97/1963 Zb.
ZÁKON
zo 4. decembra 1963
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
Zmena: 158/1969 Zb.
Zmena: 234/1992 Zb.
Zmena: 264/1992 Zb.
Zmena: 48/1996 Z.z.
Zmena: 510/2002 Z.z.
Zmena: 589/2003 Z.z.
Zmena: 382/2004 Z.z.
Zmena: 36/2005 Z.z.
Zmena: 336/2005 Z.z.
Zmena: 273/2007 Z.z.
Zmena: 384/2008 Z.z.
Zmena: 388/2011 Z.z.
Zmena: 102/2014 Z.z.
Zmena: 267/2015 Z.z.
Zmena: 125/2016 Z.z.
Zmena: 108/2022 Z.z.
Zmena: 108/2022 Z.z.
Zmena: 150/2022 Z.z.
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
Úvodné ustanovenia
§ 1
Účel zákona
Účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne,
obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s
medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup
slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a
rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
ČASŤ 1
USTANOVENIA KOLÍZNE A O PRÁVNOM POSTAVENÍ CUDZINCOV
Oddiel 1
Kolízne ustanovenia
§ 3
Spôsobilosť
(1) Spôsobilosť osoby na práva a na právne úkony sa spravuje, ak sa v tomto zákone
neustanovuje niečo iné, právnym poriadkom štátu, ktorého je
príslušníkom.
(2) Ak právny úkon v Slovenskej republike robí cudzinec, stačí, ak nie je ďalej uvedené
niečo iné, ak je na úkon spôsobilý podľa slovenského práva.
§ 4
Právne úkony
Pokiaľ nie je ustanovené alebo pre rozumné usporiadanie vzťahov nevyhnutné niečo
iné, spravuje sa platnosť právneho úkonu, ako aj následky jeho
neplatnosti tým istým právnym poriadkom ako účinky právneho úkonu; pokiaľ však ide
o formu, postačí, ak sa urobilo zadosť právu miesta, kde došlo k
prejavu vôle, vyjmúc, že by právny poriadok, ktorým sa spravuje zmluva, predpisoval
písomnú formu úkonu ako podmienku jeho platnosti.
Vecné práva
§ 5
Vecné práva k nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone
alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak, právom
miesta, kde je vec.
§ 6
Vznik a zánik práv k hnuteľným veciam sa spravuje právom miesta, kde vec bola v čase,
keď nastala skutočnosť, ktorá zakladá vznik alebo zánik tohto
práva. Ak ide o vec, ktorá sa podľa zmluvy prepravuje, posudzuje sa vznik a zánik
týchto práv podľa práva miesta, odkiaľ bola vec odoslaná.
Záväzkové práva
§ 9
Voľba práva
(1) Účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné
majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak
urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
(2) Pokiaľ z prejavu vôle účastníkov nevyplýva nič iné, neprizerá sa na kolízne ustanovenia
zvoleného právneho poriadku.
(3) Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi
menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich
vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.
§ 10
(1) Ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym
poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu
daného vzťahu.
(2) Vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje:
a) kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho
alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy;
b) zmluvy o nehnuteľnostiach právom miesta, kde je nehnuteľnosť;
c) zmluvy o doprave (zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) právom miesta,
kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase
uzavretia zmluvy;
d) poistné zmluvy, vrátane zmluvy o poistení nehnuteľností, právom miesta sídla (bydliska)
poisťovateľa v čase uzavretia zmluvy;
e) príkazné zmluvy a im podobné právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva
príkaz, v čase uzavretia zmluvy;
f) zmluvy o obchodnom zastúpení a zmluvy o sprostredkovaní právom miesta, kde má
sídlo (bydlisko) osoba, pre ktorú zástupca alebo sprostredkovateľ
vykonáva činnosť, v čase uzavretia zmluvy;
g) zmluvy o viacstranných výmenných obchodoch právnym poriadkom, použitie ktorého
najlepšie zodpovedá usporiadaniu týchto vzťahov ako celku.
(3) Iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym
poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko);
ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými,
právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa
zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu
na uzavretie zmluvy.
(4) Záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským
právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné,
poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv.
§ 11
Právny poriadok určený podľa § 9 alebo 10 platí aj o zmenách, zabezpečení a následkoch
porušenia záväzkov tam uvedených, pokiaľ z úmyslu účastníkov alebo z povahy vecí
nevyplýva niečo iné.
§ 12
Pokiaľ ide o hnuteľnosti, spravujú sa vo vzťahu medzi stranami právnym poriadkom
určeným podľa
§ 9 až 11 aj tieto otázky:
a) okamih, od ktorého na nadobúdateľa prechádza oprávnenie nakladať vecou,
b) okamih, od ktorého má nadobúdateľ právo na plody a úžitky prevádzanej veci,
c) okamih, ktorým nebezpečenstvo škody na prevádzanej veci prechádza na nadobúdateľa,
d) okamih, ktorým právo na náhradu škody vzniknuté v súvislosti s prevádzanou vecou
prechádza na nadobúdateľa,
e) výhrada vlastníckeho práva k prevádzanej veci.
§ 13
(1) Premlčanie záväzkových práv sa spravuje tým istým právnym poriadkom ako záväzkové
právo samo.
(2) Započítanie sa spravuje, pokiaľ z požiadavky rozumného usporiadania právneho
pomeru nevyplýva iné, tým istým právnym poriadkom ako pohľadávka,
proti ktorej smeruje započítania.
Pracovné právo
§ 16
(1) Pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom
inom - právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však
pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou,
ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla
organizácie, okrem ak by šlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.
(2) Pracovné pomery pracovníkov dopravných podnikov sa v železničnej a cestnej doprave
spravujú právom sídla podniku, v riečnej a leteckej doprave
právom miesta registrácie a v námornej doprave právom štátu, pod vlajkou ktorého
sa doprava vykonáva.
Dedičské právo
§ 17
Dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ
príslušníkom v čase smrti.
§ 18
(1) Spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj účinky vád vôle a jej prejavu
sa spravujú právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase
prejavu vôle. To isté právo je rozhodujúce i pre určenie, ktoré ďalšie druhy robenia
poriadku pre prípad smrti sú prípustné.
(2) Forma závetu sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase,
keď záver urobil; stačí však, ak vyhovie právu štátu, na území
ktorého bol závet urobený. To isté platí o forme zrušenia závetu.
