Tretia podaktivita národného projektu „Budovanie a posilnenie alternatívneho riešenia súdnych sporov prostredníctvom mediácie a efektívneho využívania nástrojov restoratívnej justície v Slovenskej republike“, ktorý v súčasnosti realizuje Ministerstvo spravodlivosti SR v oblasti civilnej mediácie overuje model odporučenia mediácie súdmi. V rámci projektu mediáciu odporúčajú alebo na mediáciu vyzývajú sudkyne a sudcovia, prípadne vyššie súdne úradníčky alebo úradníci v pozícii koordinátora v oblasti poručenskej agendy v konaniach, v ktorých začalo súdne pojednávanie. Osobitným prípadom, hoci zatiaľ málo využívaným, je uloženie povinnosti zúčastniť sa stretnutia u mediátora („uložiť účasť u mediátora“), ak ide o konanie o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých (§ 381 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok). V rámci implementácie projektu v tejto agende bolo odporučené minimum mediácií, no zmeny Civilného mimosporového poriadku v tejto agende, účinné od 1. januára 2023, dávajú priestor pre aktívnejšiu spoluprácu súdov a mediátorov aj v agende Em, najmä vzhľadom na povinnosť nariadiť pojednávanie. Práve aktívny prístup sudcu na pojednávaní predstavuje väčší priestor na to, aby sudca prispel k dobrovoľnému plneniu právoplatného rozsudku zo strany povinného, nariadenie mediácie prichádza do úvahy najmä v prípadoch, kedy je predmetom výkonu rozhodnutia odovzdávanie detí jedným rodičom druhému rodičovi. Tieto konania súvisia obvykle s nedodržiavaním styku, stanoveného v rozsudku súdu pri zverení dieťaťa do starostlivosti jedného rodiča, ale môže ísť aj o nedodržiavanie stanovených časov odovzdania dieťaťa v prípade určenej striedavej starostlivosti.
Na rozdiel od uloženia povinnosti účasti u mediátora v iných prípadoch zákonodarca dáva súdu možnosť vyzvať na riešenie sporu mediáciou (ide konkrétne o konania o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností). Formulácia ustanovení v Civilnom mimosporovom poriadku súvisí s tým, že nahradením Občianskeho súdneho poriadku novými procesnými kódexami zanikol inštitút informatívneho stretnutia s mediátorom. Civilný sporový poriadok ani Civilný mimosporový poriadok neobsahuje ustanovenie o informatívnom stretnutí s mediátorom, z tohto dôvodu sa odkazuje na využitie „mediácie“ podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii, s výnimkou skôr citovaného § 381 CMP. Otázka úmyslu zákonodarcu, ktorý odkazuje na mediáciu v konaniach o výkone rozhodnutí vo veciach maloletých rozdielne, ako to robí a v iných konaniach, je podstatná. V prípade, ak by sa v budúcnosti legislatívne zakotvila možnosť odporučiť alebo nariadiť účasť na informatívnom stretnutí s mediátorom, ktorý predstavuje jeden z návrhov na zlepšenie využitia mediácie pri riešení právnych sporov, malo by aj v konaniach o výkon rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých postačovať nariaďovanie informatívneho stretnutia s mediátorom alebo má význam priamo nariadiť povinnosť začať mediáciu a realizovať mediačné stretnutie? Dá sa nariadiť, aby sa dvaja účastníci konania (rodičia) dohodli? Táto otázka a rozdiel v konceptoch „donútenia k mediácii“ a „donútenia v mediácii“ je podrobnejšie riešená napríklad v článku Jána Holasa1. K nesprávnemu nahrádzaniu pojmu „uložiť účasť na ... mediačnom konaní“ (§ 474 ods. 1 zákona č. 292/2013 Sb. o zvláštních řízeních soudných) možnosťou nariadiť prvé stretnutie so zapísaným mediátorom (§ 100 odst. 2 zákona č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád) sa vo svojich odborných príspevkoch venuje aj Robin Brzobohatý2.
Otázka miery donútenia zúčastniť sa mediácie (najmä vo veciach výkonu rozhodnutí Em) je veľmi citlivá a v rámci projektu bude predmetom širšieho rozpracovania v rámci koncepcie návrhov na zlepšenie využitia mediácie pri riešení sporov v oblasti rodinného práva.