Poznanie role, kompetencií a limitov každej profesie je základným a dôležitým predpokladom na jej riadny výkon. Rola mediátora v mediácii je daná samotným zmyslom mediácie. Pre jasné pomenovanie kompetencií a následných limitov mediátora je nutné poznať a vedieť definovať jeho rolu v mediácii. Znalosť podstaty mediácie, jej cieľa, mediačného procesu a mediačných techník, legislatívy a iného je preto nevyhnutná. Tieto vedomosti stanovujú základné limity mediátora pre výkon jeho činnosti. Bez týchto znalostí a bez jasného pomenovania kompetencií a limitov sa môže ľahko stať, že mediátor prekročí svoje kompetencie, čoho výsledkom je zásah do výkonu činnosti inej profesie. Mediátor ako profesionál má vedieť, aké sú jeho kompetencie, a teda kde sú jeho limity.
V zmysle zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii (ďalej ako „zákon o mediácii“) je „mediácia mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu“.1 Ide teda o spôsob mimosúdneho riešenia sporov, ktorý je ako legitímny spôsob vymedzený a rešpektovaný aj legislatívou. Takéto definovanie mediácie však možno považovať za nedostatočné. Definícii mediácie poznáme množstvo, napríklad podľa Aleša Bednářika je mediácia „spôsob riešenia sporu, kde mediátor ako tretia nezávislá a nezaujatá osoba pomáha stranám identifikovať ich záujmy, nabáda ich aby hľadali spoločné praktické riešenia, upozorňuje na body, ktoré spôsobili konflikt a pomáha im vyjednávať také riešenia, ktoré uspokojujú obe strany“.2 Sme toho názoru, že mediáciu je nutné vnímať viac ako len mimosúdnu činnosť na riešenie sporov. Je to štýl práce s klientami, v ktorom sa rešpektujú odlišnosti, pracuje sa s komunikáciou a emóciami, mediátor ako tretia nestranná a nezaujatá osoba pomáha klientom identifikovať ich záujmy a potreby, povzbudzuje ich k hľadaniu alternatív pri riešení ich sporu, pomáha im vytvárať za ich aktívnej súčinnosti budúce pravidlá jednania, pričom neopomína spôsobilosť samotných klientov vyriešiť ich vlastný spor a kladie dôraz na prevzatie zodpovednosti klientom za jeho vyriešenie.
Mediácie je jednou z metód, nie jedinou metódou, mimosúdneho riešenia sporov. V takom rozhraní je preto potrebné ju aj vnímať. Ako metóda je využiteľná v každej oblasti3, no zároveň je aj legitímny a zákonom upravený spôsob mimosúdneho riešenia sporov.
Podstata mediácie
Podstatu mediácie je z nášho pohľadu možné vnímať v niekoľkých rovinách. Prvou rovinou je práca s klientmi, ktorá v sebe zahŕňa prácu s ich povahami, spôsobmi komunikácie, obrannými mechanizmami, modelmi správania a rozhodovania... Druhou rovinou je práca s konfliktom a so sporom, čo vo svojom základe predstavuje poznanie samotného sporu (dostatočné informácie pre mediátora na prípravu mediačného procesu a voľbu mediačných techník), poznanie konfliktu a jeho štádií, taktiež legislatívneho rámca (kde sa mediátor môže, resp. kde môže klientom dovoliť pohybovať sa, v akom rozsahu so zreteľom na predmet sporu), dobrých mravov, schopnosť videnia a hľadania alternatív. Treťou rovinou je práca s emóciami, kde sa vyžaduje schopnosť mediátora s nimi pracovať, prevažne s negatívnymi emóciami, zvládať rôzne záťažové situácie, prípadne aj útoky klientov a štvrtou rovinou je práca mediátora so sebou samým, čo považujeme za jednu z kľúčových schopností mediátora. Táto práca v sebe obsahuje schopnosť sebareflexie, sebapoznania, sebavzdelávania a sebazdokonaľovania sa vo výkone svojej činnosti.
Ak je podstatou mediácie práca s klientmi, s konfliktom/sporom, s emóciami a práca so sebou samým, a mediácia je alternatívnym spôsobom pre riešenie sporov, tak je mediácia procesom a cestou k nejakému cieľu. V knihe Průvodce rodinnou mediací4 Tatjana Šišková píše, že mediátor pomáha klientom v komunikácii tak, aby ich vyjadrenia smerovali k vzájomnému porozumeniu, lebo len na základe toho budú schopní dospieť k dohode, ktorá je cieľom mediácie. Za tzv. vyšší cieľ mediácie považuje aj nové premýšľanie klientov a vzájomné pochopenie.
Cieľ mediácie
Celkový cieľ mediácie je podľa nás zložený z čiastkových cieľov, čo nám umožňuje mediáciu a jej cieľ vnímať na viacerých úrovniach.
Aby bolo možné v zmysle podstaty mediácie pracovať s každou jednou zložkou vo vzájomnej