Najvyšší súd SR - senát

§ 802 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Ak sa poistiteľ až po poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou bola taká skutočnosť podstatná pre uzavretie poistnej zmluvy, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede poistníka nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia, môže iba odmietnuť plnenie podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie však od poistnej zmluvy odstúpiť podľa § 802 ods. 1 tohto zákonníka. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 106/2022

§ 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku Pokiaľ žalovaná poisťovňa výslovne skutkovo nepoprela (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku), že jej určenú platbu poistného v dohodnutej výške a lehote uhradil poistený omylom na účet inej poisťovne, ktorá ale v súlade so zaužívanou praxou týchto poisťovní preposlala platbu poistného na účet žalovanej poisťovne, nie je opodstatnený záver o zániku poistenia v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 32/2022

§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku Peňažná náhrada za vecné bremeno zriadené vo verejnom záujme ex lege podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, je jednorazová a patrí iba tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona. Právo na túto náhradu sa premlčuje vo šeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 49/2023

§ 82 ods. 1 a 2, § 3 písm. c) bod 10 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike§ 123 a § 124 Občianskeho zákonníka Pre priznanie nároku na náhradu škody za neoprávnený odber plynu je rozhodujúce, kto bol reálnym odberateľom plynu, t. j. kto škodu spôsobil. Až pokiaľ nemožno zistiť skutočného odberateľa, považuje sa za neoprávneného odberateľa vlastník nehnuteľnosti, ktorá je odberným miestom. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obdo 41/2022

§ 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka§ 560 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka§ 563 ods. 1 Obchodného zákonníka§ 436 a nasl. Obchodného zákonníka§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka Kritériám určitosti (platnosti) právneho úkonu podľa úpravy v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka vo väzbe na § 37 Občianskeho zákonníka, aplikovanej v obchodných záväzkových vzťahoch podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, nezodpovedá taká dohoda medzi objednávateľom diela (postupcom) a treťou osobou (postupníkom), uzavretá po ukončení a odovzdaní diela zhotoviteľom objednávateľovi, ktorou tento následne prevedie na tretiu osobu „všetky záručné práva“ týkajúce sa zmluvy o dielo uzavretej medzi objednávateľom a zhotoviteľom, keďže postúpenie bez dohody so zhotoviteľom, zahŕňalo aj v zmluve o dielo dohodnuté právo (a povinnosť) písomnej reklamácie vád diela objednávateľom, pričom v čase postúpenia neexistovali žiadne reklamácie vád objednávateľa, len na základe ktorých by bolo možné identifikovať postúpené (budúce) pohľadávky zo (zmluvnej) záruky za akosť, resp. zo (zákonnej) zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obdo 18/2023

čl. 37 písm. a) vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)čl. 31 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)čl. 34 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)čl. 39 ods. 2 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)§ 610 Obchodného zákonníka V situácii, keď je možné uplatniť regresný nárok podľa čl. 39 ods. 2 Dohovoru CMR tzv. ďalším dopravcom ako postihovateľom (dovolateľom) žalobou na súde len proti žalovanému (následnému, poslednému) dopravcovi, dovolateľ nemá na výber a žalobu môže podať výhradne na súde štátu, v ktorom má žalovaný dopravca adresu svojho sídla. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obdo 3/2023

