§ 2 ods. 12, § 3 ods. 1, ods. 2, § 30 ods. 1, ods. 2, § 89a ods. 1, § 93 ods. 1 Trestného poriadku
§ 119 ods. 3. § 126, § 168, § 269 Trestného poriadku
Článok 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
I. Nestotožnenie sa obvinených s odpoveďami súdov nižších stupňov na pre nich sporné a zároveň relevantné otázky, neznamená nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Tak isto nemožno označiť súdne rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, ak súdy vyhodnotili dôkazy inak ako strany konania a napokon ani okolnosť, že dovolací súd posúdil niektorú z právnych otázok inak ako súdy nižších stupňov, neznamená nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
II. Absenciu zápisnice o úkone podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku vyhotovenú podľa § 93 ods. 1 Trestného poriadku možno považovať za nedostatok v procesnom postupe policajta, nie však takých rozmerov, aby spôsobila nezákonnosť získania kamerového záznamu, a tak jeho nepoužiteľnosť v procese dokazovania. Zápisnica o úkone podľa § 93 ods. 1 Trestného poriadku sa vydáva ex post po realizácii predloženia alebo vydania veci a má dokumentačný, osvedčovací a deklaratórny charakter.
III. Princíp kontradiktórnosti sa uplatňuje predovšetkým v súdnom konaní. Prvky kontradiktórnosti sa však vyskytujú už v prípravnom konaní. Výpoveď svedka môže súd v zásade vziať za základ svojho rozhodnutia vtedy, ak bol svedok vypočutý kontradiktórne v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d). Dôkazy musia byť spravidla vykonané pred obvineným na verejnom konaní za účelom ich kontradiktórneho prejednania, ale použitie výpovedí z prípravného konania samo o sebe neodporuje čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru pod podmienkou, že boli rešpektované práva obhajoby.
IV. Procesné postavenie policajta – kolegu iného policajta činného v trestnej veci a postavenie policajta, ktorý vo veci sám vykonal procesný úkon, je nezlučiteľné s jeho následným postavením nezúčastnenej osoby pri procesnom úkone v tej istej veci v zmysle § 30 Trestného poriadku pre danosť pochybností o nezaujatosti vyplývajúcich z objektívne daných okolností – objektívneho testu nestrannosti.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/13/2021
| SKUTKOVÝ STAv |
| Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Tdo/13/2021z 20. júla 2022 rozhodol tak, že z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) TP, uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/120/2019z 5. decembra 2019 a rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/27/2019, z 19. marca 2019 a konaním, ktoré im predchádzalo bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 30 ods. 1, ods. 2, § 119 ods. 3, § 126 ods. 1, § 138, § 269 a § 319 Trestného poriadku (ďalej aj "TP") v neprospech obvineného L. P. Najvyšší súd zrušil uznesenie krajského súdu vo výrokovej časti týkajúcej sa obvineného L. P. a zrušil rozsudok okresného súdu v časti - vo výroku o vine, výroku o treste a výroku o náhrade škody týkajúcich sa obvineného L. P. Zároveň zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu Trnava prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu, vo vzťahu k obvinenému L. P. znovu prerokoval a rozhodol. Podľa § 392 ods. 1 TP, dovolanie obvineného Ľ. J. zamietol. |
Okresný súd Trnava rozsudkom sp. zn. 1T/27/2019, z 19. marca 2019 uznal obvinených L. P. a Ľ. J za vinných zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1 Trestného zákona (ďalej aj "TZ") a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ. Za tieto trestné činy bol obidvom obvineným zhodne uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 (dva) roky. Zároveň bola obvineným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej strane - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava - mestská časť Petržalka škodu vo výške 149,21 eur.. Poškodený J. D. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 3To/120/2019, z 5. decembra 2019 postupom podľa § 319 TP zamietol odvolania obvinených L. P. Ľ. J. a ako nedôvodné.
| Obvinení Ľ. J. a L. P podali proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Trnave dovolanie argumentujúc naplnením dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) TP [zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu], § 371 ods. 1 písm. g) TP [rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom] a podľa § 371 ods. 1 písm. i) TP [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť]. |
V dovolaní uviedli:
"Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vo svojom rozhodnutí sa žiadnym spôsobom nezaoberal tvrdeniami obžalovaných, konštatoval len, že odvolanie je nedôvodné. Svoje rozhodnutie neodôvodnil ani vyčerpávajúco ani riadne. Postupom súdu prvého stupňa ako aj postupom odvolacieho súdu bola obžalovanému odňatá možnosť konať pred súdom a porušené jeho právo na obhajobu. Napadnuté rozhodnutia súdov považujú obžalovaní za nepreskúmateľné. Potreba riadneho odôvodnenia vychádza aj z judikátu ESĽP napríklad v rozsudku Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994. Okresný súd Trnava ako aj odvolací súd uviedli, že pri vyhodnotení viny vychádzali z výpovede poškodeného D., svedkýň O. a T., rekognície p. T., z kamerového záznamu z ONE Clubu, pričom rekognícia s pani T. a kamerové záznamy sú nezákonnými dôkazmi, resp. sú dôkazmi, ktoré neboli zabezpečené zákonne.
Trváme na argumentácii uvedenej v uznesení Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/6/2015, kde sa vyvodzuje nasledovné: "Z ustanovenia § 30 ods. 2 TP vyplýva, že nezúčastnenou osobou môže byť len osoba, u ktorej nie sú pochybnosti o nezaujatosti okrem iného vo vzťahu k orgánu činnému v trestnom konaní. Takou osobou nemôže byť policajt pôsobiaci na tom istom policajnom riaditeľstve alebo jeho nadriadenom alebo podriadenom orgáne ako konajúci vyšetrovateľ, resp. poverený príslušník PZ, keďže v takom prípade možno mať odôvodnenú pochybnosť o nezaujatosti vo vzťahu k orgánu činnému v trestnom konaní. Uvedené sa stalo aj v prejednávanej veci. Ak však sudca chcel porovnávať závery obhajcu a jeho interpretáciu výpovede T. tak, že pani policajtka B. pri rekognícii ani nebola, tak potom je tento dôkaz nezákonný taktiež, pretože Trestný poriadok vyžaduje účasť nezúčastnenej osoby po celú dobu rekognície a nepostačuje účasť len pri podpise tejto zápisnice o jej vykonaní.
Okresný súd Trnava ani odvolací súd vôbec neodôvodnili použitie kamerových záznamov, a preto trváme na tom, že predmetný kamerový záznam z ONE Clubu, ako aj následné fotografie z neho vyplývajúce, sú nezákonným dôkazom, pretože v celom vyšetrovacom spise, vrátane toho súdneho, absentuje buď zápisnica o dobrovoľnom vydaní veci, resp. o odňatí vec