Verejná žaloba v anglo-americkom právnom systéme

Vydáno: 44 minút čítania
Verejná žaloba v anglo-americkom právnom systéme
JUDr.
Bystrík
Šramel
PhD.
Fakulta sociálnych vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
ŠRAMEL, B.: Verejná žaloba v anglo-americkom právnom systéme. Právny obzor, 97, 2014, č.1, s.64 - 79.
Public prosecution in the Anglo-American legal system.
The author of this article deals with the public prosecution in the Anglo-American legal system. Anglo-American legal system is one of the biggest legal systems in the world that has many particularities. One of them is the organization and competence of the public prosecution offices. Therefore the author analyzes public prosecution system existing in the original English legal system that has had an enormous influence on the form of public prosecution systems of other Anglo-American countries. Subsequently the author deals with the American public prosecution system that has after time diverted from the English public prosecution system. The author of the article also analyzes the historical background of formation and developement of the public prosecution offices and points out to some criticised aspects of the Anglo-American public prosecution system.
Key words:
public prosecution, England and Wales, United states of America, criminal prosecution, admission of guilt, bargaining of confession
Úvod
Anglo-americký právny systém, ako je vo všeobecnosti známe, má svoj pôvod v anglickom práve a aj z toho dôvodu často býva označovaný ako
systém common law
. Keďže bývalá britská ríša ovládala v minulosti veľké množstvo kolónií, jej právny systém sa rozšíril do celého sveta. Hoci postupom času väčšina britských kolónií získala slobodu a nezávislosť, anglická podstata právneho systému existujúceho v súčasnosti na ich území je stále zachovaná. Bolo by však nesprávne tvrdiť, že vo všetkých krajinách s anglo-americkým právnym systémom je či už samotné právo, alebo organizácia štátnych úradov totožná. Celkom prirodzene v každej z týchto krajín došlo k samostatnému vývoju a odklonu od toho rýdzeho pôvodného britského právneho systému a vytvoreniu vlastných, špecifických čŕt.
Ak by sme mali zhrnúť, ktoré okruhy anglo-amerického právneho systému v súčasnosti rozoznávame, možno uviesť tieto najvýznamnejšie okruhy: anglický, americký, kanadský, austrálsky, novozélandský, indický, írsky.1) Napriek tomu, že právne systémy všetkých týchto krajín majú svoje špecifiká, je pre ne charakteristické a spoločné to, že ide o systémy tzv. sudcovského práva. To v praxi znamená, že sudca, na rozdiel od kontinentálneho právneho systému, tu právo nielen nachádza, ale i tvorí. Treba však ale zároveň podotknúť, že čoraz viac aj v týchto krajinách nadobúda význam právo písané (zákonné).
Okrem uvedeného, anglo-americký právny systém sa značne líši od toho nášho kontinentálneho i organizáciou či pôsobnosťou niektorých štátnych inštitúcií či štátnych úradov. Vo všetkých krajinách sveta zohráva veľmi významnú úlohu inštitút verejnej žaloby. Tento inštitút má však v každej krajine svoje charakteristické črty či špecifiká. Tie možno najvýraznejšie vidieť, ak sa porovná systém verejnej žaloby v kontinentálnych krajinách a v krajinách anglo-amerických. V nasledujúcom článku by som sa z tohto dôvodu chcel bližšie venovať inštitútu verejnej žaloby v anglo-americkom ponímaní. Budem analyzovať jeho korene, organizáciu a funkcie v Anglicku a Walese a následne v Spojených štátoch amerických. Ide totiž o štáty, ktoré sú typickými predstaviteľmi anglo-amerického systému a ktoré majú z krajín anglo-amerického právneho systému celosvetovo najvýznamnejšie postavenie.
1 Verejná žaloba v Anglicku a Walese
1.1 Historické korene verejnej žaloby
Verejná žaloba existujúca v Anglicku a Walese nemá v porovnaní s kontinentálnymi systémami príliš dlhú históriu. Anglicko a Wales totiž patria k tým systémom, kde zodpovednosť za trestné stíhanie nebola (a stále ani nie je) zverená do rúk jediného centrálneho štátneho orgánu vykonávajúceho či už vyšetrovanie, alebo samotné trestné stíhanie. Charakteristickou črtou tohto systému je práve skutočnosť, že štát sa pôvodne nesnažil zasahovať do riešenia trestných vecí a otázku začatia trestného stíhania zveroval výlučne do rúk
samotného poškodeného
. Táto skutočnosť mala za následok, že poškodený bol v prvopočiatkoch povinný nielen vypátrať a chytiť podozrivého, ale realizovať aj trestné stíhanie.2) Inštitút súkromnej žaloby bol tak jediným nástrojom umožňujúcim realizovať postih trestného činu spáchaného na konkrétnom jednotlivcovi.
Až postupom času, keď došlo v 19. storočí k zmene v organizácii a činnosti polície, bola zodpovednosť za realizáciu trestného stíhania zverená
polícii
. Možno uviesť, že Anglicko a Wales bolo až do roku 1986 jednou z mála krajín, kde bola právomoc trestne stíhať zverená do rúk polície, a nie do rúk špecializovaného štátneho orgánu - orgánu verejnej žaloby.3) Napriek tomu, že súkromná žaloba bola neefektívna a trestné stíhanie realizované políciou bolo v mnohých prípadoch realizované svojvoľne, bez akýchkoľvek dôkazov, hlasy proti vytvoreniu špecializovaného orgánu verejnej žaloby boli silnejšie ako hlasy za. Odporcovia mali totiž obavy, že vytvorením takéhoto orgánu podriadenému exekutíve by mohlo dôjsť k narušeniu základných občianskych slobôd.4) Určitým konsenzuálnym riešením sa stalo kreovanie úradu
Riaditeľa verejnej žaloby
(Director of Public Prosecutions)
v roku 1879, účelom ktorého bolo dosiahnuť istú mieru jednotnosti v spôsobe riešenia najzávažnejších trestných činov. Riaditeľ verejnej žaloby bol od svojho začiatku podriadený Generálnemu verejnému žalobcovi
(Attorney General),5)
s ktorým vykonával, aj keď obmedzený, ale skutočný dohľad nad trestnými stíhaniami

