Občianske právo

Je generálna klauzula bezdôvodného obohatenia priamo aplikovateľná?

JUDr. Veronika Zoričáková PhD.

Vydáno: 11. 11. 2024 40 minút čítania

V predloženom článku sa autorka zaoberá povahou generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia, pričom prevládajúcu mienku, ktorá má pôvod ešte v socialistickom občianskom práve, podrobuje kritickej analýze. Na podklade domácej a zahraničnej doktríny aj výsledkov rozhodovacej praxe sa autorka snaží objasniť, aké teoretické, no najmä praktické problémy spôsobuje súčasná prevládajúca mienka, a snaží sa zdôvodniť, prečo by mala byť generálna klauzula bezdôvodného obohatenia aj podľa slovenského práva považovaná za priamo aplikovateľnú normu.

In this article the author reflects on the nature of the general clause of unjustified enrichment and subjects the prevailing opinion originating in socialist law to a critical analysis.On the basis of domestic as well as foreign legal doctrine and judicial practice the author tries to explain what theoretical and especially practical problems the prevailing opinion currently causes and tries to justify why the Slovak general clause of unjustified enrichment should be considered a directly applicable legal norm.

ZORIČÁKOVÁ, V.: Je generálna klauzula bezdôvodného obohatenia priamo aplikovateľná?; Justičná revue, 76, 2024, č. 10, s. 952 – 964.¹⁾

Kľúčové slová: generálna klauzula, bezdôvodné obohatenie, kondikcia z plnenia, kondikcia z iného dôvodu než je plnenie.

Key words: general clause, unjustified enrichment, performance claim, non-performance claim.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

Úvod

Debata o priamej aplikovateľnosti generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia sa v podmienkach česko-slovenskej civilistiky vedie už od čias socializmu, kedy sa začalo polemizovať o tom, či je generálna klauzula neoprávneného majetkového prospechu (predchodca dnešného bezdôvodného obohatenia v § 451 - § 459 OZ ²⁾ , keď v zásade iba ku kozmetickej zmene došlo veľkou novelizáciou OZ ³⁾ ) priamo aplikovateľná, alebo je potrebné každý prípad bezdôvodného obohatenia podradiť pod niektorú z osobitných skutkových podstát (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ). Otázka priamej aplikovateľnosti generálnej klauzuly je dodnes nedoriešenou témou v právnej teórii a hlavne právnej praxi, pričom význam tejto otázky je často pre praktické potreby bežného právnického života miestami bagatelizovaný. Ako budeme vidieť ďalej v predloženom článku, aj keď súčasná rozhodovacia prax slovenských súdov sa tejto otázke explicitne nevenuje, je vidieť zrejmú tendenciu tunajších súdov podradiť každý prípad bezdôvodného obohatenia pod konkrétnu skutkovú podstatu. Slovenské súdy tak generálnej klauzule priamu aplikovateľnosť zatiaľ neprisudzujú. Cieľom tohto článku je v prvom rade ilustrovať teoretickú, no najmä praktickú rovinu problému popierania povahy generálnej klauzuly ako priamo aplikovateľnej, pritom následne navrhnúť výkladové riešenie, ktoré by trvajúci problém v rámci existujúcich metodologických možností adekvátne adresovalo.

1 Diskusia od prvopočiatkov zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech až po súčasnosť

Kým v tzv. strednom občianskom zákonníku č. 141/1950 Zb.boli záväzky z bezdôvodného obohatenia upravené nápadne podobne ako v O.z.o. ⁴⁾ , Občiansky zákonník 64so sebou v tejto rovine mimozmluvných vzťahov priniesol zásadné zmeny. Nielenže došlo k premenovaniu bezdôvodného obohatenia na zodpovednosť za neoprávnený majetkový prospech ⁵⁾ , ale k výrazným zmenám došlo aj v samotnej textácii zákona. Pozornosť budeme venovať hlavne jednej z týchto zmien; novinkou oproti textácii v strednom občianskom zákonníku bolo včlenenie generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia do § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka 64. Prirodzeným dôsledkom tejto zmeny bolo otvorenie diskusie o tom, aký je vzťah generálnej klauzuly a špeciálnych skutkových podstát a v spojení s tým zodpovedanie otázky, či možno generálnu klauzulu aplikovať priamo, alebo musí byť každý prípad bezdôvodného obohatenia podradený pod niektorú z osobitných skutkových podstát.

Za čias zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech, zdá sa, získal významnú prevalenciu jeden z dvoch protichodných názorov. Podľa vtedy prevládajúcej mienky § 451 ods. 1 OZneobsahuje priamo aplikovateľnú normu, ale len manifestáciu princípu zákazu obohacovania sa na úkor iných. ⁶⁾ Motiváciou pre uvedený záver sa zdala byť obava z príliš širokého výkladu, čo všetko možno považovať za neoprávnený majetkový prospech. Historicky sme totiž nemali skúsenosti s generálnou klauzulou bezdôvodného obohatenia a tak legislatíva, ale ani doktrína nenadviazala na vývoj civilistiky v iných krajinách, kde bol tento problém tiež aktuálny, medzičasom vyriešený, a kde veľa konceptov týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia, pretrvávajúcich v našej dogmatike, bolo medzičasom dávno odmietnutých. ⁷⁾

Ojedinele sa však možno v danom obdob

Máte predplatné? Prihláste sa