Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 162/2019 z 30.11.2021, ZSP 10/2022 (samostatný a nesamostatný pomocník a podmienky pričítania cudzieho protiprávneho

Vydáno: 18 minút čítania

„Samostatní pomocníci realizujú činnosť pre poverovateľa, robia tak však bez jeho výraznejšej ingerencie, samostatne, na vlastné riziko a vlastnú zodpovednosť. Poverovateľ nad výkonom činnosti samostatného pomocníka nevykonáva kontrolu a ani neudeľuje pokyny v takej miere, aby bolo spravodlivé pripísať mu zodpovednosť za protiprávne konanie pomocníka. Preto poverovateľ za jeho protiprávne konanie nezodpovedá. Nesamostatným pomocníkom je taký pomocník využitý pri činnosti poverovateľa, ktorý koná pod kontrolou poverovateľa a podľa jeho pokynov a ktorý ani z pohľadu tretích osôb nevystupuje samostatne a na vlastné riziko. Právny vzťah, na základe ktorého túto svoju činnosť pre poverovateľa vykonáva, nie je dôležitý.“

Ustanovenie § 420 ods. 2 OZ normujúce podmienky pričítania protiprávneho konania inému subjektu, ktorý tým bude zodpovedať za cudzie protiprávne konanie, je - dá sa povedať - jedným z najslabších miest súčasnej deliktnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka. Znenie právnej normy navodzuje dojem, že v každom prípade, ak subjekt (slovami zákona "osoba použitá pri činnosti fyzickej alebo právnickej osoby") vykonáva činnosť pre niekoho iného a spôsobí tretej osobe škodu, za vlastné protiprávne konanie nezodpovedá, ale jeho protiprávnosť, a tým vo výsledku aj celá zodpovednosť za spôsobenú škodu, sa pričítava osobe, pre ktorú činnosť vykonával. Presun zodpovednosti má, okrem iného, za dôsledok, že protiprávne konajúca osoba za vlastné konanie nezodpovedá (§ 420 ods. 2 druhá veta OZ). Doslovné čítanie zákona a gramatický výklad ustanovenia tak vskutku vedie k veľmi širokej zodpovednosti za iného a na strane protiprávne konajúceho zas k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti za vlastné správanie sa voči poškodenému.
Žiada sa preto pozitívne hodnotiť glosované rozhodnutie najvyššieho súdu už len pre to, že v jeho odôvodnení a prezentovaných záveroch možno identifikovať snahu o určenie rozumných kontúr spornému ustanoveniu prizmou teleológie a v tomto ohľade tiež veľmi rezonujúcich hodnotových argumentov. Hoci sa môže zdať, že argumentácia najvyššieho súdu v glosovanom rozhodnutí je výkladom proti textu zákona, pretože rozsah aplikácie ustanovenia o pomocníkovi vo významnej miere zužuje, vo svojej podstate ide len o výklad značne vágnej zákonnej kategórie "osoby použitej pri činnosti niekoho iného".
 
I.
Glosované rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý po zjednodušení na účely tejto glosy vyzeral nasledujúco: na stavebných prácach, ktoré mal vykonávať jeden zo žalovaných, na podklade subdodávateľských vzťahov participovalo viacero ďalších subjektov, okrem iných aj pomocník - samostatne zárobkovo činná osoba, ktorý mal podľa zmluvy s iným subdodávateľom