Úloha a význam nesporovej právomoci medzinárodných súdnych a mimosúdnych orgánov v súčasnom medzinárodnom práve

Vydáno: 31 minút čítania

KLUČKA, J.: Úloha a význam nesporovej právomoci medzinárodných súdnych a mimosúdnych orgánov v súčasnom medzinárodnom práve. Právny obzor, 105, 2022, č. 2. s. 112 – 123.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.2.02

The role and importance of the non-contentious juridictions of international judicial and non judicial bodies in current international law. Against the background of globalization of international society and institutionalization (judicialization) of international law in the last quarter of 20th century paper analyses their impact on the traditional individual means of interpretation of international treaties.Taking into account their potential disadvantages the attention is mainly paid to the means able to reduce and/or prevent the the eventual risks resulting from individual interpretation of treaties.The talk si about different interpretive procedures functioning within a number of regional organizations through judicial and non-judicial bodies..Regardless of their procedural and other specifics (preliminary rulings procedures,advisory jurisdiction of judicial and nonjudical bodies) their final outcomes provide autoritative interpretation of international treaties and/or legal orders of international organizations. The regional law makers however confirm different approach with respect of the binding nature of interpretive findings of these bodies,their eventual erga omnes effects as well as their different level of rigidity.These differences result f.e. from various models of intergovernmental and supranational integration and the will of member state to adopt legislative measures able to guarantee uniform interpretation of regional legal rules. The interpretive jurisdiction of international judicial and non-judicial treaty based bodies is however without prejudice to the application of individual and consensual means of interpretation regulated either in the text of a valid international agreements or in a later concluded „interpretative“ subsequent agreement and/or subsequent application practice (Article 31 (3) (a) and (b) of the Vienna Convention on the Law of Treaties.

Key words: interpretive jurisdiction of international judicial and other bodies, measures for reducing different interpretation and/or subsequent divergent practice of international law and legal orders of international organizations, specificities and different models of the interpretive proceedings

Prvé desaťročia minulého storočia boli okrem iného charakterizované vytvorením prvých medzinárodných súdnych orgánov, akými boli Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti (SDMS - 1921) a Stály arbitrážny dvor (SAD - 1907). Ich vznik bol vnímaný ako prostriedok mierového riešenia medzinárodných sporov, pretože v čase ich vzniku neexistovalo pravidlo medzinárodného práva zakazujúce použitie sily na riešenie sporov.
"Ideologicky" bol ich vznik podporovaný svetovým mierovým hnutím, ktoré požívalo veľkú intelektuálnu a politickú podporu po skončení prvej svetovej vojny. V takomto historickom a spoločenskom kontexte mali medzinárodné súdne orgány predstavovať účinný mechanizmus schopný rýchle reagovať na medzinárodné krízy a predchádzať vojnovému násiliu. Ďalej sa od nich očakávalo, že svojou judikatúrou prispejú k rozvoju medzinárodného práva a prostredníctvom poradných posudkov budú poskytovať právne rady vznikajúcim medzinárodným medzivládnym organizáciám. Medzivojnová prax však potvrdila, že žiaden z týchto súdov sa nestal účinným prostriedkom zabránenia vojnových konfliktov, prípadne iného použitia sily, pretože riešili len spory nízkej a strednej intenzity (uplatňovanie niektorých ustanovení Versaillskej mierovej zmluvy, nemecká menšina v Poľsku, pohraničné spory, režim na rieke Odra a pod.).
Dôkazom nástupu novej "vlny" medzinárodných súdnych orgánov sa v povojnovom období stali Medzinárodný súdny dvor OSN ako univerzálny súdny orgán, Medzinárodný trestný tribunál, Tribunál pre morské právo, a rôzne druhy regionálnych súdov ako Súdny dvor EU, Európsky súd pre ľudské práva, ako aj množstvo ďalších regionálnych súdov "pripnutých" k vznikajúcim regionál

Související dokumenty

Súvisiace články

Medzinárodná energetická agentúra a jej význam pri harmonizácii administratívnych opatrení vo vzťahu k energetickej bezpečnosti štátu
K náboženskej neutralite Slovenskej republiky v kontexte ratifikácie zmlúv so Svätou stolicou
Vývoj a doktrína konfesijnej neutrality štátu
Princíp najužšej väzby v kolíznom práve
Force Majeure ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť v medzinárodnom investičnom práve
Uplatnenie force majeure v medzinárodnom investičnom práve v súvislosti s pandémiou COVID-19
Niektoré aspekty zahraničných platobných prostriedkov z pohľadu anglického práva
Medzinárodná arbitráž investičných sporov a dvojstranné dohody o ochrane investícií
Organizace amerických států a její uniíikační snahy s akcentem na kolizní závazkové právo
Regionalizmus ako nástroj zmeny vo vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva (Pluralizmus na obzore), I. časť
Zásady UNIDROIT medzinárodných obchodných zmlúv, ich vznik, súčasné práce na treťom doplnenom vydaní a možnosti ich aplikácie v praxi.
Na dlhej ceste k Európskemu občianskemu zákonníku (I. časť)
Výkon medzinárodného rozhodcovského rozsudku v Holandsku - Yukos Capital v OAO Rosneft (praktický príklad) I. časť
Regionalizmus ako nástroj zmeny vo vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva (Pluralizmus na obzore), časť 2.
Prostredie a medzinárodné právo (so zameraním najmä na prostredie globalizácie)
Pozitívne opatrenia zamerané na rodovú rovnosť v rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora
Vláda práva (Rule of Law) v medzinárodnom práve
Studie z mezinárodního práva. Proměny mezinárodního práva a jeho nauky. Vybrané koncepty.
Vybrané aspekty trestného činu agresie definovaného počas hodnotiacej konferencie k Rímskemu štatútu medzinárodného trestného súdu