Rodinné právo
Vzťahy medzi manželmi
§ 19
Spôsobilosť osoby uzavrieť manželstvo, ako aj podmienky pre jeho platnosť sa spravujú
právom štátu, ktorého je táto osoba príslušníkom.
§ 20a
Manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom
Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v
Slovenskej republike, ak je platné v štáte, pred orgánom ktorého sa uzavrelo, a ak
neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva podľa
slovenského hmotného práva.
§ 21
(1) Osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi.
Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa
tieto vzťahy právom slovenským.
(2) Dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa právneho poriadku,
ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase,
keď k úprave došlo.
§ 22
(1) Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého
sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi
rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
(2) Ak by bolo potrebné podľa odseku 1 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by zrušenie
manželstva rozvodom nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak
manželia alebo aspoň jeden z nich žije v Slovenskej republike dlhší
čas, použije sa slovenské právo.
(3) Tieto ustanovenia sa použijú i pri vyhlásení manželstva za neplatné alebo pri
zistení, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi
§ 23
(1) Určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu,
ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.
(2) Ak dieťa, ktoré narodením nadobudlo slovenské občianstvo, sa narodilo a žije
v cudzine, spravuje sa určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva
právnym poriadkom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.
(3) Ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť alebo
zaprieť) podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.
(4) Na platnosť uznania rodičovstva postačí, ak sa stane podľa práva štátu, v ktorom
k uznaniu došlo.
§ 24
(1) Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov
sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý
pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní
výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec
podstatnú väzbu.
(2) Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu
dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa.
Ak niektorému z rodičov nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi
slovenské právo, vzniknú mu okamihom, keď sa územie
Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa.
(3) Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu
dieťaťa.
(4) Na účely tohto ustanovenia sa za obvyklý pobyt maloletých utečencov a detí, ktoré
sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v
ich domovskom štáte, ako aj detí, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť, považuje územie
Slovenskej republiky.
§ 24a
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa
obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu,
v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
§ 25
(1) Nároky matky dieťaťa voči jeho otcovi, za ktorého nie je vydatá, spravujú sa
právom štátu, príslušníčkou ktorého je matka v čase narodenia
dieťaťa.
(2) Ak matka dieťaťa, ktorá je cudzou štátnou príslušníčkou, má bydlisko v Slovenskej
republike a otec dieťaťa je slovenským príslušníkom, nároky
matky dieťa sa spravujú podľa slovenského práva.
§ 26
(1) Osvojenie sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého je osvojiteľ.
(2) Ak osvojujúci manželia majú rôznu štátnu príslušnosť, osvojenie sa spravuje právom
štátu spoločného obvyklého pobytu manželov. Ak manželia
spoločný obvyklý pobyt nemajú, spravuje sa osvojenie právnym poriadkom, s ktorým
majú najužšiu väzbu.
(3) Ak by bolo potrebné podľa odsekov 1 a
2 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by osvojenie nedovoľoval alebo len za okolností
mimoriadne obťažných, avšak osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov žije
v Slovenskej republike dlhší čas, použije sa slovenské právo.
Poručníctvo a opatrovníctvo
§ 28
Podmienky vzniku a zániku poručníctva a opatrovníctva nad maloletými sa spravujú
právnym poriadkom štátu, v ktorom má maloletý obvyklý pobyt.
Poručnícka a opatrovnícka starostlivosť sa týka zásadne maloletého a jeho majetku,
nech je jeho majetok kdekoľvek.
§ 29
Povinnosť prijať a vykonávať poručníctvo, prípadne opatrovníctvo nad maloletými sa
spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého je poručník, prípadne
opatrovník príslušníkom.
Oddiel 2
Postavenie cudzincov
§ 32
(1) Cudzinci majú v oblasti svojich osobných a majetkových práv, pokiaľ týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi nie je ustanovené inak, rovnaké práva
a rovnaké povinnosti ako slovenskí občania.
(2) V prípade, že cudzí štát nakladá so slovenskými štátnymi občanmi inak ako so
svojimi príslušníkmi, môže ministerstvo zahraničných vecí a
európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných
vecí") po dohode s príslušnými slovenskými orgánmi rozhodnúť, že
ustanovenie odseku 1 sa nepoužije.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2,
sa použijú obdobne pre právnické osoby.
§ 33
Dvojaké a neurčité štátne občianstvo
(1) Ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským štátnym občanom a ak ho za svojho
príslušníka považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo
slovenské.
(2) Ak je niekto v rozhodujúcom čase zároveň príslušníkom niekoľkých cudzích štátov,
rozhoduje štátna príslušnosť nadobudnutá naposledy.
(3) Na toho, kto v rozhodujúcom čase nie je príslušníkom žiadneho štátu alebo štátnu
príslušnosť ktorého nemožno určiť alebo nemožno zistiť, ktorú
príslušnosť nadobudol naposledy, je potrebné hľadieť, ako by bol príslušníkom tohto
štátu, na území ktorého mal v rozhodujúcom čase bydlisko, a ak to
nemožno zistiť, na území ktorého mal pobyt. Ak nemožno ani to zistiť, treba postupovať,
ako by išlo o slovenského občana.
Oddiel 3
Spoločné ustanovenia
§ 34
Právne oblasti
Ak sa má použiť právny poriadok štátu, ktorý má viac právnych oblasti, rozhodujú
o použití práva niektorej z nich predpisy tohto štátu.
ČASŤ II
MEDZINÁRODNÉ PROCESNÉ PRÁVO
Oddiel 1
Právomoc slovenských justičných orgánov
Právomoc
§ 37
Nadpis zrušený od 1.3.2004
Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti
ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky
bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
§ 37a
Právomoc slovenského súdu je daná aj
a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má
bydlisko na území Slovenskej republiky,
b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba
oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území
Slovenskej republiky,
c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý
má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,
d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté
alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak
miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
§ 37b
Právomoc slovenského súdu je daná aj
a) vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti,
ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo
dôjsť na území Slovenskej republiky,
b) vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné
konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní,
c) v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej
zložky právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku
umiestnenú na území Slovenskej republiky.
§ 37c
Právomoc slovenského súdu môže byť vo vzťahu k osobe založená i návrhom účastníka
konania,
a) ak v konaní ide o také súvisiace práva a povinnosti, že je potrebné o nich konať
spoločne, ak sa má predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí,
b) ak ide o vzájomný nárok, ktorý skutkovo súvisí s pôvodným nárokom, o ktorom má
právomoc konať slovenský súd.
