V predchádzajúcom vydaní časopisu Súkromné právo sme otvorili sériu na seba nadväzujúcich článkov, ktoré sa zaoberajú riešeniami základných otázok medzinárodného práva súkromného a procesného pri súkromnoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom, ktorý sa viaže na Ukrajinu. Prvý zo série článkov poskytol základný prierez prameňmi právnej úpravy, ktoré odpovede na tieto otázky ponúkajú, a vysporiadal sa so vzájomnými vzťahmi medzi týmito predpismi.
Úvod
Súkromnoprávnych vzťahov s cudzím prvkom v praxi pod vplyvom rôznych faktorov neustále pribúda a inak tomu nie je ani v oblasti cezhraničných manželských vecí. V súčasnej globalizovanej spoločnosti sa preto aj rozvod stáva čoraz častejšie cezhraničným fenoménom. Mobilita občanov Európskej únie, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín na jej území spôsobila, že partnerské zväzky prekračujú hranice štátov a nevyhnutne ich tak musia prekračovať aj rozvody. Takýto cezhraničný rozvod sa vďaka medzinárodnému právu súkromnému a procesnému mení na "právne dobrodružstvo", v ktorom súd musí najprv zistiť, či vôbec môže rozhodovať, a ak áno, na základe ktorého predpisu si ustáli právomoc, podľa akého (hmotného) práva bude rozhodovať, a napokon, ak podľa cudzieho, čo to cudzie právo vlastne hovorí.
1)
Cieľom predloženého článku je navrhnúť, aký by mal byť postup slovenského súdu pri riešení cezhraničného rozvodu, v ktorom je prítomný ukrajinský cudzí prvok, najčastejšie spočívajúci v jednom, prípadne v oboch subjektoch. V článku sa nebudeme vo všeobecnosti zaoberať otázkou, súd ktorého štátu má v otázke rozvodu právomoc, ale otázkou, akým spôsobom a na základe ktorých prameňov si slovenský súd v prípade takéhoto rozvodu môže založiť právomoc. Rovnako pri určovaní rozhodného práva následne vychádzame výlučne z prameňov, ktoré sú záväzné pre slovenské súdy.
1. Právomoc slovenského súdu v konaní o rozvod manželstva
Na základnú otázku určovania právomoci vo veci rozvodu odpovedá viacero rôznych prameňov medzinárodného práva súkromného a procesného. Keďže charakteru prameňov a vzájomným vzťahom medzi týmito predpismi všeobecne sme sa venovali v prvej časti tejto série článkov, v tomto článku sa zameriame už len na právnu úpravu relevantnú pre rozvod. Základným prameňom určovania právomoci je v podmienkach právnej úpravy na Slovensku zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj "zákon o MPSaP"). Keďže pri kumulatívne naplnenej pôsobnosti úniového predpisu, prípadne medzinárodnej zmluvy im zákon prenecháva aplikačnú prednosť, jeho relevancia bude práve na zachytenie tých situácií, ktoré prepadnú cez pôsobnosť predpisov úniového práva či medzinárodných zmlúv.
2)
Ustanovenie § 38 zákona o MPSaP zakladá slovenským súdom právomoc vo veciach rozvodu nasledujúco:
"(1) V manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
(2) Ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je daná:
a)
ak má aspoň jeden z manželov tu pobyt a ak sa môže rozhodnutie súdu uznať v domovských štátoch oboch manželov, alebo
b)
ak aspoň jeden z manželov má v Slovenskej republi