Mediácia má svoje miesto v slovenskom právnom poriadku už od roku 2004, kedy sa zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii (ďalej aj „zákon o mediácii“) stala organickou súčasťou politiky štátu, ktorý sa rozhodol zlepšiť prístup k spravodlivosti pre svojich obyvateľov. V roku 2010 bola mediácia novelou zákona č. 141/2010 Z. z. legitímne „povýšená“ na mimosúdne riešenie sporov najmä tým, že sa v zákone o mediácii ukotvil mechanizmus prerušenia premlčacích a prekluzívnych lehôt, aby nedochádzalo k strate práva uplatniť si svoj nárok na súde, ak sa na riešenie sporu využije mediácia ako mimosúdne konanie. Práve pretrhnutie premlčacích lehôt naplnilo cieľ štátu, a to uprednostniť dohodu strán pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Cieľom mediácie je, bezpochyby, odkloniť spory od súdu,takže právny poriadok musí tieto účinky s mediáciou spojovať, aby mediácia bola vhodnou alternatívou. V prípadoch, ak nedôjde medzi stranami sporu v mediácii k dohode, strany vedia, že sa stále môžu obrátiť na súd, ktorý síce konflikt nemusí vyriešiť, ale určite rozhodne, komu svedčí právo.
Od 1. januára 2024 vstúpi do platnosti novelizácia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy,1) ktorá zavádza nové pozície na súde, a to vyšší súdny úradník – koordinátor (ďalej aj „VSÚ – koordinátor“), psychológ, a nový procesný úkon súdu s názvom „Informatívne stretnutie rodičov“. Cieľom príspevku je poukázať na účelnosť, prínos a riziká novozriadených pozícií a na dopad novozriadeného inštitútu, resp. procesného úkonu súdu na rodičov, maloleté deti, ale aj samotnú mediáciu.
Informatívne stretnutie rodičov na súde a informatívne stretnutie u mediátora
Vyhláška č. 543/2005 Z. z. v § 51b ods. 1 definuje informatívne stretnutie rodičov ako „iný potrebný procesný úkon súdu v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorých možno uzavrieť rodičovskú dohodu a v