Schválenie právneho úkonu maloletého s obvyklým pobytom v cudzine

Mgr. Gabriela Kováčová

Vydáno: 23. 01. 2024 31 minút čítania

Príspevok sa zaoberá problematikou schvaľovania právneho úkonu za maloletého, ktorý nemá obvyklý pobyt v štáte, v ktorom prebieha konanie, alebo v ktorom je schválenie požadované. Analyzuje právnu úpravu a normy medzinárodného práva súkromného, obsiahnuté vo vnútroštátnom právnom poriadku, právnych aktoch Európskej únie a medzinárodných zmluvách. Ťažiskom rozboru právnej úpravy je určenie rozhodného práva v konaní a určenie medzinárodnej právomoci na schválenie právneho úkonu za maloletého.

This article concerns the issue oi approving the legal act made on behalt oi a minor child who does not have a habitual residence in the state where the proceedings are pending or where the approval is required. It analyses the legislation and conflict rules contained in the national legal system, legal acts oi the European Union and International treaties. The analysis is focused mainly on determining the applicable law and international jurisdiction tor approval ot an act made on behalt ot a minor.

KOVÁČOVÁ, G.: Schválenie právneho úkonu maloletého s obvyklým pobytom v cudzine; Justičná revue, 75, 2023, č. 12, s. 1405 – 141.

Kľúčové slová: schvaľovanie úkonu za maloletého, medzinárodná právomoc, rozhodné právo.

Key words: approving an act made on behalf of a minor, international jurisdiction, applicable law.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie), Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996 (ozn. č. 344/2002 Z. z.).

I Analýza slovenskej hmotnoprávnej a procesnej úpravy

Na právne úkony maloletých detí treba s ohľadom na všetky okolnosti a špecifickosť dieťaťa ako subjektu právnych vzťahov nazerať citlivo. Náš právny poriadok obsahuje niekoľko ustanovení, ktorých účelom je chrániť záujmy dieťaťa, ktoré vzhľadom na svoj vek nemá všetky predpoklady na to, aby sa chránilo samo. Zákon túto zodpovednosť primárne vkladá do rúk rodičov dieťaťa, v prípade absencie rodičov alebo ich rodičovských schopností do rúk iných, súdom starostlivo vybraných subjektov. Bez ohľadu na uvedené môžu nastať situácie, keď rodičia nie sú vhodnými osobami na posúdenie, či je konkrétny právny úkon skutočne v záujme alebo v rozpore so záujmom ich dieťaťa, ako aj situácie, keď môžu záujmy rodičov a detí kolidovať. Zákon sa vysporiadal aj s týmito situáciami, a to vytvorením inštitútu kolízneho opatrovníka, ako aj zavedením potreby schvaľovania určitých právnych úkonov dieťaťa súdom.

Schvaľovanie právneho úkonu maloletého je hmotnoprávne upravené v ustanovení § 80 ods. 2 zákona o rodine. Procesné spadá pod starostlivosť súdu o maloletých, keďže je zahrnuté v ustanovení § 111 písm. i) Civilného mimosporového poriadku ("CMP"). Relevantné je taktiež ustanovenie § 119, v ktorom je zdôraznený záujem maloletého:

"Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.1

CMP v ustanovení § 112 ods. 1 upravuje miestnu príslušnosť tak, že na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd podľa bydliska maloletého (všeobecný súd maloletého).

Procesné osobitnú kategóriu predstavuje schvaľovanie právnych úkonov maloletého v dedičskom konaní. Pred prijatím CMP bola právna úprava obsiahnutá v OSP - Občianskom súdnom poriadku (§ 176), odlišná v porovnaní so súčasne účinnou úpravou. OSP totiž pri schvaľovaní právneho úkonu nerobil rozdiel v dedičských veciach, platila jednotná úprava pre schvaľovanie akýchkoľvek úkonov súdom a miestna príslušnosť súdu bola rovnaká. Naopak, v CMP je právnym úkonom maloletých dedičov venované osobitné ustanovenie § 160, ktoré n

Máte predplatné? Prihláste sa