§ 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine
§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku
Skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť naň výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa.
Táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 236/2018
Skutkový stav:
Okresný súd Košice II (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 2. novembra 2016 a/ rozviedol manželstvo účastníkov, b/ na čas po rozvode zveril ich dcéru do osobnej starostlivosti matky, c/ otca zaviazal prispievať na výživu dcéry mesačne sumou 120 eur vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu, d/ rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení súd prvej inštancie bližšie vysvetlil dôvody, so zreteľom na ktoré rozhodol o rozvode manželstva a zverení takmer plnoletej dcéry účastníkov do osobnej starostlivosti matky. Na odôvodnenie výroku o výživnom uviedol, že otec má živnostenské oprávnenie od roku 1992 (podniká v oblasti predaja a prenájmu dvojstopových motorových vozidiel, predaja a požičiavania videokaziet a CD diskov, prípravných stavených prác, vykonáva sprostredkovateľskú činnosť a poskytuje služby rýchleho občerstvenia, prevádzkuje predaj potravín, ovocia, zeleniny, alkoholických a nealkoholických nápojov, tabakových výrobkov, elektro-výrobkov, priemyselného tovaru, stavebnín, bižutérie, textilu, kožených výrobkov, drogérie, výrobkov z PVC, kníh a tlačív). Súd prvej inštancie dokazovaním, ktoré vykonal trestným rozkazom Okresného súdu Košice II z 13. apríla 2016, mal preukázané vyhrážanie a útoky otca na matku a dcéru spojené s ich zranením. Za prečin nedovoleného vyhrážania bol otec odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Pri určení výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie z odôvodnených potrieb dcéry účastníkov konania, na strane rodičov zohľadnil ich majetkové pomery a výšku ich príjmov. V prípade otca uplatnil tzv. princíp potencionality príjmov. S prihliadnutím na dĺžku