§ 37d
Výlučná právomoc
Právomoc slovenského súdu je výlučne daná
a) v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti,
ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky,
b) v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok,
dizajnov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri
ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala
na území Slovenskej republiky alebo sa za podanú na území
Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.
§ 37e
Voľba právomoci
(1) Účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku
na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci
nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch
uvedených v
§ 37d.
(2) Ak si účastníci dohodli právomoc slovenského súdu, nemôžu svojou dohodou zmeniť
jeho vecnú príslušnosť.
(3) Dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak
sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom
obchode, stačí, ak má formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom
obchode všeobecne zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju
pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú.
(4) Ak sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného účastníka, právo
tohto účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované.
(5) Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských
zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc
súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku
sporu.
(6) Ak dohoda účastníkov zakladá výlučnú právomoc cudzieho súdu, právomoc slovenského
súdu ostáva zachovaná, ak zvolený súd odmietol vo veci konať.
Právomoc v rodinných veciach
§ 38
(1) V manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva
a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc
slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
(2) Ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je
daná:
a) ak má aspoň jeden z manželov tu pobyt a ak sa môže rozhodnutie súdu uznať v domovských
štátoch oboch manželov, alebo
b) ak aspoň jeden z manželov má v Slovenskej republike pobyt dlhší čas, alebo
c) ak ide o neplatnosť manželstva, ktoré sa má podľa slovenského práva vysloviť i
bez návrhu, pokiaľ manželia tu žijú.
§ 38a
Právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný
bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
§ 39
(1) Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak
má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho
obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.
(2) Právomoc slovenských súdov je daná aj vo veciach starostlivosti o maloletých
utečencov alebo deti, ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky
v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte.
(3) Ak právomoc slovenského súdu vo veciach starostlivosti o maloletých nie je daná,
slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo
majetku maloletého a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu maloletého.
Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.
(4) Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo
o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva
a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak
a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo
b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia
sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v
najlepšom záujme dieťaťa.
§ 39a
(1) Ak súd cudzieho štátu alebo účastník konania za podmienok ustanovených v medzinárodnej
zmluve alebo v právne záväznom akte Európskej únie požiada,
aby slovenský súd prevzal právomoc vo veci starostlivosti o maloletého, rozhodne
o tejto žiadosti Okresný súd Trnava bez zbytočného odkladu; tento súd
informuje o svojom rozhodnutí súd cudzieho štátu.
(2) Ak súd rozhodne o prevzatí právomoci podľa odseku 1, môže vec postúpiť inému
súdu, ak to vyžaduje záujem maloletého.
§ 40
Návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom
súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike
všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale
jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať
na súde, ktorý určí Najvyšší súd.
§ 41
(1) Rozhodovať vo veciach osvojenia patrí slovenskému súdu, ak je osvojiteľ slovenským
občanom. Ak sú osvojitelia manželia, postačí, ak je slovenským
občanom jeden z nich a ak má v Slovenskej republike bydlisko.
(2) Ak nie je osvojiteľ alebo ani jeden z osvojujúcich manželov slovenským občanom,
právomoc slovenského súdu je daná:
a) ak má tu osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov pobyt a ak rozhodnutie
súdu môže sa uznať v domovskom štáte osvojiteľa alebo
osvojujúcich manželov, alebo
b) ak má osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov v Slovenskej republike
pobyt dlhší čas.
§ 41a
(1) Na osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a má na území Slovenskej republiky
obvyklý pobyt, je príslušný len slovenský súd.
(2) Slovenský súd je príslušný rozhodnúť o osvojení aj vtedy, ak v čase jeho rozhodovania
dieťa už nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike, ak
rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
§ 42
Právomoc vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva
(1) Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych
a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských
súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
(2) Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí
len
opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný
orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa
slovenského hmotného práva.
§ 43
Právomoc vo veciach vyhlásenia za mŕtveho
(1) Vyhlásiť slovenského občana za mŕtveho patrí vždy len slovenskému súdu.
(2) Cudzinca môže slovenský súd vyhlásiť za mŕtveho podľa slovenského hmotného práva
s právnymi následkami pre osoby trvale žijúce v Slovenskej
republike a pre majetok tu ležiaci.
Právomoc v dedičských veciach
§ 44
Právomoc slovenského súdu na prejednanie dedičstva je daná vždy, ak poručiteľ v čase
svojej smrti bol slovenským občanom. Ak však ide o majetok, ktorý
je v cudzine, slovenský súd prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok vydáva
slovenským orgánom alebo ak cudzí štát priznáva takýmto
rozhodnutiam slovenských justičných orgánov právne následky.
§ 45
(1) Slovenský súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Slovenskej republike,
a) ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo slovenských
občanov slovenským súdom, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne
následky, alebo ak cudzí štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí,
alebo
b) ak tu mal poručiteľ bydlisko a ak žiada o to dedič, ktorý sa tu zdržuje,
c) tiež vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky.
(2) V ostatných prípadoch sa slovenský súd obmedzí na potrebné opatrenia na zabezpečene
majetku po cudzincovi.
§ 46
Právomoc vo veciach umorenia listín
Slovenskému súdu patrí vyhlásiť za umorené listiny vystavené v cudzine len vtedy,
ak ich umorenie môže mať podľa povahy veci právne následky v
Slovenskej republike.
§ 47
Vyňatie z právomoci slovenských súdov
(1) Z právomoci slovenských súdov sú vyňaté cudzie štáty vrátane ich majetku, ak
cudzí štát neprejaví výslovný súhlas s výkonom ich právomoci.
(2) Vyňatie z právomoci slovenských súdov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na činnosť
alebo úkony cudzieho štátu a na majetok cudzieho štátu v rozsahu, v
ktorom sa podľa medzinárodnej zmluvy alebo iných pravidiel medzinárodného práva cudzí
štát nemôže dovolávať imunity.
(3) Z právomoci slovenských súdov sú vyňaté osoby, medzinárodné organizácie a inštitúcie,
ktoré podľa medzinárodných zmlúv, iných pravidiel
medzinárodného práva alebo slovenských právnych predpisov požívajú v Slovenskej republike
imunitu, a to v rozsahu, ktorý je v nich uvedený.
(4) Ak vznikne pochybnosť o tom, či ide o vyňatie z právomoci podľa odsekov 1, 2
alebo odseku 3, požiada súd o stanovisko ministerstvo zahraničných
vecí.
