JUDr. Ľuboslav Sisák, PhD.

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo pokračuje v organizovaní Trnavských právnických debát. Tak ako v predošlom, aj v tomto roku sú na programe tri debaty, po jednej k témam z civilného procesu, obchodného práva a občianskeho práva hmotného. Nemení sa ani ambícia zvečniť podstatný obsah debát do stručných správ, ktoré sa publikujú v tomto periodiku. Nasledujúca správa zachytáva prvý diel debát v roku 2025, ktorý bol venovaný civilnoprocesnej téme.

"Súd má posudzovať medzinárodnú právomoc podľa informácií, ktoré má k dispozícii, napríklad aj z výsluchu účastníkov. Nemožno však po ňom požadovať, aby už vo fáze posudzovania medzinárodnej právomoci vykonal podrobné dokazovanie."

V tomto kalendárnom roku sa na mapu právnických podujatí vrátili Trnavské právnické debaty. Ide o fórum pre praktikov aj akademikov, na ktorom sa neformálne diskutuje o problémoch zo súkromného práva...

"Ustanovenie § 603 ods. 3 OZ sa vzťahuje iba na predkupné právo s vecnými účinkami a nemožno ho použiť v prípade porušenia obligačného predkupného práva v súvislosti s prevodom akcií. Pokiaľ povinný v rozpore s povinnosťou z predkupného práva vec predá, predkupné právo zaniká a sekundárna právna povinnosť nahradiť oprávnenému vzniknutú škodu sa môže vzťahovať len na osobu povinného, nie však na tretiu osobu."

"Na nástup účinkov prejavenia súhlasu inej osoby s dojednaním poistenia v jej prospech podľa § 794 ods. 2 v spojení s § 50 ods. 2 OZ je postačujúcim doručenie zodpovedajúceho písomného prejavu vôle (§ 791 ods. 2 OZ) jednej zo zmluvných strán.  V čase po prejavení súhlasu inej osoby so zmluvou a vzniku oprávnení takejto osoby, plynúcich jej zo zmluvy, nie je možné platné dojednanie zmluvných strán vzťahu na ujmu práv inej osoby bez jej súhlasu."

Autor sa venuje náhrade škody v nájomnej zmluve, pričom sa obmedzuje výlučne na nároky prenajímateľa ako poškodeného. Cieľom príspevku je systematizovať a analyzovať osobitný kompenzačný systém nájomnej zmluvy, ktorý sa vymyká štandardnému režimu náhrady škody a je výnimkou z princípu jednotného civilného deliktu. Autor vytvára prehľad súčasného stavu poznania problematiky a konfrontuje viaceré závery judikatúry či prevládajúcej mienky. Okrem toho otvára aj dosiaľ nediskutované otázky.

Autor sa v článku venuje prípadu, keď jeden zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec nad rámec svojho podielu, a tým na úkor ostatných spoluvlastníkov. Ukrátenému spoluvlastníkovi patrí voči nadužívajúcemu spoluvlastníkovi peňažná náhrada. Autor sa pýta, ako sa taká peňažná náhrada kvalifikuje, či ako nárok zo spoluvlastníckeho vzťahu, alebo ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. OZ. Dospieva k záveru, že náhrada za oprávnené nadužívanie má základ v titule, ktorý dovoľuje nadužívanie (§ 139 ods. 2 OZ), zatiaľ čo neoprávnené nadužívanie sa má kompenzovať ako bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2 prvá alternatíva OZ). Uvedené má význam najmä z hľadiska premlčania jedného či druhého nároku. Autor na relevantných miestach konfrontuje najmä slovenskú a českú judikatúru.

V poslednom čase sa množia prípady, keď aj slovenskí občania majú záujem o založenie svěřenského (zvereneckého) fondu podľa českého práva. Ide pritom o právny inštitút, ktorý je kontinentálnemu právnemu vnímaniu cudzí, predpokladá totiž vloženie majetku zakladateľa do zvereneckého fondu, čím sa tento majetok stáva účelovo určeným vlastníctvom bez vlastníka, spravovaným správcom. Následne vzniká celý komplex právnych vzťahov súvisiaci so zvereneckým fondom a správou majetku v tomto fonde. Aplikovanie českého právneho inštitútu aj za jeho hranicami komplikuje, že v medzinárodnom práve súkromnom niet osobitných kolíznych noriem pre zverenecké fondy, resp. trusty či im podobné inštitúty na správu majetku. Príspevok sa snaží identifikovať to, ktorým právnym poriadkom sa spravujú rôzne otázky týkajúce sa českého zvereneckého fondu, aké sú limity a riziká ich zakladania zo Slovenska, resp. vkladania majetku nachádzajúceho sa na Slovensku do týchto fondov. Autori v ňom dospievajú k záveru, že nie je možné vecnoprávne priradiť predmet právnych vzťahov nachádzajúci sa na Slovensku do českého zvereneckého fondu.

