Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave už dlhšie organizuje rad diskusných seminárov otvorených širokej odbornej verejnosti venovaných vždy konkrétnej právnej otázke, ktorá spravidla vyvoláva v teórii otázniky a v praxi aplikačné problémy. Posledný júnový diskusný seminár bol venovaný téme zodpovednosti za škodu spôsobenú použitou osobou (iným slovom, pomocníkom1 tretím osobám. Prioritnou otázkou diskusného seminára tak nebol prípad spôsobenia škody zamestnancom svojmu zamestnávateľovi (principálovi – tomu, kto pomocníka poveril určitou činnosťou), ale spôsobenie škody inému, mimo ich vzájomný vzťah stojacemu poškodenému subjektu. Diskusný seminár prebiehal formou riešenia prípadových štúdií cielených na vybrané právne otázky, čomu prispôsobíme aj štruktúru tohto príspevku.
Otázka zodpovednosti za škodu spôsobenú pomocníkom tretím osobám je primárne otázkou podmienok pričítania spôsobenej škody. Ústrednou normou vzťahujúcou sa na problém pričítania škody principálovi je § 420 ods. 2 OZ: „škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.“ Ako vyplynie z ďalších častí príspevku, počas riešenia prípadov sa ukázalo, že pravidlo v § 420 ods. 2 OZ v špecifických situáciách vedie k riešeniam vyvolávajúcim pochybnosti o racionálnom pozadí tohto ustanovenia, v iných zase vyvoláva aplikačné problémy pri jeho uplatňovaní vedľa iných pravidiel v rámci zodpovednosti za škodu.
Prvý prípad: Spoločnosť A sa v rámcovej občianskoprávnej kúpnej zmluve zaviazala dodať výrobný materiál na základe príležitostných objednávok od nepodnikateľa – B, a to v deň splatnosti určený ako deň nasledujúci po doručení objednávky. A v deň splatnosti poverí doručením materiálu jedného zo svojich šoférov. Šofér v daný deň bez súhlasu svojho zamestnávateľa využije služobné auto na sťahovanie svojich vecí a nestihne včas materiál odovzdať B. B sa kvôli neskorej dodávke dostane voči svojmu odberateľovi do omeškania a sumu za zaplatené zmluvné pokuty si z titulu náhrady škody uplatní od A. A má pre tento prípad poistenú zodpovednosť za škodu u poisťovateľa C. A a C však odmietajú nárok uhradiť s argumentáciou, že sa šofér dopustil excesu, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť zamestnávateľa podľa § 420 ods. 2 OZ. B argumentuje, že za riadne splnenie zmluvy môže zodpovedať jedine jeho zmluvný partner A (pozn. predpokladajme, že dôvodnosť a výška nároku na náhradu škody nie je sporná).
Pri riešení problému je zrejmé, že v dôsledku škody spôsobenej konaním šoféra – zamestnanca A môžeme uvažovať o aplikácii pravidla o pričítaní škody v § 420 ods. 2 OZ. Vo všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu (ak odhliadneme od pravidla § 422 OZ pre vyvodzovanie zodpovednosti osoby vykonávajúcej dohľad nad maloletým a nespôsobilým na právne úkony) nenájdeme iné špeciálne pravidlo pripísania, napríklad s osobitným režimom uplatnenia pre oblasť zmluvnej zodpovednosti za škodu. Takisto nenájdeme osobitné pravidlo ani vo všeobecnej časti o záväzkových vzťahoch, ako je tomu v Obchodnom zákonníku (§ 331 OBZ, diel Zánik záväzku jeho splnením). Občiansky zákonník, pridržiavajúc sa myšlienky jednotných pravidiel pre zmluvnú a mimozmluvnú škodu, tak zrejme nevidí dôvod na odlišné nastavenie zodpovednostných vzťahov pre prípad škody vzniknutej v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti pomocníkom zmluvnému veriteľovi principála.
1.1 Podmienky pričítania škody spôsobenej pomocníkom principálovi
Skôr, než sa pustíme do riešenia jednotlivých prípadov, žiada sa aspoň v krátkosti načrtnúť prevažujúci výklad dotknutého § 420 ods. 2 OZ. Podľa tohto ustanovenia principál znáša z vlastného majetku škodu spôsobenú jeho pomocníkom za splnenia dvoch základných podmienok. V prvom rade jeho pomocník musel škodu spôsobiť pri výkone činnosti pre principála, čím treba rozumieť hlavne plnenie povinností plynúcich pre poverovateľa zo zmluvy, z rozhodnutia alebo právneho predpisu.2 Podmienkou však nie je, aby išlo nevyhnutne o podnikateľskú, resp. zárobkovú činnosť.3 Následkom nenaplnenia tohto kritéria činnosti je tzv. exces s tým dôsledkom, že škoda nie je principálovi pričítaná, ale je vyvodená priama zodpovednosť pomocníka za vlastné protiprávne konanie.4 Tiež by malo platiť, že pomoc v podobe spoločenskej úsluhy by už nemala spadať pod rozsah tejto činnosti a poverovateľ by v takom prípade nemal znášať škodlivé dôsledky cudzieho protiprávneho konania.5
Druhou podmienkou pre pričítanie škody principálovi je osoba pomocníka. Osobou použitou pri činnosti sa v zásade rozumie iba osoba nesamostatného pomocníka6 (zamestnanec či zmluvný zástupca konajúci v mene zastúpeného podľa jeho pokynov) na rozdiel od tzv. samostatného pomocníka konajúceho pre poverovateľa na zmluvnom základe7 (odlišnom od zmlúv a dohôd uzatváraných podľa pracovnoprávnych predpisov). Ak subjekt koná vo vlastnom mene a na vlastné riziko, žiada sa nepresúvať zodpovednosť na principála aj v situácii, ak pomocník koná ekonomicky vo vlastnom záujme.8 Opačným výkladom by sme totiž dospeli k asi ťažko obhájiteľnému záveru, podľa ktorého by za škodu na zdraví či na majetku tretích osôb spôsobenú pracovníkom stavebnej firmy počas rekonštrukcie strechy mal zodpovedať objednávateľ diela. Podľa § 420 ods. 2 OZ sa t