Samostatní pomocníci realizujú činnosť pre poverovateľa, robia tak však bez jeho výraznejšej ingerencie, samostatne, na vlastné riziko a vlastnú zodpovednosť. Poverovateľ nad výkonom činnosti samostatného pomocníka nevykonáva kontrolu a ani neudeľuje pokyny v takej miere, aby bolo spravodlivé pripísať mu zodpovednosť za protiprávne konanie pomocníka. Preto poverovateľ za jeho protiprávne konanie nezodpovedá.
Nesamostatným pomocníkom je taký pomocník využitý pri činnosti poverovateľa, ktorý koná pod kontrolou poverovateľa a podľa jeho pokynov a ktorý ani z pohľadu tretích osôb nevystupuje samostatne a na vlastné riziko. Právny vzťah, na základe ktorého túto svoju činnosť pre poverovateľa vykonáva, nie je dôležitý.“
Predmetné rozhodnutie sa glosovalo už v predošlom čísle tohto periodika
1)
("prvá glosa"). Najvyšší súd sa v ňom vyjadruje k občianskoprávnej zodpovednosti tzv. principála (terminológiou najvyššieho súdu "poverovateľa") za protiprávne konanie pomocníka podľa § 420 ods. 2 OZ. V posudzovanom prípade išlo o zmluvu o dielo - stavebné práce na kanalizácii.
2)
Zhotoviteľ ju plnil cez pomocníka, ktorý zas plnil cez ďalšieho pomocníka a ten napokon cez posledného pomocníka. Tento posledný pomocník v dôsledku svojho protiprávneho konania
3)
usmrtil inú osobu, ktorá nemala nič spoločné so zmluvou o dielo. Reč je teda o delikte. Pozostalí zosnulého si ako sekundárne obete uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 11 a nasl. OZ. Kľúčovou otázkou glosovaného rozhodnutia bolo, kto je v zmysle § 420 ods. 2 OZ za túto ujmu zodpovedný - posledný pomocník a/alebo jeho principál, resp. subjekty vyššie v subdodávateľskom reťazci. Odpoveď nie je jednoduchá, pretože slovenské právo v súčasnosti, žiaľ, nemá úplne ustálenú doktrínu občianskoprávnej zodpovednosti za pomocníka. Doterajšia judikatúra je navyše pomerne poddimenzovaná. Glosované rozhodnutie by teda malo patriť k tým očakávanejším.
Najvyšší súd adresoval otázku pričítania protiprávneho konania pomocníka principálovi a špeciálne aj prič