Má vek uneseného dieťaťa dosah na uplatnenie jurisdikčných ustanovení nariadenia Brusel IIa?

Vydáno: 19 minút čítania

Najvyšší súd Českej republiky vyslovil, že medzinárodná právomoc súdu vo veciach rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu staršiemu ako 16 rokov, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané jedným z rodičov na území členského štátu Európske únie, sa určuje podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa1), a nie na základe jeho článku 10. Príspevok spochybňuje rozhodnutie súdu nepredložiť prejudiciálnu otázku SD EÚ a polemizuje so závermi českého súdu.

The Supreme Court of the Czech Republic has rules that the jurisdition of the court in matters of parental responsibility in relation to a child over the age of 16 that was wrongfully removed or retained by one of the parents in the territory of a Member State of the European Union shall be established under Article 8(1) of the Brussels IIa Regulation and not under its Article 10. The contribution questions the decision of the court not to submit a preliminary question to the CJEU as well we the conclusions reached by the Czech court.

HAŤAPKA, M.: Má vek uneseného dieťaťa dosah na uplatnenie jurisdikčných ustanovení nariadenia Brusel IIa?; Justičná revue, 76, 2024, č. 8-9, s. 865 – 871.

Kľúčové slová: neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa, medzinárodná právomoc, precedens, prejudiciálna otázka.

Key words: wrongful removal or retention of a child, international jurisdiction, precedent, preliminary question.

Právne predpisy/legislation: Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, Ú. v. EÚ L 338, 23. 12. 2003, s. 1; Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. 10. 1980 (ozn. č. 119/2001 Z. z. v znení redakčného oznámenia o oprave chyby v čiastke 189/2001 str. 4924); Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996 (ozn. č. 344/2002 Z. z. a ozn. č. 67/2019 Z. z.).

Najvyšší súd Českej republiky
(ďalej len "NS") svojím
uznesením 24 Cdo 2715/2021, R 23/2023 zo dňa 2. 6. 2022
rozhodol, že medzinárodná právomoc súdu vo veciach rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu staršiemu ako 16 rokov, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané jedným z rodičov na území členského štátu Európske únie, sa určuje podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa 2) , a nie na základe jeho článku 10. 3)
Tento záver, ako aj spôsob, ako k nemu NS dospel, vyvoláva otázky a považujeme ho za polemický. Keďže výklad nariadení EÚ má relevanciu aj pre slovenské súdy, je žiaduce poskytnúť analýzu a kritiku tohto rozhodnutia NS.
Článok 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa 4) upravuje všeobecnú právomoc súdu obvyklého pobytu dieťaťa konať vo veci rodičovských práv a povinností. Výnimkou k tomuto ustanoveniu sú (podľa článku 8 ods. 2) články 9, 10 a 12 nariadenia. Článok 10 obsah