„Ustanovenie § 37b písm. a) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, upravujúce právomoc slovenského súdu vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, treba interpretovať v súlade s úniovou úpravou a aplikovať ho aj na nároky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia.“

Samostatní pomocníci realizujú činnosť pre poverovateľa, robia tak však bez jeho výraznejšej ingerencie, samostatne, na vlastné riziko a vlastnú zodpovednosť. Poverovateľ nad výkonom činnosti samostatného pomocníka nevykonáva kontrolu a ani neudeľuje pokyny v takej miere, aby bolo spravodlivé pripísať mu zodpovednosť za protiprávne konanie pomocníka. Preto poverovateľ za jeho protiprávne konanie nezodpovedá.Nesamostatným pomocníkom je taký pomocník využitý pri činnosti poverovateľa, ktorý koná pod kontrolou poverovateľa a podľa jeho pokynov a ktorý ani z pohľadu tretích osôb nevystupuje samostatne a na vlastné riziko. Právny vzťah, na základe ktorého túto svoju činnosť pre poverovateľa vykonáva, nie je dôležitý.“

Správa z medzinárodnej vedeckej konferencie Umelá inteligencia z pohľadu práva a etiky: súčasné problémy, perspektívy a výzvy (Košice 11. 11. 2021)

Úvod Popri medzinárodnej právomoci a uznaní a výkone cudzích rozhodnutí je kolízne právo jednou z pilierových oblastí medzinárodného práva súkromného. Poslaním kolízneho práva je určovanie rozhodného práva pre súkromnoprávne...

Právnu prax čoraz viac zamestnávajú manželské majetkové veci s cudzím prvkom. Vo vzťahu ku všetkým trom pilierom medzinárodného práva súkromného (medzinárodná právomoc, kolízne právo, uznanie a výkon cudzích rozhodnutí) sa ich riešenie často nezaobíde bez problémov. V tomto príspevku sa sústredíme na tri parciálne tematiky, pri ktorých vznikajú, resp. môžu vznikať ťažkosti v právnom posúdení: manželská zmluva, zmena štatútu a prekážka res iudicata mocou cudzieho rozhodnutia. Zatiaľ čo prvé dve tematiky súvisia s kolíznym právom, tretia patrí do oblasti uznania a výkonu cudzích rozhodnutí. Pri manželskej zmluve sa zameriavame na kolíznoprávne posúdenie jej platnosti a účinkov. Pamätáme aj na situáciu, keď je v nej obsiahnutá voľba práva. Následne sa dotýkame otázky, kedy a za akých podmienok má faktická zmena v kritériu hraničného určovateľa vplyv na určovanie rozhodného práva – jav zvaný zmena štatútu. Nakoniec upozorňujeme na situáciu, keď cudzie len naoko rozvodové rozhodnutie potenciálne vytvára pre konania na slovenských súdoch prekážku rozhodnutej manželskej majetkovej veci.

Spoločný majetkový režim manželov má neprehliadnuteľný vplyv na vecné práva. Dôsledkom toho je, že v medzinárodnom práve súkromnom nezriedka vzniká neľahká úloha, ako kvalifikovať právne otázky, ktoré zasahujú do oblasti vecných práv a zároveň aj do oblasti manželského majetkového spoločenstva. Príspevok je venovaný problematike rozhraničenia vecnoprávnej a manželsko-majetkovoprávnej kvalifikácie. Analyzuje príčiny vzniku tohto problému, jeho teoretický a praktický význam a zároveň navrhuje do úvahy prichádzajúce prístupy jeho riešenia. Na príklade vybraných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a prípadu zo slovenských súdov sa v príspevku demonštruje, ako sa so zložitými problémami vyporiadava aplikačná prax.