(5) Doručenie v prípadoch, v ktorých cudzí štát, osoba, medzinárodná organizácia
či inštitúcia nie sú vyňaté z právomoci slovenských súdov,
sprostredkuje ministerstvo zahraničných vecí. Ak nemožno takto doručiť, súd ustanoví
opatrovníka na prijímanie písomností, prípadne na obhájenie práv.
§ 47a
Ak podľa tohto oddielu nemá slovenský súd právomoc, môže si vo výnimočných prípadoch
túto právomoc založiť, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo
uskutočniť v cudzine a vec má úzku väzbu na Slovenskú republiku. To platí aj vtedy,
že uznanie cudzieho rozhodnutia bolo v Slovenskej republike
zamietnuté a v cudzine nemožno uskutočniť nové konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej
veci.
Oddiel 2
Ustanovenia o konaní
§ 48
(1) Slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom
všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich
práv.
(2) Súd preskúma právomoc skôr, ako začne konať o veci samej, na základe skutočností,
ktoré existujú v čase podania návrhu. Ak dôjde následne k zmene
týchto skutočností, právomoc súdu zostáva zachovaná.
§ 48a
Prekážka začatej veci
(1) Začatie konania v cudzine nebráni, aby v tej istej veci prebiehalo konanie na
slovenskom súde.
(2) Ak sa v tej istej veci vedie konanie na súde cudzieho štátu, môže slovenský súd,
v odôvodnených prípadoch a na návrh účastníka, konanie prerušiť,
ak možno predpokladať, že uznaniu takéhoto rozhodnutia súdu cudzieho štátu nebude
brániť prekážka podľa § 64; súd v rozhodnutí o prerušení konania
poučí účastníka o lehote podľa odseku 4 a následkoch jej nedodržania.
(3) Súd pokračuje v konaní na návrh účastníka, ak
a) konanie na súde cudzieho štátu bolo prerušené alebo zastavené,
b) je nepravdepodobné, že konanie na súde cudzieho štátu bude v primeranom čase ukončené,
alebo
c) je daný iný dôvod na zabezpečenie práva na spravodlivý proces, pre ktorý je potrebné
v konaní pokračovať.
(4) Ak účastník konania nepodá návrh podľa odseku 3 do 12 mesiacov od právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
Postavenie cudzincov v konaní
§ 49
Procesná spôsobilosť cudzinca sa spravuje právom štátu, ktorého je príslušníkom.
Stačí však, ak má procesnú spôsobilosť podľa slovenského práva.
§ 50
Cudzinci majú nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a na ustanovenie
bezplatného zástupcu na ochranu ich zájmov, ak je zaručená
vzájomnosť.
§ 51
(1) Cudzincovi, ktorý sa domáha rozhodnutia o majetkovom práve, súd uloží na návrh
odporcu, aby zložil súdom určenú zábezpeku za trovy konania s tým,
že ak zábezpeku nezloží do určenej lehoty, nebude proti vôli odporcu v konaní pokračovať
a konanie zastaví.
(2) Zábezpeku nemožno uložiť, ak:
a) návrh na jej zloženie bol podaný, až keď odporca vo veci už konal alebo urobil
procesný úkon, hoci už vedel, že navrhovateľ nie je slovenským
občanom alebo že slovenské občianstvo stratil;
b) ide o občana členského štátu Európskej únie alebo osobu, ktorá má v takomto štáte
bydlisko alebo ak navrhovateľ preukáže, že v štáte, ktorého je
príslušníkom, sa v podobných prípadoch od slovenského občana zábezpeka nežiada;
c) navrhovateľ má v Slovenskej republike nehnuteľný majetok v cene dostačujúcej na
úhradu trov, ktoré odporcovi v konaní vzniknú;
d) návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom;
e) navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov a preddavkov.
Zisťovanie cudzieho práva a vzájomnosť
§ 53
(1) Na zistenie cudzieho práva justičný orgán urobí všetky potrebné opatrenia vrátane
zabezpečenia obsahu cudzieho práva vlastnými prostriedkami, zo
všeobecne dostupných zdrojov, uložením povinnosti účastníkom konania alebo vyžiadaním
informácie od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo spravodlivosti"). Ak sa v primeranej lehote nepodarí obsah
cudzieho práva zistiť alebo je zistenie obsahu cudzieho práva
spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami alebo nemožné, použije sa slovenské právo.
(2) Ak pri prejednávaní vecí uvedených v § 1 vzniknú pochybnosti, môžu si justičné
orgány
vyžiadať od ministerstva spravodlivosti vyjadrenie.
Nadpis zrušený od 1.7.2022
§ 55
Právna pomoc v styku s cudzinou
(1) V konaní s medzinárodným prvkom slovenské justičné orgány vykonávajú procesné
úkony vo vzťahu k cudzine podľa ustanovení tohto zákona.
(2) Právnou pomocou sa rozumejú procesné úkony, najmä doručovanie písomností, výsluch
osôb a vykonávanie ďalších dôkazov, na účely súdneho konania
vedeného v Slovenskej republike vykonávané v cudzine na základe dožiadania slovenských
justičných orgánov alebo úkony vykonávané na území Slovenskej
republiky na základe dožiadania cudzích orgánov.
(3) Cudzími orgánmi podľa odseku 2 sa okrem súdov a iných justičných orgánov rozumejú
aj iné orgány a osoby, ak podľa práva cudzieho štátu majú
oprávnenie žiadať o poskytnutie právnej pomoci vo veciach podľa § 1.
Dožiadania cudzích orgánov
§ 56
(1) Slovenské justičné orgány poskytujú na dožiadanie cudzím orgánom právnu pomoc
za podmienky vzájomnosti. Na doručenie písomnosti osobe v Slovenskej
republike sa podmienka vzájomnosti neuplatňuje.
(2) Právnu pomoc možno odoprieť, ak
a) vykonanie dožadovaného úkonu nespadá do právomoci dožiadaného slovenského justičného
orgánu; ak však jeho urobenie patrí do právomoci iného
slovenského justičného orgánu alebo do právomoci iných slovenských orgánov, dožiadanie
sa postúpi na vybavenie tomuto orgánu,
b) sa žiada o vykonanie úkonu, ktorý sa prieči slovenskému verejnému poriadku.
(3) Na vybavenie dožiadania cudzieho orgánu o právnu pomoc je miestne príslušný justičný
orgán, v ktorého obvode sa požadovaný úkon právnej pomoci má
vykonať. Dožiadanie na zistenie údajov z úradných evidencií, ku ktorým majú prístup
všetky justičné orgány, vykoná justičný orgán, ktorému bolo
dožiadanie doručené.