§ 2 ods. 2 a 6 prvá a druhá veta Trestného poriadku § 76 ods. 1 Trestného poriadku§ 79 ods. 2 a 3 Trestného poriadkučl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy SRčl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Konanie o prieskume trvania (existencie) dôvodov väzby musí striktne vyhovovať požiadavke „urýchlenosti“ a žiadosti osôb obmedzených na osobnej slobode o preskúmanie zákonnosti jej pozbavenia musia byť vybavované prednostne, aby boli naplnené požiadavky predpokladané Ústavou SR, Dohovorom i Trestným poriadkom. Z hľadiska rýchlosti konania o pozbavení slobody možno tolerovať lehoty rátané na dni, resp. týždne, nie však už na mesiace. Dôvodom na prepustenie obvineného z väzby je prioritne zistenie prieťahov vo veci samej. Pomalé rozhodovanie o väzbe, resp. o jej ďalšom trvaní s pravidla nie je dôvodom na zrušenie väzobného rozhodnutia všeobecného súdu a prepustenie obvineného z väzby, avšak vždy je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti prípadu ako dĺžku trvania (závažnosť) prieťahov, rozsah strádania obvineného, komplikovanosť konania, spôsob jeho vedenia zo strany príslušných orgánov, chovanie osoby pozbavenej osobnej slobody v priebehu konania, čo všetko bolo v stávke osoby pozbavenej osobnej slobody, akékoľvek ďalšie aspekty konania o prieskume pozbavenia osobnej slobody. Zároveň ale platí, že aj pomalé rozhodovanie o žiadosti o prepustenie z väzby porušujúce čl. 5 ods. 4 Dohovoru, môže byť dôvodom na prepustenie obvineného z väzby v prípade, ak boli zistené závažné prieťahy subjektívneho charakteru na strane orgánov verejnej moci pri rozhodovaní o žiadosti a vzhľadom na strádanie, ktorému bol obvinený vo väzbe vystavený, by iná satisfakcia z hľadiska okamžitej dosiahnuteľnosti zákonnosti nebola dostatočná. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Tost 12/2021  

§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka§ 149a Občianskeho zákonníka§ 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) Pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, je potrebné rozumieť nielen uzavretie takejto dohody, ale i podanie návrhu na vklad na jej základe v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2 Sžrk 5/2020

§ 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) Ak sa návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte javí ako „technická“, resp. geodetická oprava, ale vo svojej podstate sa ním sleduje zmena vlastníctva, či už v podobe zápisu na liste vlastníctva, alebo zákresu hraníc pozemku na katastrálnej mape, resp. mape určeného operátu, je orgán katastra oprávnený rozhodnúť o oprave chyby v katastrálnom operáte, len ak sa v danej veci nejedná o vlastnícky spor. Orgán katastra pritom musí zohľadniť, či po namietanom zápise alebo zákrese do katastra nehnuteľností nedošlo k ďalšej (relevantnej) právnej zmene. V prípade jej nastúpenia orgán katastra svoj prieskum obmedzí na to, či je namietaný údaj katastra nehnuteľností v súlade s (ostatnou) verejnou alebo inou listinou, či právnou skutočnosťou, ktorá bola podkladom pre jeho vyznačenie v katastrálnom operáte. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 4 Sžrk 4/2021

§ 40a a § 140 Občianskeho zákonníka§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku§ 421 ods. 1 písm. a) a b) Civilného sporového poriadku Osobitným právnym predpisom, z ktorého v prípade porušenia predkupného práva vyplýva oprávnenie spoluvlastníka domáhať sa žalobou určenia neplatnosti kúpnej zmluvy [137 písm. d) Civilného sporového poriadku], je v hmotnoprávnej rovine § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 tohto zákonníka. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/186/2022

§ 64 Civilného mimosporového procesu§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravujúceho styk rodiča s maloletým dieťaťom sa rozhoduje v konaní, ktoré môže začať aj ex offo, preto súd nie je viazaný podaným návrhom a ak rodič navrhne jeho zmenu, súd o nej nie je povinný rozhodovať. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5CdoR/1/2023  

čl. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Poslanec mestského zastupiteľstva uchádzajúci sa o funkciu hlavného kontrolóra mesta je v zmysle čl. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov povinný oznámiť mestskému zastupiteľstvu ešte pred hlasovaním, ktorým sa má za jeho priamej účasti rozhodnúť o obsadení tejto funkcie, svoj osobný záujem. I keď osobný záujem nevylučuje tohto poslanca z hlasovania, účasť na ňom znamená jeho zvýhodnenie dané možnosťou ovplyvniť výsledok hlasovania a zároveň diskriminačné znevýhodnenie tých uchádzačov o túto funkciu, ktorí sa na rozdiel od neho hlasovania nemohli zúčastniť. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2023

