§ 168 ods. 1, § 263 ods. 1 a nasl., § 272 ods. 3 Trestného poriadku
Článok 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
Článok 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd
Článok 6 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c), písm. d) Dohovoru
Nejde o porušenie práva na obhajobu, ak súd nevyhovie dôkazným návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania z dôvodu, že skutkový stav považuje za zistený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie. Zároveň ale platí, že rozhodnutie súdu o odmietnutí návrhov na doplnenie dokazovania môže predstavovať porušenie práva na obhajobu. Stane sa tak vtedy, ak súd v uznesení o odmietnutí návrhov na doplnenie dokazovania podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku, (ktoré sa len vyhlási a zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí a písomne nevyhotovuje), resp. minimálne v odsudzujúcom rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku, alebo v rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci samej, nevysvetlí (neodôvodní) aspoň stručným, no zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nadbytočnosť a nepotrebnosť doplnenia dokazovania.
Postup súdu, ktorý ignoruje návrhy obvineného na doplnenie dokazovania, respektíve ich síce zaregistruje, ale o ich posúdení a vyhodnotení „mlčí“, nezodpovedá právu obvineného na súdnu ochranu a z nej vyplývajúcemu právu na spravodlivý proces v širšom slova zmysle a právu na obhajobu v užšom slova zmysle. Nestačí, ak príslušný súd na argument obvineného „len“ zareaguje – podstatným je, či sa s ním dostatočne vyrovná minimálne vo svojom rozhodnutí vo veci samej.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/16/2021
| SKUTKOVÝ STAv |
| Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Tdo/16/2021 z 20. apríla 2022 rozhodol tak, že uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4To/31/2018, z 31. mája 2018 bol porušený zákon v § 176 ods. 2 Trestného poriadku a § 319 Trestného poriadku v neprospech obvineného J. Š.. Zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4To/31/2018 z 31. mája 2018 ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal Krajskému súdu v Nitre aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd zároveň rozhodol o vzatí obvineného do väzby. |
| Z odôvodnenia |
- Rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4T/99/2016 zo 7. decembra 2017 bol obvinený J. Š. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že
30. decembra 2011 v čase medzi 16.50 hod. a 17.00 hod. v Nitre na ul. Fraňa Mojtu č. 8, v pobočke banky Volksbank Slovensko, a. s., potom čo vošiel cez vchodové dvere so zamaskovanou tvárou do priestorov banky, prešiel do klientskej a pokladničnej zóny, kde namieril zbraň najprv na MVDr. Z. K. s výzvou, aby odstúpila a následne pristúpil k pokladni č. 1 a namieril zbraň na pracovníčky banky Mgr. M. Š., Ing. M. Š. a M. K. s výzvou, aby mu vydali peniaze, na to M. K. otvorila pokladňu a do sáčku, ktorý jej podal, vložila peniaze z hotovosti pokladne a podala obžalovanému, na čo obžalovaný aj s peniazmi odišiel, čím svojím konaním spôsobil poškodenej organizácii Sberbank Slovensko, a. s., Bratislava (predtým Volksbank Slovensko, a. s., Bratislava) škodu vo výške 29.090,00 Eur a obžalovaný tak konal napriek tomu, že bol za trestný čin brania rukojemníka podľa § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb.) a za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb.) odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 3T/141/1993 zo 16. februára 1994 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9To/92/94 z 19. apríla 1994 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Za to okresný súd menovanému uložil podľa § 188 ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 37 písm. h) Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. 5 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov a menovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil, podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Okresný súd zároveň obvinenému uložil podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochran