"Na nástup účinkov prejavenia súhlasu inej osoby s dojednaním poistenia v jej prospech podľa § 794 ods. 2 v spojení s § 50 ods. 2 OZ je postačujúcim doručenie zodpovedajúceho písomného prejavu vôle (§ 791 ods. 2 OZ) jednej zo zmluvných strán.
V čase po prejavení súhlasu inej osoby so zmluvou a vzniku oprávnení takejto osoby, plynúcich jej zo zmluvy, nie je možné platné dojednanie zmluvných strán vzťahu na ujmu práv inej osoby bez jej súhlasu."1. Úvod
Glosované rozhodnutie sa týka veľmi starej kauzy, ktorá sa ťahá po všeobecných súdoch takmer 20 rokov. Síce sa v nej postupne nazhromaždilo mnoho skutkových a iných procesných detailov, no podstatu možno vystihnúť nasledujúco. Ide o nárok na zaplatenie poistného plnenia zo zmluvy o skupinovom životnom poistení. Uzavreli ju poisťovňa s inou poisťovňou ako poistiteľom a jej cieľom bolo zabezpečiť pozostalých v prípade smrti zamestnancov prvej spomenutej poisťovne alebo priamo týchto zamestnancov, ak sa im zhorší zdravotný stav pre úraz.
1)
V glosovanej veci bol žalobcom zamestnanec, ktorý si pravdepodobne v dôsledku dožitia do istého dňa ako poistnej udalosti
2)
uplatnil nárok na zaplatenie poistného plnenia od poisťovne ako poistiteľa.
3)
Z povahy zmluvy o skupinovom životnom poistení vyplýva, že išlo o zmluvu v prospech tretej osoby - zmluvné strany (promisár ako veriteľ a promitent ako dlžník, resp. príjemca sľubu a sľubujúci
4)
) sa dohodli, že v prípade poistnej udalosti sa má plniť tretej osobe. Z pohľadu základnej typológie zmlúv v prospech tretích na pravé a nepravé išlo o pravú zmluvu, keďže priamo tretej osobe mal vzniknúť nárok a mohla sa ho sama domáhať voči dlžníkovi (tu poistiteľovi). Naproti tomu, pri nepravej zmluve v prospech tretieho nevzniká tretej osobe priamy nárok požadovať plnenie po dlžníkovi. Môže tak urobiť len veriteľ.
5)
Občiansky zákonník v § 50 výslovne počíta iba s pravou zmluvou v prospech tretieho,
6)
ale praxi nič nebráni akceptovať aj tie nepravé, hoci ich tak zvyčajne vyslovene nepomenúva.
7)
Z pohľadu hmotného práva závisel úspech v spore od začiatku najmä na posúdení dvoch otázok, ktoré boli podrobené dovolaciemu prieskumu a ktoré sa napokon premietli do právnych viet glosovaného rozhodnutia. Po prvé, či súhlas tretej osoby (žalobcu) so zmluvou, ktorý je podmienkou účinnosti zmluvy voči tretiemu (§ 794 ods. 2 v spojení s § 50 ods. 2 OZ), musí byť vyslovený obom zmluvným stranám, alebo stačí ktorejkoľvek z nich. Po druhé, či po súhlase tretieho so zmluvou a súčasne po vzniku nároku na plnenie tretiemu môžu zmluvné strany vzájomnou dohodou zrušiť zmluvu a privodiť tým zánik nároku tretieho. Najvyšší súd odpovedal na prvú otázku tak, že súhlas stačí vysloviť ktorejkoľvek zmluvnej strane. Odpoveď na druhú otázku bola negatívna.
Najvyšší súd sa vyjadril k dvom veľmi praktickým problémom, ktoré podľa našich vedomostí dosiaľ neboli riešené tuzemskou či českou judikatúrou. Odôvodnenie glosovaného rozhodnutia síce nie je všade najpresvedčivejšie, no jeho závery, podľa nášho názoru, obstoja.