Autor v príspevku analyzuje najdôležitejšie zmeny, ktoré priniesla revízia nariadenia Brusel IIa, porovnaním návrhov Európskej komisie a výsledného textu nariadenia. Poskytuje tiež pohľad do zákulisia rokovaní, ktoré viedli k prijatiu revidovaného nariadenia a objasňuje dôvody a okolnosti niektorých z týchto dôležitých zmien.
HAŤAPKA, M.: Revidované nariadenie Brusel IIa; Justičná revue, 74, 2022, č. 12, s.1425 – 1447.
The Article provides an analysis of the most important changes in the Brusels IIa Recast by comparing the proposal of the European Commission and the final text of the regulation. It casts a glimpse behind the scenes of the negotiations leading to the adoption of the recast regulation and explains the reasons and circumstances of some of these important changes.
Kľúčové slová: nariadenie Brusel IIa, rodičovské práva a povinnosti, medzinárodné únosy detí, uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí.
Key words: Brusels IIa Regulation, parental responsibility, international child abductions, recognition and enforcement of foreign decisions.
Právne predpisy/legislation: nariadenie 1111/2019, oznámenie č. 119/2001 Z. z. (v znení redakčného oznámenia o oprave chyby v čiastke 189/2001, s. 4924), oznámenie č. 344/2002 Z. z.
Úvod
Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000,
1)
populárne označované ako Brusel IIa,
2)
je spolu s nariadením Brusel I
3)
považované za základný míľnik justičnej spolupráce v civilných veciach v rámci Európskej únie (ďalej len "EÚ"). Upravuje právomoc v tzv. manželských veciach (rozvod, rozluka a anulovanie manželstva
4)
) a vo veciach rodičovských práv a povinností, ako aj vzájomné uznávanie a výkon rozhodnutí a niektorých listín a dohôd v týchto veciach. Okrem toho obsahuje úpravu niektorých otázok súvisiacich s konaním vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa (ďalej len "únos") podľa haagskeho Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detíz roku 1980
5)
(ďalej len Dohovor o únosoch) a úpravu spolupráce orgánov členských štátov v oblasti rodičovských práv a povinností (ďalej len "administratívna spolupráca").
Toto nariadenie prešlo prednedávnom výraznými zmenami, ktoré boli prijaté v podobe prepracovaného znenia nariadenia pod č. 2019/1111 [ďalej len "revidované nariadenie" alebo "Brusel IIa (rev)"
6)
].
7)
Revidované nariadenie sa začalo uplatňovať od 1. augusta 2022.
Prijatie prepracovaného znenia nariadenia (tzv. "recast")
8)
bolo výsledkom dlhého a náročného procesu, ktorý začal predložením správy o uplatňovaní nariadenia Brusel IIa v apríli 2014. Následne Európska komisia v polovici roku 2016 predložila legislatívny návrh na revíziu niektorých aspektov nariadenia.
9)
Stalo sa tak tesne pred začiatkom historicky prvého slovenského predsedníctva Rady EÚ.
10)
Po takmer 3 rokoch prác Rada revidované nariadenie schválila 25. júna 2019 a v Úradnom vestníku EÚ bolo uverejnené 2. júla 2019.
11)
Ako hlavný cieľ revízie Komisia vo svojom návrhu uviedla snahu o odstránenie zostávajúcich prekážok voľného pohybu súdnych rozhodnutí v súlade so zásadou vzájomného uznávania, zrýchlenie konaní a zároveň zlepšenie ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa. V konkrétnej rovine sa jej návrh sústredil na 6 problémových okruhov:
- únos dieťaťa (čl. 11 nariadenia Brusel IIa);
- umiestnenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti (čl. 56 nariadenia Brusel IIa);
- zrušenie požiadavky vyhlásenia cudzieho rozhodnutia za vykonateľné (tzv. exekvatúr) ako podmienky pre jeho výkon;
- vlastný výkon rozhodnutí;
- rozpory vo výklade dôvodu neuznania, pokiaľ ide o výsluch dieťaťa [čl. 23 písm. b) nariadenia Brusel IIa]; a
- administratívna spolupráca.
Návrh Komisie neobsahoval žiadne návrhy na substantívnu zmenu špecifických aspektov nariadenia týkajúcich sa manželských vecí, napriek tomu, že Európsky parlament aj niektoré členské štáty takéto zmeny požadovali či očakávali.
12)
Skôr ako sa budeme venovať uvedeným 6 okruhom porovnaním sledovaných cieľov s dosiahnutým výsledkom, považujeme za potrebné venovať sa pozadiu a aj dôsledkom absencie úpravy aspektov nariadenia týkajúcich sa manželských vecí.