§ 28 ods. 4 a § 29 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii§ 69 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii Ustanovenie § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je potrebné interpretovať tak, že pokiaľ ide o zabezpečenú pohľadávku, túto je potrebné riadne prihlásiť, a toto prihlásenie je potrebné urobiť v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu (t. j. včas), inak zabezpečovacie právo zanikne. Teda uplynutím zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok zanikne len neprihlásené zabezpečovacie právo, v dôsledku čoho sa prihlásená pohľadávka považuje za nezabezpečenú. Riadne prihlásenou pohľadávkou sa pre tieto účely rozumie aj súhrnná pohľadávka pozostávajúca z viacerých pohľadávok majúcich ten istý právny základ (dôvod). Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1ObdoK/3/2023

§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka§ 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov Správca majetku vyššieho územného celku v súdnom konaní koná v mene vyššieho územného celku vo veciach, ktoré sa týkajú majetku v jeho správe, pričom nepotrebuje na takéto konanie pred súdom osobitné splnomocnenie. Pokiaľ správca majetku vyššieho územného celku v konaní uplatňuje právo týkajúce sa ním spravovaného majetku spočívajúce v bezdôvodnom obohatení tretej osoby jeho užívaním, nemožno konštatovať nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nie je vlastníkom tohto majetku. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/3/2023  

§ 122 Obchodného zákonníka§ 131 ods. 2 Obchodného zákonníka§ 158 a nasl. Civilného mimosporového poriadku§ 182 Civilného mimosporového poriadku§ 278 písm. b) Civilného mimosporového poriadku I. Ustanovený správca časti dedičstva – obchodného podielu nie je oprávnený vykonávať úkony zodpovedajúce v plnom rozsahu oprávneniam spoločníka obchodnej spoločnosti, ani jej konateľa, keďže rozsah jeho kompetencie je obmedzený výlučne účelom daným dedičským konaním – udržaním danej majetkovej hodnoty tak, aby táto mohla byť predmetom dedenia v podľa možnosti nezmenenom stave. II. Účel správy obchodného podielu okrem explicitne uvedeného výkonu práv konateľa implicitne zahŕňa aj nevyhnutný rozsah výkonu oprávnenia jediného spoločníka riadením spoločnosti, ktorý je v súlade s právnym rámcom prebiehajúceho dedičského konania. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/24/2023  

§ 77 ods. 2, § 494 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku Ak prokurátor v konaní o väzbe podľa § 494 ods. 2 Trestného poriadku nedá sudcovi pre prípravné konanie návrh podľa § 77 ods. 2 Trestného poriadku na nezapočítanie doby počas, ktorej sa obvinený nemohol zúčastniť úkonov trestného konania v dôsledku toho, že bol vo väzbe v cudzine alebo tam bol zadržaný a nedá sudcovi pre prípravné konanie návrh podľa § 494 ods. 3 Trestného poriadku na nezapočítanie doby strávenej prevozom do Slovenskej republiky do väzby, je pre určenie začiatku plynutia lehoty väzby rozhodujúci okamih skutočného pozbavenia osobnej slobody obvinenému, ku ktorému došlo v cudzine na základe európskeho zatýkacieho rozkazu alebo medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Sudca pre prípravné konanie nemôže bez návrhov prokurátora podľa § 77 ods. 2 Trestného poriadku a podľa § 494 ods. 3 Trestného poriadku a bez rozhodnutia (uznesenia o nezapočítaní) podľa § 77 ods. 2 Trestného poriadku a podľa § 494 ods. 3 Trestného poriadku určiť začiatok plynutia lehoty väzby na okamih keď bol obvinený prevzatý slovenskými policajnými orgánmi. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Tostš/20/2023    

