Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii (ďalej aj „zákon o mediácii“), ktorým bola legitímne ukotvená mediácia ako jeden z nástrojov mimosúdneho riešenia sporov, je súčasťou slovenského právneho poriadku už takmer devätnásť rokov. Z tohto dôvodu by sa dalo predpokladať, že väčšina odbornej verejnosti, predovšetkým právnickej obce, ktorá vo svojej odbornej praxi prichádza do kontaktu s riešením sporov a zmierovacím konaním, bude dostatočne informovaná o obsahu zákona o mediácii. Opak je však pravdou. Nedostatočná informovanosť práve z radu advokátov, sudcov a iných právnických profesií nás priviedla k napísaniu tohto článku. Naším cieľom je poukázať na málo známe účinky uzatvorenia dohody o začatí mediácie podľa zákona o mediácii a zvýšiť povedomie o účinnom nástroji, ktorý má právny poriadok k dispozícii pre všetkých tých, ktorí uprednostňujú iné riešenie sporu ako autoritatívne rozhodnutie súdu.
Obsahové náležitosti dohody o začatí mediácie
Dohoda o začatí mediácie je písomná dohoda uzatvorená v mediácii podľa § 14 ods. 1 zákona o mediácii medzi mediátorom a osobami zúčastnenými na mediácii, t. j. osobami, ktoré sú v spore týkajúcom sa zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu s inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou a rozhodli sa svoj spor riešiť mimosúdnou cestou – mediáciou. Ide o dohodu, ktorou si mediátor a strany sporu ustanovujú podmienky, za akých bude mediácia prebiehať. Minimálne obsahové náležitosti dohody o začatí mediácie upravuje zákon o mediácii, a preto hovoríme, že ide o pomenovanú dohodu (zmluvu). Dohoda o začatí mediácie obsahuje najmä:
a) presné označenie osôb zúčastnených na mediácii:
- v mediácii hovoríme aj o stranách sporu;
b) presne označenie mediátora a jeho kancelárie:
- pri mediátorovi je potrebné uvádzať aj jeho údaje z registra mediátorov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR;
c) vymedzenie konkrétneho sporu, ktorý je predmetom mediácie: