Uznávanie a výkon cudzích súdnych rozhodnutí predstavuje kľúčový mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa súdne rozhodnutia stávajú účinnými aj mimo štátu, v ktorom boli vydané. Vydanie rozsudku býva v mnohých sporoch považované za cieľ súdneho konania. Pri súkromnoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom to však býva často len polovicou úspechu. V praxi sa skutočná životaschopnosť takýchto rozhodnutí začína až v momente, keď sa pokúsi prekročiť hranice a presadiť svoje účinky v inom právnom poriadku. Až proces jeho uznania a výkonu v inom štáte rozhodne o tom, či sa z rozsudku stane skutočne účinný nástroj ochrany práv, alebo zostane len rozhodnutím bez medzinárodnej kariéry. Hoci súdne rozhodnutie má nepochybne význam v štáte, v ktorom bolo vydané, súkromnoprávne spory s cudzím prvkom často vyvolávajú potrebu zabezpečiť uznanie či výkon v inom štáte, napríklad v štáte, kde má povinný majetok, v štáte, kde sa nachádza dieťa, pri rodičovských právach a povinnostiach a pod. Cieľom článku je zistiť, aký je režim uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí z Ukrajiny v podmienkach Slovenskej republiky. Keďže sa v prípade rozhodnutí z Ukrajiny stretávajú rôzne právne režimy a mechanizmy, ktoré otvárajú viaceré zaujímavé otázky medzinárodného práva procesného, parciálnym cieľom je navrhnúť, ako by mali súdy pri týchto rozhodnutiach postupovať, ako sa vysporiadať s osobitnou komplexnosťou stretu prameňov rôznych úrovní, ktoré medzinárodné záväzky uprednostniť a prečo, a ako reflektovať praktické výzvy spojené s ich aplikáciou.
Poznámka redakcie: článok je pokračovaním predchádzajúceho článku.
1. Pramene právnej úpravy uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí z Ukrajiny
Právna úprava
1)
otázky uznania a výkonu cudzieho súdneho rozhodnutia má vo všeobecnosti ustanoviť predpoklady, za ktorých možno cudziemu rozhodnutiu priznať na Slovensku verejnoprávne účinky. Tieto predpoklady sa vzťahujú najmä na záujem štátu posilniť a ochrániť právnu istotu a dôveru v právny štát, ktoré
a priori
nevieme garantovať voči orgánom cudzieho štátu, a preto musíme v procese uznávania a výkonu pristúpiť k hodnoteniu kvality cudzieho súdneho rozhodnutia a procesu, ktorý viedol k jeho vydaniu.
2)
V podstate ide o dvojfázový proces, uznanie (nostrifikácia) rozhodnutia a následne výkon, ktorý sa spravuje vnútroštátnym poriadkom štátu výkonu, v našich podmienkach Exekučným poriadkom.
3)
Pluralizmus právnej úpravy otázky uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí s pôvodom na Ukrajine je nevyhnutné rozmeniť na drobné. Základným prameňom, ktorý zaväzuje slovenské súdy, je zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj "zákon o MPSaP"), ktorý v § 63 až 68j obsahuje ustanovenia k uznávaniu a výkonu súdnych rozhodnutí z iných krajín s aplikabilitou aj na rozhodnutia s pôvodom na Ukrajine. Pod právnu úpravu zákona o MPSaP spadajú rozhodnutia cudzích orgánov, rozhodnutia vo veci samej, o tých veciach, o ktorých na Slovensku rozhodujú súdy. Ak by teda k rozvodu manželstva došlo na základe dohody pred cudzím správnym orgánom, uznanie takéhoto rozhodnutia správneho orgánu by spadalo pod zákon o MPSaP, pretože v podmienkach Slovenskej republiky o rozvodoch rozhodujú súdy.
4)
Zákon o MPSaP v § 64 upravuje podmienky uznania cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike, kde vymedzuje dôvody, ktoré má súd k dispozícii pri zamietnutí uznania cudzieho rozhodnutia. Ide o dôvody, akými sú rozpor s verejným poriadkom, porušenie práva na spravodlivý proces, existencia právoplatného rozhodnutia vydaného slovenskými súdmi a ďalšie. Niektorí autori v tomto smere uvádzajú, že prekážky pre uznanie cudzieho rozhodnutia bude súd zásadne skúmať len na návrh a nie
ex offo
.
5)
S tým nemožno celkom súhlasiť, a to najmä v kontexte výhrady verejného poriadku. V nedávnom rozhodnutí, ktoré je v odborných kruhoch aj v akademickom prostredí často diskutované, Najvyšší súd SR potvrdil neuznanie cudzieho rozhodnutia o osvojení dieťaťa, ktoré si v zahraničí v súlade s tamojšou právnou úpravou osvojili štátni občania Slovenskej republiky, osoby rovnakého pohlavia, a to pre rozpor s verejným poriadkom.
6)
Ide o ukážkový príklad, na ktorom možno demonštrovať, že súd prihliada na dôvod neuznania spočívajúci vo výhrade verejného poriadku aj bez návrhu vždy, keď sa domnieva, že uznanie cudzieho rozhodnutia by mohlo odporovať
"takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať"
.
7)
Cudzie súdne rozhodnutia sa v zásade v zmysle nášho zákona uznávajú dvoma spôsobmi, uznaním osobitným výrokom alebo neformálnym prihliadnutím na rozhodnutie. V určitých zákonom vymedzených prípadoch nie je možné uznať cudzie rozhodnutie bez osobitného výroku len tým, že sa naň prihliadne. K neformálnemu uznaniu prihliadnutím dochádza spravidla pri nariadení výkonu rozhodnutia. Zákon o MPSaP vyžaduje uznanie osobitným výrokom v prípade cudzích rozhodnutí v