Nároky z bezdôvodného obohatenia v sporoch s cudzím prvkom (ZSP 13/2022)

SKUTKOVý STAV

Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") uznesením zo 4. júla 2016 konanie proti žalovanému v prvom rade zastavil.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovaným v prvom a druhom rade na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mali získať tým, že žalobca v priebehu rokov 2014 a 2015 vyplatil zo svojho účtu žalovanému v prvom rade na jeho účet preddavky na dodanie tovaru v žalovanej výške, pričom k uzavretiu kúpnych zmlúv nedošlo a žalovaný v prvom rade tovar nedodal. Výplatu preddavkov realizoval za žalobcu žalovaný v druhom rade na základe podpisových práv udelených mu žalobcom, keďže žalovaný v druhom rade vystupoval v pozícii "ultimate beneficial owner" žalovaného v prvom rade, teda bol konečným užívateľom výhod žalovaného v prvom rade, resp. skutočným vlastníkom žalovaného v prvom rade. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovaným v prvom a druhom rade aj nárok na zaplatenie neoprávnene získaného majetkového prospechu vo výške 1,6% ročne zo sumy 7 502 900 eur od 7. októbra 2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7 502 900 eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby poslednému zo žalovaných do zaplatenia.

Žalobca mal za to, že vo vzťahu k žalovanému v druhom rade je právomoc slovenských súdov vo veci konať založená na jeho bydlisku v SR podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej "Nariadenie"). Vo vzťahu k žalovanému v prvom rade žalobca právomoc slovenských súdov konať odvodzoval z čl. 6 ods. 1 Nariadenia a z § 37b písm. a) alebo z § 37a písm. d) alebo z § 37c písm. a) zákona č. 97/1963 Zb.