GREGOR, M.: Vývoj a doktrína konfesijnej neutrality štátu. Právny obzor, 102, 2019, č. 6, s. 483 - 491.
The development and doctrine of the confessional neutrality of state. In Article 1(1) the Slovak Constitution declares that „the Slovak Republic shall not be bound to any ideology or religion“. Presented article seeks to examine the relationship concerned of independence of state from any particular religion that is referred to as a principle of confessional state neutrality in legal sciences. The article covers its historical as well as theoretical interactions, and it pays particular attention to role of confessional state neutrality in judicature of the European Court of Human Rights.1
Key words: confess neutrality, state and religion, autonomy of churches, secularism
Úvod
Podľa jazykovedcov možno pod pojmom „neutralita“ rozumieť určitú formu indiferentnosti zabezpečujúcu, aby sa dotknutý subjekt aktívne nezapájal do sporov, v rámci ktorých má naopak ostať nestranný.2 To však nezahŕňa všetky jej odtiene z právneho hľadiska. Koncept neutrality vychádza z vízie, podľa ktorej sú občania daného štátu oprávnení samostatne rozhodovať o svojom živote, názoroch a náboženskom presvedčení. Štát vytvára platformu pre pôsobenie všetkých týchto subjektov, avšak kvôli zaručeniu ich vlastnej sebarealizácie sa sám stavia do neutrálnej polohy, aby každému z nich zabezpečil čo najširší rozsah slobody.3 Nie je náhodou, že termín „súkromná autonómia“, resp. „autonómia jednotlivca“ (autonomia privata) boli do doktríny súkromného práva v 19. storočí údajne prevzaté práve z náuky konfesijného práva o náboženskej svojbytnosti jednotlivca, ktorá sa vyvíjala na pozadí náboženských konfliktov v ranom novoveku. Pôvodné grécke slovo tak nadobudlo celkom nový zmysel.4
Pre právny inštitút konfesijnej neutrality štátu napriek tomu nemožno nájsť uspokojivú definíciu. Používa sa pomerne nekonzistentne v závislosti od rôznych národných jurisdikcií, ba i terminológie medzinárodných orgánov, čo však rozhodne neuberá na jej exponovanosti. Napríklad v praxi Najvyššieho súdu USA je konfesijná neutralita definovaná ako „pojem udržovania rovnováhy medzi podporovaním určitého náboženstva a odrádzaním veriacich od jeho praktikovania, pričom obe z týchto odchýlok štát nesmie realizovať“.5 Tento príspevok sa zameria skôr na chápanie konfesijnej neutrality na európskom kontinente, pričom bude analyzovať najmä historické a teoretické východiská tohto fenoménu.
1. Historické súvislosti konfesijnej neutrality
Požiadavka náboženskej neutrality sa začala utvárať na báze Augsburského náboženského mieru (1555), v ktorého rámci došlo k zrovnoprávneniu katolíckeho a luteránskeho náboženstva v Ríši. Od tohto momentu zvyknú niektorí teoretici odvodzovať aj nárok na paritný prístup k cirkvám. Po Vestfálskom mieri (1648) sa k dvom predošlým náboženstvám pričlenili aj kalvinisti, no rozhodujúcim spôsobom sa tento princíp rozvinul až v anglických kolóniách a náboženskej politike USA v priebehu 17. - 18. storočia.6 Spojené štáty boli založené na Jeffersonovej požiadavke múru oddelenia (wall of separation) štátu od všetkých náboženstiev, čo napokon reflektoval aj prvý dodatok k Ústave USA zakotvujúci slobodu vyznania z roku 1791.7 Na európskom kontinente novoveké štátne útvary v podstate zotrváv