Uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí

Uznávanie a výkon cudzích súdnych rozhodnutí predstavuje kľúčový mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa súdne ro­zhodnutia stávajú účinnými aj mimo štátu, v ktorom boli vydané. Vydanie rozsudku býva v mnohých sporoch považované za cieľ súdneho konania. Pri súkromnoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom to však býva často len polovicou úspechu. V praxi sa skutočná životaschopnosť takýchto rozhodnutí začína až v momente, keď sa pokúsi prekročiť hranice a presadiť svoje účinky v inom právnom poriadku. Až proces jeho uznania a výkonu v inom štáte rozhodne o tom, či sa z rozsudku stane skutočne účinný nástroj ochrany práv, alebo zostane len rozhodnutím bez medzinárodnej kariéry. Hoci súdne ro­zhodnutie má nepochybne význam v štáte, v ktorom bolo vydané, súkromnoprávne spory s cudzím prvkom často vyvolávajú potrebu zabezpečiť uznanie či výkon v inom štáte, napríklad v štáte, kde má povinný majetok, v štáte, kde sa nachádza dieťa, pri rodičovských právach a povinnostiach a pod. Cieľom článku je zistiť, aký je režim uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí z Ukrajiny v podmienkach Slovenskej republiky. Keďže sa v prípade rozhodnutí z Ukrajiny stretávajú rôzne právne režimy a mechanizmy, ktoré otvárajú viaceré zaujímavé otázky medzinárodného práva procesného, parciálnym cieľom je navrhnúť, ako by mali súdy pri týchto rozhodnutiach postupovať, ako sa vysporiadať s osobitnou komplexnosťou stretu prameňov rôznych úrovní, ktoré medzinárodné záväzky uprednostniť a prečo, a ako reflektovať praktické výzvy spojené s ich aplikáciou.

Autor v príspevku analyzuje najdôležitejšie zmeny, ktoré priniesla revízia nariadenia Brusel IIa, porovnaním návrhov Európskej komisie a výsledného textu nariadenia. Poskytuje tiež pohľad do zákulisia rokovaní, ktoré viedli k prijatiu revidovaného nariadenia a objasňuje dôvody a okolnosti niektorých z týchto dôležitých zmien.