1 Manželské veci
Komisia nenavrhla obsahové zmeny ustanovení nariadenia, týkajúcich sa manželských vecí. Komisia oficiálne túto absenciu odôvodnila vo svojom návrhu tým, že v nej neboli identifikované vážnejšie nedostatky. Nedeklarovaným dôvodom však bolo, že po fiasku pri prijímaní nariadení o majetkových pomeroch manželov a registrovaných partnerov
13)
sa Komisia obávala možného zablokovania prijatia revízie nariadenia Brusel IIa z rovnakých dôvodov ako pri uvedených nariadeniach. Revidované nariadenie sa - ako nástroj z oblasti rodinného práva - schvaľovalo mechanizmom mimoriadneho legislatívneho postupu, ktorý znamená jednomyseľnosť v Rade (čl. 81 ods. 2 ZFEÚ). Spoluzákonodarca - Európsky parlament, má len poradnú funkciu. Musí síce musí poskytnúť stanovisko, avšak nemôže zasiahnuť do prijímania a schvaľovania nariadenia. Dve nariadenia o majetkových pomeroch sa pôvodne prerokovávali ako právne nástroje podľa článku 81 ZFEÚ, teda s plným počtom 27 členských štátov.
14)
K prijatiu týchto nariadení v Rade v decembri 2015 nedošlo v dôsledku absencie jednomyseľnosti hlavne z dôvodu, že tieto nástroje
umožňovali
aplikáciu aj na manželstvá osôb rovnakého pohlavia, aj keď nariadenia
neobsahovali povinnosť
aplikovať ich na takéto manželstvá. V dôsledku zablokovania ich prijatia viaceré členské štáty požiadali Komisiu o predloženie návrhov v podobe tzv. posilnenej spolupráce podľa čl. 326 a nasl. ZFEÚ a v tejto podobe boli aj Radou neskôr schválené.
15)
Komisia sa pri príprave revízie nariadenia Brusel IIa nie neodôvodnene obávala, že pri otvorení ustanovení týkajúcich sa manželských vecí by sa otvorila aj otázka aplikácie nariadenia na manželstvá osôb rovnakého pohlavia a táto skutočnosť by mohla znemožniť prijatie revidovaného nariadenia ako celku. Alternatíva prijatia revidovaného nariadenia formou posilnenej spolupráce neprichádzala v prípade zablokovania jeho schválenia do úvahy vzhľadom na to, že nejde o nový právny nástroj, ale o revíziu už existujúceho nariadenia.
O aplikácii nariadenia Brusel IIa na rozvod manželstiev osôb rovnakého pohlavia sa vedú na akademickej pôde v štátoch, ktoré tento inštitút poznajú, rozsiahle diskusie a prax nie je jednotná.
16)
Je pravdou, že v čase prijatia nariadenia inštitút manželstva osôb rovnakého pohlavia neexistoval v žiadnom z členských štátov. Na druhej strane, nariadenie sa na manželstvo (jeho uznanie) nevzťahuje, a preto sa manželstvo (jeho definícia) posudzuje podľa vnútroštátneho práva jednotlivých členských štátov. Samozrejme, členské štáty, ktoré inštitút manželstva osôb rovnakého pohlavia poznajú, majú záujem na tom, aby sa nariadenie vzťahovalo aj na rozvody takýchto manželstiev a na možnosť uznania týchto rozhodnutí v iných štátoch. Niektoré štáty v rámci konzultácii, ktoré viedli k prijatiu návrhu Komisie, dokonca požadovali, aby sa nariadenie rozšírilo aj na konania o zrušenie registrovaných partnerstiev. Zmeny v ustanoveniach o manželských veciach navrhovali aj niektorí poslanci Európskeho parlamentu v rámci prípravy správy EP k návrhu, do konečného stanoviska EP však neboli zahrnuté.
17)
Absencia zásahov do podstaty úpravy v manželských veciach však neznamená, že revidované nariadenie ponechalo všetky ustanovenia týkajúce sa týchto vecí bez zmeny. V oblasti právomoci Komisia navrhla úpravu technického charakteru. Cieľom zlúčenia článkov 6 a 7 nariadenia Brusel IIa (článok 6 revidovaného nariadenia) bolo len uľahčiť aplikáciu, resp. vyjasniť vzájomný vzťah týchto ustanovení. K obsahovej zmene nedošlo a pôvodné znenie plne reflektuje judikatúru SD EÚ k týmto ustanoveniam.
18)
Zmenu zásadnejšieho charakteru priniesla revízia pôvodného článku 46 o verejných listinách a dohodách (články 64 - 68 revidovaného nariadenia). Jeho zmenu Komisia nenavrhla, ale rokovania v Rade ukázali potrebu jeho vyjasnenia. Väčšina členských štátov článok vykladá tak,
19)
že sa na manželské veci nevzťahuje, keďže vyžaduje "vykonateľnosť" listín či dohôd (av manželských veciach neprichádza do úvahy ich výkon), avšak niektoré štáty (typicky Francúzsko) ustanovenie vykladajú širšie. Okrem toho, stále väčšie množstvo členských štátov zavádza "nejustičné" rozvody (napríklad formou notárskej zápisnice), a preto mali záujem na tom, aby nariadenie umožňovalo aj cezhraničné uznávanie takto realizovaných rozvodov. Výsledkom politického kompromisu bolo rozšírenie (vyjasnenie) rozsahu pôsobnosti ustanovení o verejných listinách a dohodách aj na rozvody a právne rozluky manželstva so súčasným posilnením ochranných prvkov pre ich cezhraničný obeh.
20)