utrpí v dôsledku zásahu aj vážnu psychickú ujmu, a argumentuje v prospech existencie samostatného nároku na náhradu ujmy na zdraví, ktorý obstojí vedľa nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej ako následok straty blízkeho. V závere sa snaží vysporiadať s procesnými súvislosťami uplatňovania obidvoch druhov týchto práv v súdnom konaní.

Autorka sa v článku zaoberá vyporiadacím vzťahom medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorý medzi nimi vznikol ako dôsledok neplatnej alebo zrušenej zmluvy o prevode obchodného podielu. Vzájomné práva a povinnosti vo vyporiadacej fáze ich vzťahu sa však netýkajú iba vrátenia obchodného podielu (resp. obnovenia pozície spoločníka v obchodnej spoločnosti) oproti vráteniu kúpnej ceny alebo iného protiplnenia. Z pohľadu korporačného práva mal nadobúdateľ voči obchodnej spoločnosti postavenie riadneho spoločníka, a preto všetky vyplatené plnenia zo strany spoločnosti vrátane podielu na zisku, vyrovnacieho podielu, výplaty z kapitálových fondov sú považované za plnenia vyplatené skutočnému spoločníkovi. Rovnako všetky povinnosti, ktoré na seba domnelý spoločník prebral, sú považované za povinnosti prevzaté skutočným spoločníkom (príplatková povinnosť, prevzatie záväzku na nový vklad). Pre vzájomný vyporiadací vzťah to potom znamená, že predmetom vyporiadania nebude len nadobudnutie účasti na spoločnosti a vyplatené protiplnenie, ale tiež vyplatené plnenia domnelému spoločníkovi zo strany spoločnosti, ako aj úhrady plnení v prospech spoločnosti, ktoré by za bežných okolností mali postihnúť skutočného spoločníka.

O bezdôvodné obohatenie ide výlučne vtedy, ak dôjde k majetkovej ujme na strane osoby oprávnenej z bezdôvodného obohatenia a tomu zodpovedajúcemu majetkovému prospechu na strane obohateného a zároveň na tento majetkový prospech neexistoval na strane obohateného právny dôvod. Pokiaľ ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, je zrejmé, že k jej naplneniu okrem už uvedených podmienok dochádza vtedy, ak oprávnený z bezdôvodného obohatenia poskytoval obohatenému plnenie, na ktoré od počiatku (t. j. od okamihu, kedy ho oprávnený začal obohatenému poskytovať) nebol žiadny právny dôvod pre takéto plnenie za predpokladu, že o tom nemal subjektívnu vedomosť.