JUDr. Miloš Haťapka

Najvyšší súd Českej republiky vyslovil, že medzinárodná právomoc súdu vo veciach rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu staršiemu ako 16 rokov, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané jedným z rodičov na území členského štátu Európske únie, sa určuje podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa1), a nie na základe jeho článku 10. Príspevok spochybňuje rozhodnutie súdu nepredložiť prejudiciálnu otázku SD EÚ a polemizuje so závermi českého súdu.

Príspevok analyzuje aktuálnu judikatúru SD EÚ k výkladu pojmov obvyklý pobyt dieťaťa a obvyklý pobyt manžela podľa nariadenia Brusel IIa a vyvodzuje z nej závery pre justičnú prax.

Autor v príspevku analyzuje najdôležitejšie zmeny, ktoré priniesla revízia nariadenia Brusel IIa, porovnaním návrhov Európskej komisie a výsledného textu nariadenia. Poskytuje tiež pohľad do zákulisia rokovaní, ktoré viedli k prijatiu revidovaného nariadenia a objasňuje dôvody a okolnosti niektorých z týchto dôležitých zmien.