§ 56a
Cudzí zastupiteľský orgán alebo cudzí konzulárny orgán s pôsobnosťou pre územie Slovenskej
republiky môže vykonať úkon pre orgány vysielajúceho štátu
len na základe súhlasu ministerstva spravodlivosti. Súhlas sa nevyžaduje na doručenie
písomností občanovi vysielajúceho štátu, na výsluch takejto
osoby alebo na iný dôkaz týkajúci sa tejto osoby, ak sa vykonajú v priestoroch tohto
zastupiteľského orgánu alebo konzulárneho orgánu a ak sa osoba
dostaví k týmto úkonom dobrovoľne.
§ 57
(1) Žiadaná právna pomoc sa poskytuje podľa slovenských predpisov; na žiadosť cudzieho
orgánu možno postupovať podľa cudzieho procesného predpisu, ak
sa žiadaný postup neprieči slovenskému verejnému poriadku.
(2) Výsledok vybavenia dožiadania zasiela justičný orgán dožadujúcemu orgánu rovnakou
cestou, akou mu bolo doručené dožiadanie, ak z dožiadania
nevyplýva iný postup.
§ 58
Doručovanie písomností
(1) Ak je písomnosť určená na doručenie adresátovi v Slovenskej republike vyhotovená
v slovenskom jazyku alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný, alebo, ak je k písomnosti
pripojený overený preklad do tohto jazyka a zároveň sa
nežiada o osobné doručenie, písomnosť sa doručí adresátovi do vlastných rúk.
(2) Ak písomnosť nie je vyhotovená v jazyku podľa odseku 1 a nie je k nej pripojený
ani overený preklad do tohto jazyka, písomnosť sa adresátovi
doručí len vtedy, ak po poučení o možnosti odoprieť jej prevzatie je adresát ochotný
ju prijať. Adresáta je potrebné poučiť, že si musí byť vedomý
právnych následkov, aké môžu v cudzine nastať, ak odmietne písomnosť prijať. Justičný
orgán môže na tento účel adresáta predvolať.
§ 58a
Osobné doručenie
(1) Ak dožadujúci orgán požiada o osobné doručenie písomnosti, justičný orgán písomnosť
adresátovi doručí prostredníctvom zamestnanca justičného
orgánu, súdneho exekútora alebo si justičný orgán adresáta na tento účel predvolá.
(2) Osobné prevzatie písomnosti adresát potvrdí podpisom na doručenke dožadujúceho
orgánu alebo do zápisnice dožiadaného súdu. Na možnosť odmietnutia
prevzatia písomnosti sa primerane použije § 58 ods. 2.
(3) Ak sa ani pri opakovanom pokuse nepodarí písomnosť doručiť adresátovi osobne,
dožiadaný súd vráti dožiadanie nevybavené späť s uvedením dôvodov
nevybavenia.
§ 58b
Výsluch pod prísahou
(1) Ak o to žiada cudzí orgán, možno svedkov, znalcov a účastníkov vyslúchať pod
prísahou; pred prísahou musia byť upozornení na význam výpovede a na
následky krivej prísahy.
(2) Prísaha pre svedkov a účastníkov znie: "Prisahám na svoju česť, že o všetkom,
na čo sa ma bude súd pýtať, vypoviem úplnú a čistú pravdu a nič
nezamlčím.".
(3) Prísaha pre znalcov znie: "Prisahám na svoju česť, že znalecký posudok podám
podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.".
(4) Ak ide o prísahu následnú, znenie prísahy sa primerane pozmení.
(5) Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj vtedy, ak je potrebné v cudzine predložiť
prísažné vyhlásenie o skutočnostiach rozhodujúcich na uplatnenie
alebo zachovanie nárokov.
§ 58c
Prítomnosť na úkone právnej pomoci
Prítomnosť zástupcov cudzích orgánov a iných osôb na úkone právnej pomoci vykonávanom
slovenským justičným orgánom na dožiadanie cudzieho orgánu je
možná so súhlasom slovenského justičného orgánu.
§ 58d
Priamy výkon dôkazu
(1) Priamy výkon dôkazu cudzím orgánom na území Slovenskej republiky na účely konania
v cudzine je prípustný so súhlasom ministerstva spravodlivosti,
ak to umožňuje medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie.
(2) Ministerstvo spravodlivosti žiadosť o priamy výkon dôkazu, s ktorou vyslovilo
súhlas, postúpi príslušnému justičnému orgánu, ak sa vyžaduje jeho
súčinnosť pri vykonaní dôkazu cudzím orgánom.
Dožiadania slovenských justičných orgánov
§ 58e
Spôsob zasielania dožiadania
Ak tento zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie neustanovuje
inak, stýkajú sa justičné orgány s cudzími orgánmi
prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.
§ 58f
Jazyk dožiadania a písomností
K dožiadaniu a priloženým písomnostiam, vrátane písomností určených na doručenie
osobe v cudzine, sa pripojí overený preklad do úradného jazyka
dožiadaného štátu. Ak má dožiadaný štát viacero úradných jazykov, ktoré sa uplatňujú
v územných celkoch tohto štátu, pripojí sa overený preklad do
jazyka toho územného celku, kde sa má dožiadanie vykonať.
§ 58g
Doručovanie písomností do cudziny
(1) Ak má adresát obvyklý pobyt v cudzine alebo sa tam dlhodobo zdržiava a nemá adresu
doručenia v Slovenskej republike, ani si neurčil zástupcu na
doručovanie v Slovenskej republike, súd mu doručuje písomnosti na adresu v cudzine;
to neplatí, ak možno písomnosť doručiť adresátovi na pojednávaní
alebo pri inom úkone súdu, alebo do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.1a)
(2) Ak je potrebné adresátovi doručiť písomnosť, ktorá sa podľa ustanovení Civilného
sporového poriadku doručuje do vlastných rúk a pobyt adresáta v
cudzine nie je známy, adresátovi sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine
alebo je doručenie alebo zistenie adresy v cudzine spojené s ťažko
prekonateľnými prekážkami a údaje o adrese doručenia v cudzine nevie poskytnúť ani
účastník konania, súd na úradnej tabuli oznámi, že sa adresátovi
doručujú písomnosti a kde si ich môže prevziať, a zároveň ho vyzve, aby sa prihlásil
a postaral sa o obranu svojich práv účasťou na konaní. Ďalšie
písomnosti súd doručuje rovnakým spôsobom.
(3) Ak sa doručuje písomnosť podľa odseku 2, písomnosť sa považuje za doručenú uplynutím
15 dní od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli.