§ 168 ods. 1, § 263 ods. 1 a nasl., § 272 ods. 3 Trestného poriadkuČlánok 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republikyČlánok 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôdČlánok 6 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c), písm. d) Dohovoru Nejde o porušenie práva na obhajobu, ak súd nevyhovie dôkazným návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania z dôvodu, že skutkový stav považuje za zistený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie. Zároveň ale platí, že rozhodnutie súdu o odmietnutí návrhov na doplnenie dokazovania môže predstavovať porušenie práva na obhajobu. Stane sa tak vtedy, ak súd v uznesení o odmietnutí návrhov na doplnenie dokazovania podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku, (ktoré sa len vyhlási a zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí a písomne nevyhotovuje), resp. minimálne v odsudzujúcom rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku, alebo v rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci samej, nevysvetlí (neodôvodní) aspoň stručným, no zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nadbytočnosť a nepotrebnosť doplnenia dokazovania. Postup súdu, ktorý ignoruje návrhy obvineného na doplnenie dokazovania, respektíve ich síce zaregistruje, ale o ich posúdení a vyhodnotení „mlčí“, nezodpovedá právu obvineného na súdnu ochranu a z nej vyplývajúcemu právu na spravodlivý proces v širšom slova zmysle a právu na obhajobu v užšom slova zmysle. Nestačí, ak príslušný súd na argument obvineného „len“ zareaguje – podstatným je, či sa s ním dostatočne vyrovná minimálne vo svojom rozhodnutí vo veci samej. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/16/2021  

K pojmu podozrivý § 2 ods. 20, § 33, § 85 ods. 1, § 99., § 134 ods. 4, § 135 ods. 1, § 155 ods. 3, § 157 ods. 2, ods. 3 ods. 4, § 196 ods. 2, § 204, § 530a ods. 3 písm. c) Trestného poriadku Účelový výsluch zjavne podozrivej osoby v pozícií svedka v snahe získať informácie o trestnom čine, z ktorého spáchania je táto osoba podozrivá, je neprípustným nátlakom orgánov činných v trestnom konaní (ďalej aj „OČTK“) na vypočúvanú osobu. Informácie získané pri takomto výsluchu nemožno v ďalšom konaní použiť proti nej, pretože tieto informácie sú kontaminované nátlakovým, úskočným a nefér postupom orgánov činných v trestnom konaní. Procesné postavenie svedka je nezlučiteľné s procesným postavením obvineného v tej istej trestnej veci (primerane R 42/1990, R 97/2018), a preto svedecká výpoveď zjavne podozrivej osoby, ktorej bolo neskôr vznesené obvinenie pre skutok, ku ktorému vypovedala ako svedok nemá byť založená v spise a je celkom neprípustné, aby prokurátor argumentoval (dokazoval akúkoľvek skutočnosť) informáciami získanými z výpovede tejto osoby v pozícií svedka. Takýto postup odporuje základným princípom právneho štátu a právu na spravodlivý a fér proces. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tost-š/16/2023

§ 50a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka§ 229 Civilného sporového poriadku§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku Súd nemôže rozsudkom nahradiť prejav vôle žalovaného previesť do vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť uvedenú v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ak v čase jeho rozhodovania žalovaný v dôsledku súdneho alebo iného rozhodnutia nie je oprávnený nakladať s touto nehnuteľnosťou. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/47/2022

§ 2 ods. 1 a 3 antidiskriminačného zákona§ 11 ods. 1 a 2 antidiskriminačného zákona§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Aj v antidiskriminačných sporoch nesie žalobca dôkazné bremeno – súdu musí oznámiť skutočnosti, z ktorých možno dôvodne už na prvý pohľad usúdiť, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a že (zároveň) k jej porušeniu došlo z diskriminačných (napr. rasových alebo etnických) dôvodov. Pokiaľ žalobca túto povinnosť splní, dôkazné bremeno sa presúva na žalovaného, na ktorom potom je, aby preukázal, že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušil. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/112/2021