Regionalizmus ako nástroj zmeny vo vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva (Pluralizmus na obzore), I. časť

Current development of International law encourage us to rethink wellestablished theory of monism and dualism explaining the relationship between International and Municipal law.¹⁾ New ideas of the relationship of legal orders are emerging mainly in the European region which is affected by the legal order of European Union. These ideas are related to the theory legal pluralism. Although increasing constitutionalism and fragmentation undermine its foundations, the pluralism is still one of the best solutions how to deal with the new role of International law (which now also govern the fields so far covered just by national law), relationship between International, European and Municipal law or internationalization of constitutional law. Basic idea of the pluralism is existence of no hierarchy, so we can apply norm of this legal order which is the best for the protection of the values common for all legal orders.

V podmienkach európskeho regiónu sa niekedy zdá, že pozornosť je príliš zameraná len na vzťah európskeho práva a vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov. Medzinárodné právo je tak z úvah vylúčené alebo naň hľadíme ako len na odraz vôle štátov.²⁾ Povaha i obsah medzinárodného práva sa však výrazne posunuli od jeho tradičného chápania len v zmysle "vôle štátov". Tento posun je viditeľný najmä pri úvahách o konštitucionalizácii medzinárodného práva, o ktorej pojednávame ďalej. Jednou z dôležitých zmien je zaradenie jednotlivca medzi subjekty medzinárodného práva, a to najmä v prípadoch, ktoré boli pôvodne výlučne upravené len vnútroštátnym právom, v dôsledku čoho sa zmenil nielen subjekt, ale i objekt medzinárodného práva. Preto je niekedy veľmi ťažké odlíšiť vnútroštátne a medzinárodné pramene práva, čo sa prejavuje najmä pri ich aplikácii. Vplyv medzinárodného práva na vnútroštátne právo nielen vzrástol, ale taktiež zmenil svoju povahu. Aj to je dôvodom, prečo sa objavujú diskusie týkajúce sa starých otázok, ako je vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva, platnosť, postavenie a vplyv medzinárodného práva na vnútroštátne právo.³⁾

Pri týchto diskusiách prenikajú na povrch myšlienky o pluralistickom pohľade na vzťah právnych poriadkov. Ten sa dostáva do popredia nielen vďaka silnému postaveniu európskeho práva v regióne európskych krajín, ale i z dôvodu čoraz väčšieho prieniku pojmov doteraz čisto napojených na vnútroštátne právo. Ide najmä o pojmy ako je Rule of Law, z ktorého sa stáva zmedzinárodnené alebo medzinárodné Rule of Law, či demokracia, z ktorej vychádza demokratizácia medzinárodného práva. K takémuto zmedzinárodňovaniu pôvodne čisto vnútroštátnych pojmov dochádza najmä v dôsledku úsilia o vytvorenie globálnej právnej spoločnosti,⁴⁾ ktorá obmedzuje a riadi politickú moc vo svetle spoločných hodnôt a spoločného dobra v zmysle opätovného usporiadania medzinárodného práva často označovaného ako konštitucio