Súčinnosť zastupiteľských orgánov a konzulárnych orgánov
§ 59
(1) Na dožiadanie slovenského justičného orgánu vykonáva slovenský zastupiteľský
alebo konzulárny úrad:
a) doručenie osobám v štáte, kde vykonáva pôsobnosť, ak je to prípustné podľa medzinárodných
zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo ak
tomu nebránia predpisy štátu, kde úkon sa má urobiť;
b) doručenie slovenským občanom v štáte, kde úkon sa má urobiť, ktorí tam požívajú
diplomatické výsady a imunity, a výsluch takýchto občanov ako
svedkov, znalcov alebo účastníkov konania;
c) na základe splnomocnenia ministerstva zahraničných vecí výsluch svedkov, znalcov
a účastníkov konania, ako aj iné procesné úkony, ak sa tieto osoby
ustanovia dobrovoľne a ak tomu nebránia predpisy platné v štáte, kde sa úkon má urobiť.
(2) Slovenský zastupiteľský alebo konzulárny orgán postupuje primerane podľa predpisov
pre dožadujúci justičný orgán a úkony ním urobené majú tie isté
účinky, ako keby ich urobil justičný orgán sám.
§ 60
Doručenia vykonané na dožiadanie slovenského justičného orgánu cudzím orgánom, ako
aj dôkazy pred ním vykonané sú účinné, i keď nie sú v súlade s
predpismi cudzieho práva, ak vyhovujú slovenským predpisom.
§ 61
Osvedčenie o slovenskom práve
Ministerstvo spravodlivosti vydáva tým, ktorí to potrebujú na uplatnenie svojho práva
v cudzine, osvedčenie o práve platnom v Slovenskej republike. V
takomto osvedčení nemôže sa podávať výklad zákona alebo výklad o tom, ako je potrebné
použiť zákon na určitú právnu vec.
§ 62
Vyššie overenie listín
K listinám vydaným justičnými orgánmi alebo k listinám týmito orgánmi osvedčeným,
alebo pred nimi podpísaným, ktoré sa majú použiť v cudzine, na
žiadosť účastníka pripojí vyššie overenie alebo apostil podľa osobitného predpisu
2)
a) krajský súd, ak ide o listiny vydané okresnými súdmi, notármi, notárskymi kandidátmi
alebo súdnymi exekútormi so sídlom v územnom obvode krajského
súdu, o listiny, ktorých správnosť osvedčili alebo na ktorých osvedčili pravosť podpisu,
ako aj o preklady vyhotovené prekladateľmi, alebo o posudky
vyhotovené znalcami,
b) ministerstvo spravodlivosti, ak ide o listiny neuvedené v písmene a).
§ 62a
Iné úkony súdu vo vzťahu k cudzine
(1) Fyzická osoba, ktorá chce uplatniť nárok na výživné v cudzine podľa medzinárodnej
zmluvy, právne záväzného aktu Európskej únie alebo na základe
vzájomnosti podaním návrhu na určenie výživného alebo výkon rozhodnutia slovenského
súdu, môže o spísanie návrhu požiadať okresný súd, v ktorého
obvode má bydlisko. Okresný súd je povinný návrh spísať.
(2) Fyzická osoba, ktorá chce svoj právny nárok uplatniť v konaní na súde v cudzine
alebo ktorá je v takomto konaní žalovanou stranou, môže požiadať
okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko, o spísanie žiadosti o priznanie právnej
pomoci v konaní v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy. Okresný súd
je povinný návrh spísať.
(3) Súd na návrh a trovy žiadateľa bez zbytočného odkladu zabezpečí preklad žiadosti
podľa
odseku 1 alebo 2 a jej
príloh do cudzieho jazyka. Ak žiadateľ spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov, súd vyhotoví preklad na trovy štátu.
(4) Podľa odsekov 1 až 3 súd postupuje aj vtedy, ak medzinárodná zmluva pripúšťa,
aby
návrh na výkon tuzemského rozhodnutia v cudzine sa podal súdu, ktorý rozhodoval v
prvom stupni.
Oddiel 3
Uznanie a výkon cudzích rozhodnutí
§ 63
Rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených
v § 1,
ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny
v týchto veciach (ďalej len "cudzie rozhodnutia") majú v
Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi.
§ 64
Podmienky uznania cudzieho rozhodnutia
Cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, ak
a) uznaniu bráni výlučná právomoc slovenských orgánov alebo orgán cudzieho štátu
by nemal právomoc rozhodnúť, ak by sa na posúdenie jeho právomoci
použili ustanovenia slovenského práva,
b) nie je právoplatné alebo vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,
c) nie je rozhodnutím vo veci samej,
d) účastníkovi konania, voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bola postupom cudzieho
orgánu odňatá možnosť konať pred týmto orgánom, najmä ak mu
nebolo riadne doručené predvolanie alebo návrh na začatie konania; splnenie tejto
podmienky súd neskúma, ak sa tomuto účastníkovi cudzie rozhodnutie
riadne doručilo a účastník sa proti nemu neodvolal alebo ak tento účastník vyhlásil,
že na skúmaní tejto podmienky netrvá,
e) slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol alebo je tu skoršie cudzie rozhodnutie
v tej istej veci, ktoré sa uznalo alebo spĺňa podmienky na
uznanie,
f) uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku.
§ 65
Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia)
rodičovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský
občan, a cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ak dieťa alebo aspoň jeden
z osvojiteľov je slovenský občan a cudzie rozhodnutia o obmedzení
alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony slovenského občana, sa v Slovenskej
republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia
§ 64 písm. b) až f).
§ 66
(1) Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave
styku s ním nemožno uznať alebo vykonať, ak
a) uznaniu bránia ustanovenia § 64 písm. a) až e),
b) dieťaťu sa nedala v konaní vo veci samej možnosť vyjadriť sa, ibaže súd od vypočutia
upustil z dôvodu, že išlo o naliehavú vec alebo dieťa nebolo
schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor,
c) uznanie by bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore so
slovenským verejným poriadkom.
(2) Súd neuzná cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo
o úprave styku s ním na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozhodnutie
zasahuje do jej rodičovských práv a povinností, ak sa rozhodnutie s výnimkou naliehavých
prípadov vydalo bez toho, aby táto osoba mala možnosť
vyjadriť sa.
§ 67
(1) Cudzie rozhodnutie vo veciach uvedených v § 65 možno uznať len osobitným výrokom
slovenského súdu.
