V poslednom čase sa množia prípady, keď aj slovenskí občania majú záujem o založenie svěřenského (zvereneckého) fondu podľa českého práva. Ide pritom o právny inštitút, ktorý je kontinentálnemu právnemu vnímaniu cudzí, predpokladá totiž vloženie majetku zakladateľa do zvereneckého fondu, čím sa tento majetok stáva účelovo určeným vlastníctvom bez vlastníka, spravovaným správcom. Následne vzniká celý komplex právnych vzťahov súvisiaci so zvereneckým fondom a správou majetku v tomto fonde. Aplikovanie českého právneho inštitútu aj za jeho hranicami komplikuje, že v medzinárodnom práve súkromnom niet osobitných kolíznych noriem pre zverenecké fondy, resp. trusty či im podobné inštitúty na správu majetku. Príspevok sa snaží identifikovať to, ktorým právnym poriadkom sa spravujú rôzne otázky týkajúce sa českého zvereneckého fondu, aké sú limity a riziká ich zakladania zo Slovenska, resp. vkladania majetku nachádzajúceho sa na Slovensku do týchto fondov. Autori v ňom dospievajú k záveru, že nie je možné vecnoprávne priradiť predmet právnych vzťahov nachádzajúci sa na Slovensku do českého zvereneckého fondu.
1. Trusty, trustové štruktúry a zverenecké fondy podľa zahraničného práva a dôvody ich využitia
Podstatou anglo-amerického inštitútu trustu je účelové vyčlenenie majetku do správy určenej osobe (tzv.
trustee
alebo správca), a to v prospech beneficienta. Je pritom využívaný v mnohých rôznych situáciách a má rôzne podoby, spomedzi ktorých vyniká
express trust
ako trust založený vôľou zakladateľa. V rámci anglického práva dochádza k rozštiepeniu vlastníckeho práva, kedy právny titul (legal title
) prechádza na správcu, pričom správca spravuje majetok vo svojom mene, a beneficienti majú titul k majetku podľa ekvity (tzv.
equitable title
).
1)
Ide o inštitút siahajúci do stredoveku a jeden z najzásadnejších "objavov" práva v systéme
common law
. Základným účelom takejto operácie je ochrana celistvosti majetku zabezpečujúceho rodinu, a to tak pred eskapádami jeho právnych vlastníkov, ako aj pre prípad dedičskej postupnosti.Angloamerický trust však nie je jediným mechanizmom na správu majetku v prospech určitých osôb, ktoré zahraničné právne poriadky poznajú. Právnych inštitútov podobných trustu je v Európe viacero, nie všetky však plnia rovnocennú úlohu. Nemecké či rakúske právo pozná dôvernú správu majetku (
Treuhand
), a to ako obligačnú formu správy, aj keď pri nej dochádza k prevodu vlastníckeho práva. Aj francúzske právo zaviedlo v roku 2007 obligačnú formu správy majetku - fidúciu, pri ktorej zakladateľ prevedie vlastníctvo na správcu, ktorý ho má spravovať v prospech beneficientov.
2)
Kontinentálne právne poriadky však vychádzajú z konceptu unitárneho vlastníckeho práva - sú im cudzie inštitúty, ktoré by umožnili vznik viacerých vlastníckych práv s rôznym obsahom k tej istej veci. Preto sa v kontinentálnej Európe na správu majetku využíva skôr obligačné právo alebo súkromné nadácie.
3)
Rekodifikácia českého súkromného práva priniesla, okrem iného, aj
svěřenský fond
(zverenecký fond) ako inštitút inšpirovaný quebeckou právnou úpravou, ktorá sa sama snaží o prevzatie inštitútu trustu do inak kontinentálneho právneho poriadku. Základnou črtou zvereneckého fondu je, že vznikom fondu vzniká vlastníctvo bez vlastníka. Tento majetok je spravovaný správcom v prospech beneficientov. Samotný správca však v zásade nie je oprávnený ani zaviazaný z úkonov týkajúcich sa majetku vo zvereneckom fonde. Právna úprava zvereneckého fondu (§ 1448 až 1474 českého OZ) a najmä koncept vlastníctva bez vlastníka boli zásadnými novinkami rekodifikácie
4)
a právna úprava sa stala predmetom diskusií až kontroverzií a aj novelizácií. Žiada sa však uviesť, že sa ukazuje životaschopnou a v Českej republike využívanou formou správy majetku, o publicitu ktorej sa zaslúžili aj zvučné mená českej politiky či podnikateľského prostredia. Zverenecký fond umožňuje vyňať majetok z dedičskej postupnosti, ochrániť ho pred rozdelením v rodine, ale tiež ho ochrániť pred ďalšími rizikami zakladateľa (možné dlhy).Čitateľovi je nepochybne známa tendencia tunajšieho právneho života akceptovať české právne riešenia minimálne ako inšpirácie, ak nie priamo ako vzory. Asi by nám nenapadlo považovať určitý inštitút českého práva za porušujúci koncepčné východiská slovenského súkromného práva. Ak to funguje na jednom brehu Moravy, prečo by to nemalo fungovať na druhom brehu? Preto je pochopiteľné, že aj náš právny trh je otvorený českým právnym riešeniam.
V poslednej dobe je evidentný zvýšený záujem našich obyvateľov o založenie zvereneckých fondov v Českej republike. Dôvodov bude viacero, jeden z významných bude v súčasnosti prebiehajúca generačná obmena aj medzi slovenskými podnikateľmi. Práve voľba zvereneckých fondov - ak by mohla vyvolať zamýšľané účinky - by mohla ochrániť podnik pred dedičskými škriepkami. Dopyt tak generuje ponuku. Na stránkach mnohých advokátskych kancelárií dnes nájdeme odporúčania založiť si český zverenecký fond a veľmi mierny náznak rizík, ktoré sú s tým spojené. Aj v právnej spisbe nájdeme vyjadrenia, podľa ktorých slovenským záujemcom nič nebráni založiť si český zverenecký fond.
5)
Vytvorenie českého zvereneckého fondu je typickou transakciou, ktorá otvára otázky z medzinárodného práva súkromného. V tomto príspevku sa preto posnažíme odpovedať na niektoré otázky súvisiace s možnosťou založiť zverenecký fond podľa českého práva zo Slovenska, vniesť doň majetok na Slovensku a plniť z neho v prospech beneficientov. Zameriavame sa pritom len na zverenecký fond
inter vivos
(nie
mortis causa
) a súkromnoprávne otázky s ním spojené. Otázky transparentnosti tejto právnej štruktúry či daňové otázky, ktoré v mnohom idú opačne než súkro