Medzinárodné únosy detí

Príspevok sa zaoberá predbežnou vykonateľnosťou v návratových konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Účelom je objasniť vzájomnú interakciu vnútroštátnych procesných zákonov s nariadením Rady (EÚ) 2019/1111 (nariadenie Brusel IIb), najmä uplatňovanie európskeho práva prostredníctvom predbežnej vykonateľnosti.

Autor v príspevku analyzuje najdôležitejšie zmeny, ktoré priniesla revízia nariadenia Brusel IIa, porovnaním návrhov Európskej komisie a výsledného textu nariadenia. Poskytuje tiež pohľad do zákulisia rokovaní, ktoré viedli k prijatiu revidovaného nariadenia a objasňuje dôvody a okolnosti niektorých z týchto dôležitých zmien.

Autorka sa v príspevku venuje najpodstatnejším vybraným súdnym rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zabezpečuje plnenie záväzkov prijatých zmluvnými stranami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to so zameraním sa na oblasť medzinárodných únosov detí, keďže konanie o návrat vyvoláva čoraz ťažšie a vážnejšie teoretické a praktické otázky. The author pays attention to the essential selected ad judgments of European Court of Human Rghts, which safeguards the fulfillment of the obligations, accepted by the contracting parties of the European Convention on Human Rghts with focus on the area of international child abduction, since the return proceeding causes increasingly harder and more serious theoretical as well as practical questions.