(2) Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o úprave styku
s dieťaťom možno uznať osobitným výrokom slovenského súdu alebo
nariadením jeho výkonu.
(3) Cudzie rozhodnutie, ktoré nevyžaduje podľa tohto zákona, medzinárodnej zmluvy
alebo právne záväzného aktu Európskej únie uznanie osobitným výrokom
súdu, sa uznáva tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na
vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uznáva ho
slovenský orgán tým, že naň prihliadne, ako keby išlo o rozhodnutie slovenského súdu.
(4) Osobitným výrokom o uznaní cudzieho rozhodnutia rozhoduje súd len na návrh, aj
keď to tento zákon alebo medzinárodná zmluva nevyžaduje.
§ 67a
Adaptácia
(1) Ak cudzie rozhodnutie obsahuje vecné právo, opatrenie alebo príkaz, ktoré nie
sú známe v slovenskom právnom poriadku, toto vecné právo, opatrenie
alebo príkaz sa, ak je to potrebné a v rozsahu, v ktorom je to možné, premení na
vecné právo, opatrenie alebo príkaz, ktoré je známe v slovenskom
právnom poriadku a ktoré je z hľadiska sledovaného cieľa a účelu a účinkov s ním
spojených najbližšie vecnému právu, opatreniu alebo príkazu v cudzom
rozhodnutí.
(2) Ak súd rozhoduje o uznaní alebo výkone cudzieho rozhodnutia, vykoná premenu podľa
odseku 1 v tomto konaní.
(3) Ak nie je možné premenu vykonať postupom podľa odseku 2, rozhodne súd o premene
na návrh osoby, ktorá má na veci právny záujem, v samostatnom
konaní. Na konanie o premene sa primerane použijú ustanovenia o konaní o návrhu na
uznanie cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom okrem § 68c ods. 2
písm. b) a c) a § 68e. Súd rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov a nariadenia pojednávania.
Návrh doručí ostatným účastníkom až spolu s rozhodnutím o
premene.
(4) Ak premenu podľa odseku 1 nie je možné vykonať, v tejto časti sa cudziemu rozhodnutiu
právne účinky nepriznajú.
§ 68
Účinky cudzieho rozhodnutia
(1) Cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie
slovenského súdu.
(2) Aj bez uznania má cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia
(zistenia alebo zapretia) rodičovstva, osvojenia dieťaťa a vo
veciach obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony rovnaké právne účinky
ako rozhodnutie slovenského súdu, ak účastníci nie sú občanmi
Slovenskej republiky a ak sa to neprieči slovenskému verejnému poriadku.
(3) Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o uznanie cudzieho rozhodnutia.
Oprávnený z cudzieho rozhodnutia môže náhradu trov spojených s
uznaním cudzieho rozhodnutia uplatniť vo vykonávacom konaní alebo v exekučnom konaní.
Konanie o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom
§ 68a
Príslušnosť súdu
Na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom je príslušný
a) Krajský súd v Bratislave, ak ide o cudzie rozhodnutie vo veciach uvedených v
§ 67 ods. 1,
b) okresný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v ktorého
obvode sa zdržuje; ak nie je taký súd, na konanie je príslušný
Mestský súd Bratislava II, ak ide o cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej
starostlivosti alebo o úprave styku s ním,
c) súd, ktorý je príslušný na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, ak nie je daná jeho príslušnosť podľa
písmena b); ak ide o rozhodnutie, ktoré nevyžaduje výkon, je príslušný všeobecný
súd osoby, voči ktorej sa rozhodnutie má uznať, a ak nie je taký súd,
na konanie je príslušný Okresný súd Trnava.
§ 68b
Účastníci
(1) Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený
ten, kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník, a vo
veciach uvedených v § 67 ods. 1, aj ten, kto preukáže, že má na veci právny záujem.
Návrh
na neuznanie cudzieho rozhodnutia z dôvodu, že uznanie by sa priečilo slovenskému
verejnému poriadku, môže podať aj prokurátor.
(2) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a tí, voči ktorým sa má cudzie rozhodnutie
uznať. Ak ich navrhovateľ neuvedie, účastníkmi konania sú aj tí,
ktorí sú v cudzom rozhodnutí označení ako účastníci. Účastníkom konania vo veci uznania
cudzieho rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti
na právne úkony je okrem navrhovateľa opatrovník osoby, ktorej sa rozhodnutie týka.
(3) Ak má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo v cudzine, musí si na prijímanie písomnosti
zvoliť zástupcu s bydliskom alebo so sídlom na území Slovenskej
republiky. Ak si ho v určenej lehote nezvolí, budú sa mu písomnosti ukladať na súde
s účinkom doručenia; o tom treba navrhovateľa poučiť.
(4) Ustanovenie odseku 3 sa použije primerane vo vzťahu k ďalším účastníkom konania,
ak
nemajú v Slovenskej republike bydlisko alebo sídlo.
§ 68c
Náležitosti návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia
(1) Z návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia musí byť zjavné, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Návrh musí obsahovať označenie cudzieho rozhodnutia, názov
orgánu, ktorý ho vydal, dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia
alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín, ktoré sa k návrhu pripájajú. Návrh
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal
jeden rovnopis.
(2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť
a) originál alebo úradne osvedčenú kópiu cudzieho rozhodnutia v plnom znení,
b) potvrdenie príslušného cudzieho orgánu o právoplatnosti alebo vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia alebo o tom, že rozhodnutie už nemožno napadnúť
riadnym opravným prostriedkom,
c) listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania uvedená v § 64 písm. d),
alebo
vyhlásenie druhého účastníka, že na jej skúmaní netrvá,
d) úradne osvedčené preklady pripojených listín do slovenského jazyka.
(3) Súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako 15
dní doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní
a pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. O tomto
následku musí byť navrhovateľ poučený.
(4) Ak návrh podáva prokurátor podľa § 68b ods. 1, k návrhu nie je povinný pripojiť
písomnosti uvedené v § 68c ods. 2 písm. c) a d). Overené preklady
pripojených listín do slovenského jazyka zabezpečí konajúci súd.
§ 68d
(1) Podaním návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia sa konanie o nariadení jeho výkonu
alebo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie prerušuje až do
právoplatného rozhodnutia o uznaní.
(2) Ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným
prostriedkom, môže súd, ktorý koná o uznaní cudzieho rozhodnutia
alebo o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia (vydaní poverenia na vykonanie exekúcie),
prerušiť toto konanie až do právoplatného rozhodnutia o
opravnom prostriedku.
