Autorka sa v príspevku venuje najpodstatnejším vybraným súdnym rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zabezpečuje plnenie záväzkov prijatých zmluvnými stranami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to so zameraním sa na oblasť medzinárodných únosov detí, keďže konanie o návrat vyvoláva čoraz ťažšie a vážnejšie teoretické a praktické otázky.
The author pays attention to the essential selected ad judgments of European Court of Human Rghts, which safeguards the fulfillment of the obligations, accepted by the contracting parties of the European Convention on Human Rghts with focus on the area of international child abduction, since the return proceeding causes increasingly harder and more serious theoretical as well as practical questions.
DRAGAŠIČ, M.: Výber judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti medzinárodných únosov detí; Justičná revue, 72, 2020, č. 5, s. 687 - 695.
I VÝBER ROZHODNUTÍ S POUKAZOM NA ZÁKLADNÉ PROBLÉMY
V oblasti medzinárodných únosov detí musia byť záväzky uložené zmluvným štátom článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
1)
(ďalej ako "Európsky dohovor" alebo "Dohovor") vykladané vo svetle požiadaviek Haagskeho dohovoru a požiadaviek Dohovoru o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 (ďalej ako "Dohovor o právach dieťaťa"), ako aj z relevantných pravidiel a zásad medzinárodného práva uplatnitelného na vzťahy medzi zmluvnými stranami.
Tento prístup zahŕňa kombinovanú a súladnú aplikáciu medzinárodných nástrojov, a to ob- zvlášťv prípade Európskeho dohovoru a Haagskeho dohovoru, s ohľadom na ich účel a dosah na ochranu práv detí a rodičov. Takéto zohľadňovanie medzinárodných ustanovení by nemalo vyústiť do konfliktu či opozície medzi rôznymi dohovormi, pravda, za predpokladu, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj "ESLP" alebo "Súd") bude schopný naplno vykonávať svoju úlohu, konkrétne zabezpečiť plnenie záväzkov prijatých zmluvnými stranami Európskeho dohovoru.
S vývojom v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd (napríklad prijatím Dohovoru o právach dieťaťa), ale aj v súvislosti s vývojom judikatúry ESLP k Európskemu dohovoru sa tento, pomerne jednoduchý mechanizmus, začal komplikovať a konanie o návrat vyvoláva čoraz ťažšie a vážnejšie teoretické a praktické otázky; napríklad - aký dôraz má byť kladený v tomto konaní na najlepší záujem dieťaťa, akým spôsobom efektívne vykonať rozhodnutie v konaní o návrat a pod.
Zásadnou otázkou je, či bola dodržaná spravodlivá rovnováha medzi súperiacimi záujmami dieťaťa, dvoch rodičov a verejného poriadku v rámci voľnej úvahy poskytnutej štátom v takýchto otázkach. Najlepší záujem dieťaťa je hlavným kritériom a s ohľadom na svoju povahu a závažnosť môže prevážiť nad záujmom rodičov.
2)
Posúdiť najlepší záujem dieťaťa v každom jednotlivom prípade je teda primárne úlohou vnútroštátnych orgánov, ktoré často majú výhodu priameho kontaktu s dotknutými osobami. Preto majú určitú mieru voľnej úvahy, avšak ESLP preskúmava podľa Európskeho dohovoru rozhodnutia, ktoré tieto orgány prijali pri výkone takejto právomoci.
3)
Vnútroštátny rozhodovací proces musí byť spravodlivý a umožniť všetkým zúčastneným sa k veci plne vyjadriť. Vnútroštátne súdy však musia dôkladne preskúmať celú rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne či zdravotné) a urobiť vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov, a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia pre dieťa.
4)
Princíp preskúmavania celej rodinnej s