Související dokumenty

Súvisiace články

Medzinárodná energetická agentúra a jej význam pri harmonizácii administratívnych opatrení vo vzťahu k energetickej bezpečnosti štátu
K náboženskej neutralite Slovenskej republiky v kontexte ratifikácie zmlúv so Svätou stolicou
Vývoj a doktrína konfesijnej neutrality štátu
Princíp najužšej väzby v kolíznom práve
Úloha a význam nesporovej právomoci medzinárodných súdnych a mimosúdnych orgánov v súčasnom medzinárodnom práve
Force Majeure ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť v medzinárodnom investičnom práve
Uplatnenie force majeure v medzinárodnom investičnom práve v súvislosti s pandémiou COVID-19
Niektoré aspekty zahraničných platobných prostriedkov z pohľadu anglického práva
Medzinárodná arbitráž investičných sporov a dvojstranné dohody o ochrane investícií
Organizace amerických států a její uniíikační snahy s akcentem na kolizní závazkové právo
Regionalizmus ako nástroj zmeny vo vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva (Pluralizmus na obzore), I. časť
Zásady UNIDROIT medzinárodných obchodných zmlúv, ich vznik, súčasné práce na treťom doplnenom vydaní a možnosti ich aplikácie v praxi.
Na dlhej ceste k Európskemu občianskemu zákonníku (I. časť)
Výkon medzinárodného rozhodcovského rozsudku v Holandsku - Yukos Capital v OAO Rosneft (praktický príklad) I. časť
Regionalizmus ako nástroj zmeny vo vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva (Pluralizmus na obzore), časť 2.
Prostredie a medzinárodné právo (so zameraním najmä na prostredie globalizácie)
Pozitívne opatrenia zamerané na rodovú rovnosť v rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora
Vláda práva (Rule of Law) v medzinárodnom práve
Studie z mezinárodního práva. Proměny mezinárodního práva a jeho nauky. Vybrané koncepty.
Vybrané aspekty trestného činu agresie definovaného počas hodnotiacej konferencie k Rímskemu štatútu medzinárodného trestného súdu