§ 68e
Pojednávanie
(1) Ak žiadny z účastníkov konania nepodá do 15 dní od doručenia návrhu na uznanie
cudzieho rozhodnutia námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia,
súd nemusí nariaďovať pojednávanie.
(2) Ak účastníci konania písomne vyhlásia, že s uznaním cudzieho rozhodnutia súhlasia,
súd návrh na uznanie nedoručuje a pojednávanie nenariadi.
Písomné vyhlásenie sa musí predložiť spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského
jazyka. V konaní o uznaní cudzieho rozhodnutia v manželskej
veci, ak odporcom nie je slovenský občan, a v konaní o uznaní cudzieho rozhodnutia
o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ak
navrhovateľom je opatrovník osoby, ktorej sa rozhodnutie týka, súd návrh nedoručuje
a pojednávanie nenariadi, aj keď účastníci takéto vyhlásenie
nepredložia.
§ 68f
Rozsah preskúmania cudzieho rozhodnutia
(1) Súd je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých si cudzí orgán založil svoju
právomoc.
(2) Preskúmanie cudzieho rozhodnutia vo veci samej sa nepripúšťa.
§ 68g
Rozhodnutie súdu
(1) O uznaní cudzieho rozhodnutia vo veciach uvedených v § 67 ods. 1, rozhoduje súd
rozsudkom, inak rozhoduje uznesením.
(2) Ak nie je splnená niektorá z podmienok uznania cudzieho rozhodnutia, súd vysloví,
že sa cudzie rozhodnutie neuznáva. Inak cudzie rozhodnutia uzná.
Ak je dôvodom na neuznanie cudzieho rozhodnutia rozpor s verejným poriadkom, súd
cudzie rozhodnutie uzná len v rozsahu, v ktorom to neodporuje
slovenskému verejnému poriadku, a ak je takéto uznanie s ohľadom na obsah cudzieho
rozhodnutia možné.
(3) Ak cudzie rozhodnutie obsahuje viaceré výroky a uznanie nie je možné alebo potrebné
pre všetky z nich, súd cudzie rozhodnutie uzná len pri tých
výrokoch, ktorých uznanie je možné alebo potrebné. Čiastočné uznanie rozhodnutia
môže navrhnúť aj navrhovateľ.
§ 68h
(1) Ustanovenia tohto oddielu sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na neuznanie
cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike.
(2) Ustanovenia týkajúce sa konania o uznaní cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom
sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na uznanie alebo
neuznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na určenie, že nie sú dané dôvody neuznania
cudzieho rozhodnutia alebo o návrhu na vyhlásenie cudzieho
rozhodnutia osobitným výrokom za vykonateľné alebo nevykonateľné na území Slovenskej
republiky.
§ 68i
Prechodné ustanovenia
(1) Konania o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí začaté podľa doterajších predpisov
sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2) Ak si slovenský súd založil právomoc podľa doterajších predpisov, jeho právomoc
ostáva zachovaná.
(3) Právomoc súdov založená písomnou dohodou strán podľa doterajších predpisov ostáva
zachovaná. Platnosť dohody o právomoci, ktorá bola uzatvorená
pred účinnosťou tohto zákona, posudzuje sa podľa doterajších predpisov.
Záverečné ustanovenia
§ 69
Zrušuje sa zákon č. 41/1948 Zb. o medzinárodnom a medzioblastnom práve súkromnom
a o právnom postavení
cudzincov v odbore súkromného práva.
§ 70
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.
Zákon č. 158/1969 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1970.
Zákon č. 234/1992 Zb. nadobudol účinnosť 1. júlom 1992.
Zákon č. 264/1992 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1993.
Zákon č. 48/1996 Z.z. nadobudol účinnosť 27. februárom 1996.
Zákon č. 510/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2003.
Zákon č. 589/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2004.
Zákon č. 382/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2004.
Zákon č. 36/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2005.
Zákon č. 336/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2005.
Zákon č. 273/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2007.
Zákon č. 384/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 15. októbrom 2008.
Zákon č. 388/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2012.
Zákon č. 102/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 13. júnom 2014.
Zákon č. 267/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2015.
Zákon č. 125/2016 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2016.
Zákon č. 108/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2022 okrem čl. I bodov 19 až 21,
ktoré nadobudli
účinnosť 1. augustom 2022.
Zákon č. 150/2022 Z.z. v znení zákona č.
398/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2023.
Novotný v.r.
Fierlinger v.r.
Lenárt v.r.
Čl.I
(Zavedený zákonom č. 158/1969 Zb.)
1. Majetkové veci, o ktorých sa konanie začalo na miestnych ľudových súdoch, ktoré
neboli rozhodnuté v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť,
postúpia sa bez návrhu súdu, v obvode ktorého bol miestny ľudový súd; vo veciach
v ktorých miestny ľudový súd už rozhodol, platia o odvolaní
doterajšie predpisy, okresný súd je však povinný rozhodnúť vo veci samej.
2. Prípustnosť obnovy konania a sťažnosti pre porušenie zákona pri právoplatných
rozhodcovských výrokoch sa posudzuje ako pri rozhodnutiach súdov.
3. Pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona patrí najvyšším súdom republík a Najvyššiemu
súdu Československej socialistickej republiky, vykonáva do dňa
ustavenia týchto súdov doterajší Najvyšší súd. Rozhoduje pritom v senáte v takom
zložení, ktoré je predpísané pre súd, ktorého funkciu plní.
4. Pokiaľ sa v civilnoprocesných predpisoch hovorí o Najvyššom súde, rozumie sa tým
podľa povahy veci Najvyšší súd Československej socialistickej
republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky; pokiaľ sa hovorí
o generálnom prokurátorovi, rozumie sa tým podľa povahy veci
generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, generálny prokurátor
Českej socialistickej republiky alebo generálny prokurátor
Slovenskej socialistickej republiky.
5. Pokiaľ bude pôsobnosť najvyšších súdov republík a Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky vykonávať doterajší Najvyšší súd, môže
jeho predseda podávať vo veciach právoplatne skončených pred začiatkom účinnosti
tohto zákona sťažnosť pre porušenie zákona.
6. Ustanovenie § 365 sa obdobne použije aj na rozhodnutia miestnych ľudových súdov
a zmiery nimi schválené a na rozhodnutia rozhodcovských orgánov v
pracovných veciach a zmiery nimi schválené vydané pred začiatkom účinnosti tohto
zákona.
1a) Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej
moci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
2) Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.
213/2002 Z.z.).