Rozehnalová, N., Instituty českého mezinárodního práva soukromého.

Aj na slovenský knižný trh sa nedávno dostala nová publikácia poprednej českej predstaviteľky vedy medzinárodného práva súkromného. Monograficky spracováva základné otázky všeobecnej časti medzinárodného práva súkromného (vrátane medzinárodného práva procesného). Predstavuje doktrinálne dielo, ktoré mapuje súčasný stav vedy v tejto oblasti v svetovom meradle, a do tohto kontextu dáva nový český predpis, zákon č. 91/2012 Sb. o medzinárodnom práve súkromnom. Neobmedzuje sa však len na české prostredie a je v mnohom využiteľná nielen pre českého, ale aj pre slovenského čitateľa.

Text je členený na 11 kapitol. Každá z kapitol je uvedená základným obsahom a ukončená zhrňujúcim medzizáverom, čo podstatne prispieva k čitateľskému komfortu a umožňuje čítať publikáciu po častiach. Jednotlivé kapitoly logicky vedú od vstupných úvah cez jednotlivé inštitúty všeobecného medzinárodného práva súkromného.

je venovaná . Autorka začína rozborom medzinárodného (cudzieho) prvku, ktorý otvára priestor na kolíznoprávne uvažovanie. Jeden zo zaujímavých námetov na ďalšie uvažovanie ponúka autorka už na úvodných stranách a vinie sa celou prácou. Ide o otázku, či môže byť tento kvalifikovaný cudzí prvok aj len subjektívnym cudzím prvkom (voľba cudzieho práva v rýdzo vnútroštátnej situácii). Tvrdí (s. 25, ale aj s. 46), že český predpis neumožňuje založiť subjektívny cudzí prvok tak, ako to robí čl. 3 ods. 3 nariadenia Rím I, pričom voľbu cudzieho práva v rýdzo vnútroštátnej situácii v zmysle čl. 3 ods. 3 nariadenia Rím I chápe ako voľbu práva, zatiaľ čo v prístupe zvolenom českým predpisom vníma zrejme inkorporáciu v rámci dispozitívnych pravidiel (s. 22, pozn. č. 26). Zároveň však neskôr dodáva, že inkorporácie odchýlenia od dispozitívnych pravidiel a mechanizmu čl. 3 ods. 3 nariadenie Rím I nie je odlišný (s. 145). Zdá sa, že autorka ponecháva priestor na ďalšie spracovanie praktických dôsledkov toho, že nejde o voľbu cudzieho práva v určitom rozsahu, ale o paušálnu zmenu dispozitívnych pravidiel. Napríklad môže vzniknúť otázka, ako sa určí obsah týchto (cudzích) pravidiel, ako sa s nimi bude narábať (z perspektívy , alebo ako s cudzím právom?), rovnako bude otázny účinok neskorších zmien týchto predpisov či iné intertemporálne situácie. Môže sa pritom ukázať, že výsledok aplikácie týchto dvoch prístupov nebude rovnaký.

Tézy recenzovanej monografie sú najlepšie uchopiteľné v stati I.3 nazvanej . Autorka postuluje a analyzuje tézu, podľa ktorej vidno v úprave medzinárodného práva súkromného dve tendencie, resp. pnutia: rigidné (najmä kolízne) pravidlá sl&ua