Článok analyzuje prienik medzinárodného práva súkromného a európskeho systému ochrany ľudských práv v kontexte duševného vlastníctva. Prostredníctvom kľúčovej judikatúry ESĽP verifikuje hypotézu o transformácii práv k nehmotným statkom na autonómny koncept majetku podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskeho dohovoru o ľudských právach. Príspevok zdôrazňuje úlohu ľudsko-právnych štandardov ako materiálneho korektívu technických kolíznych a procesných noriem v oblasti medzinárodného práva súkromného.
The article analyses the intersection of private international law and the European system of human rghts protection in the context of intellectual property. Through key case law of the European Court of Human Rights, it verifies the hypothesis regarding the transformation of rights to intangible assets into an autonomous concept of property under Article 1 of Protocol No. 1 to the European Convention on Human Rights. The article emphasizes the role of human rights standards as a substantive corrective to technical conflict-of-laws and procedural rules in the field of private international law.
KRKOŠKOVÁ, E.: Ochrana duševného vlastníctva ako súčasť práva na pokojné užívanie majetku z pohľadu medzinárodného práva; Justičná revue, 78, 2026, č. 5, s. 493 - 502.
Kľúčové slová:
autonómny koncept majetku, duševné vlastníctvo, Európsky súd pre ľudské práva, medzinárodné právo súkromné, verejné medzinárodné právo.
Key words:
autonomous concept of property, intellectual property, European Court of Human Rights, private international law, public international law.
Právne predpisy:
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor nadväzujúcich.
I Úvod
V ére, keď hranice štátov v digitálnom priestore prakticky prestávajú existovať a práva k nehmotným statkom sa stali najcennejšou menou globálneho trhu, klasické mantinely medzinárodného práva súkromného (ďalej ako "MPS") strácajú svoju niekdajšiu výlučnú autoritu v prospech ľudsko-právneho diskurzu.
1)
Cieľom tohto článku je verifikovať hypotézu, že judikatúra 36 Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ako "ESLP") dnes nepôsobí len ako vonkajší kontrolný mechanizmus, ale stáva sa priamym materiálnym korektívom kolíznych a procesných noriem MPS. Tradičný pohľad na MPS, zameraný primárne na technické riešenie kolízií právnych poriadkov a posudzovanie medzinárodnej právomoci v sporoch s cudzím prvkom, dnes už v dynamickom prostredí duševného vlastníctva jednoducho nepostačuje.
Tento príspevok vychádza práve z predpokladu, že v dobe digitalizácie dochádza k interakcii medzi striktne teritoriálnym charakterom priemyselných práv a regionálnou ochranou základných ľudských práv, čo si vyžaduje redefiníciu doterajšieho prístupu k riešeniu cezhraničných sporov. Izolovaná analýza, najmä kolíznych noriem bez zohľadnenia ľudsko-právneho rámca, by totiž znamenala - vidieť len akúsi technickú kostru právneho vzťahu, no úplne prehliadať jeho materiálnu podstatu. Ak chceme skutočne pochopiť modernú dynamiku ochrany autorských práv či priemyselného vlastníctva, musíme upriamiť pozornosť práve na rozhodnutia ESLP. Tento príspevok sa preto metodologicky zameriava na analýzu najdôležitejších rozhodnutí, ktoré formujú autonómny koncept majetku a nastavujú štandardy pri ochrane práv duševného vlastníctva v prípadoch s cudzím prvkom.
Práve ESLP totiž cez autonómny koncept majetku v zmysle článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ako "EDLP")
2)
mení paradigmu vnímania majetkových práv a vnáša do nich nielen etický, ale aj sociálny rozmer.
3)
Pre právnika špecializujúceho sa na medzinárodné právo súkromné je porozumenie tejto judikatúre dôležitým krokom, pretože ESLP dnes slúži ako finálny korektív, ktorý dohliada na to, aby v medzinárodnom súboji o patenty a licencie nebola obetovaná spravodlivá rovnováha medzi absolútnou kontrolou autora a právom každého jednotlivca práve na slobodný prístup k informáciám a k slobode prejavu.
4)
Tento článok sa preto nepokúša len o strohý výklad noriem, ale aj o pohľad do samotného jadra európskeho právneho priestoru, kde sa duševné vlastníctvo mení z prostého ekonomického aktíva na chránenú hodnotu základného ľudského