Výsluch svedka – obzvlášť zraniteľnej obete a kontradiktórnosť (ZSP 48/2025)

Vydáno: 55 minút čítania
I. Výsluch svedka sa má v prípravnom konaní vykonať tak, aby sa nestal dôkazom neprípustným, ale aby bol použiteľným aj v súdnom konaní. Prípustnosť takéhoto dôkazu môže zmariť aj skutočnosť, že výsluch nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, t. j. so zachovaním práva obvineného na možnosť spochybniť výpoveď svedka.
Berúc do úvahy osobitnú zraniteľnosť detských obetí trestných činov, by mali príslušné orgány činné v trestnom konaní zabezpečiť a vykonať ich výsluch už v prípravnom konaní tak, aby bol použiteľný v konaní pred súdom a aby jeho opakovanie v konaní pred súdom nebolo potrebné. Ak vyšetrovateľ vykonáva výsluch svedka - obzvlášť zraniteľnej obete (dieťaťa) postupom podľa § 135 Trestného poriadku, v nadväznosti na § 263 Trestného poriadku a § 270 Trestného poriadku, musí mať na mysli a musí rešpektovať aj právo obhajoby na možnosť aspoň sa podieľať na príprave výsluchu (viď S. N. p. Švédsku, rozsudok č. 34209/96 z 2. júla 2002), resp. sa ho i zúčastniť - minimálne nepriamo, za jednosmerným sklom a pod. a dať mu tak možnosť už počas výsluchu spochybniť svedeckú výpoveď.
II. Ustanovenie § 135 ods. 1 štvrtá veta Trestného poriadku: "V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia predsedu senátu vykonať prečítaním zápisnice i bez splnenia podmienok uvedených v § 263 alebo postupom podľa § 270 ods. 2" je potrebné vykladať tak, že takýto postup je možný len vtedy, ak pri postupe podľa § 135 Trestného poriadku bolo zachované právo obvineného na účinný a adekvátny výkon práva na obhajobu.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 1Tdo/70/2024