Výkon rozsudkov Európského súdu pre ľudské práva formou obnovy konania

Konečný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej "Súd") je záväzný a štát je povinný ho vykonať. Rozsudok sa obmedzuje na zistenie, či bol alebo nebol porušený Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej "Dohovor") a v ktorom ustanovení. Má len deklaratórnu povahu. Súčasťou vykonania rozsudku je aj vyplatenie spravodlivého zadosťučinenia sťažovateľovi, ktoré môže v zmysle článku 41 Dohovoru Súd priznať na základe návrhu sťažovateľa a po vyjadrení žalovanej vlády. Súd nie je oprávnený sám odstrániť zistené porušenie Dohovoru, napríklad zrušiť alebo zmeniť zákon, správny akt či rozhodnutie súdu, a jeho rozhodnutie sa nedotýka ich platnosti, resp. právoplatnosti.

Rozsudok je pre štát záväzný v zmysle článku 46 ods. 1 Dohovoru. Účinky právoplatnosti má výrok rozsudku, ako aj jeho odôvodnenie. Článok 46 ods. 1 Dohovoru implicitne obsahuje povinnosť odstrániť alebo napraviť zistené porušenie Dohovoru, prípadne poskytnúť nápravu, ak nie je možné . Voľba prostriedkov nápravy patrí štátu, ktorý má iba medzinárodnoprávnu povinnosť na dosiahnutie uvedeného výsledku. Môže ísť o individuálne alebo všeobecné opatrenia.

Individuálne opatrenia sa vykonávajú vo vzťahu k sťažovateľovi. Okrem vyplatenia spravodlivého zadosťučinenia ide o , vymazanie záznamu odsúdenia z registra trestov, udelenie povolenia na pobyt atď. Navrátenie do pôvodného stavu je štát povinný vykonať v závažných prípadoch porušenia Dohovoru. Aplikácia tohto princípu má osobitný význam vo veciach trestného charakteru, napríklad pri prerokovávaní sťažností po odsúdení a počas väzby, pri obmedzení právnej spôsobilosti sťažovateľa, pri vyhostení a ochrane práv sťažovateľa podľa článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života), vždy však so zreteľom na výnimočné okolnosti a existenciu príčinnej súvislosti medzi zisteným porušením práv a trvajúcimi dôsledkami pre poškodeného účastníka. Do úvahy prichádza aj vo veciach namietaných porušení práv podľa článku 6 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), napríklad porušení práva byť prítomný na pojednávaní, práva na verejné prerokovanie veci, práva na nezávislý a nestranný súd, práva na prístup k súdu či pri porušení práva na kontradiktórne konanie. Tento princíp sa uplatňuje v situáciách, v ktorých cieľ zabezpečiť ľudské práva jednotlivca spolu s účinnou implementáciou rozsudkov Súdu prevyšuje nad princípmi res iudicata a právnej istoty. V dôsledku uplatnenia tohto princípu mnohé štáty (vrátane Slovenskej republiky) pristúpili k výkonu rozsudkov nariadením obnovy konania vo veci alebo nového preskúmania veci v súdnom alebo správnom konaní.

Všeobecné opatrenia majú zabrániť opakovaniu podobných porušení Dohovoru v budúcnosti. Patrí medzi ne napríklad publikovanie rozsudku v právnických periodikách, jeho zaslanie príslušným orgánom, či vzdelávanie orgánov verejnej moci vrátane súdov v oblasti judikatúry Súdu. Ak je príčinou stavu, ktorý má za následok porušenie Dohovoru vnútroštátna právna úprava, potom štát pristupuje k prijatiu, resp. zmene príslušnej legislatívy tak, aby bola v súlade s ustanoveniami Dohovoru a jeho protokolov. Inou situáciou sú prípady chybnej aplikácie vnútroštátneho práva, najmä z dôvodu nesprávneho výkladu Dohovoru zo strany orgánov zmluvného štátu. V takomto prípade dochádza v rámci všeobecných opatrení k nastoleniu zmeny v aplikačnej praxi vnútroštátnych orgánov (najmä najvyšších súdnych inštancií) vo vzťahu k danej právnej otázke. Pri porušení práva na prerokovanie veci v primeranej lehote, medzi všeobecné opatrenia patria okrem legislatívnych zmien aj organizačné zmeny v práci na súdoch, zvýšenie počtu sudcov, vyšších súdnych úradníkov, či elektronizácia justície.

Podľa článku 46 ods. 2 Dohovoru nad riadnym výkonom rozsudkov zo strany zmluvného štátu Dohovoru vykonáva dohľad Výbor ministrov Rady Európy (ďalej len "Výbor ministrov"). Výbor ministrov ako politický orgán priamo nezodpovedá za výkon rozsudkov a nedisponuje oprávneniami, ktoré sa bežne uplatňujú vnútroštátnymi orgánmi v rámci exekučného konania. Po doručení rozsudku Súdu žalovaný štát Výboru ministrov oznamuje relevantné informácie týkajúce sa výkonu rozsudku, t.j. o vyplatení spravodlivého zadosťučinenia a o prijatí ďalších individuálnych a všeobecných opatrení. Ak došlo k splneniu záväzkov vyplývajúcich z rozsudku, Výbor ministrov schváli záverečnú rezolúciu, ktorou je prípad definitívne skončený.

Ak nedochádza k riadnemu plneniu rozsudku Súdu, Výbor ministrov uplatňuje rôzne procedurálne postupy s cieľom donútiť zmluvný štát, aby rešpektoval svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z Dohovoru a jeho protokolov. Ide najmä o opakované zaraďovanie daného prípadu na program rokovania Výboru ministrov, prípadne v ďalšom štádiu o prijatie predbežnej rezolúcie, navrhujúcej podobu individuálnych a všeobecných opatrení v súvislosti s výkonom rozsudku Súdu, ako aj konkrétny harmonogram kontroly ich plnenia. Na základe praktických skúseností Výboru ministrov s vykonateľnosťou niektorých rozsudkov a problémami súvisiacimi s ich výkladom rozšíril Protokol č. 14 s účinnosťou od 1. júna 2010 jeho právomoci pri dohľade nad výkonom rozsudkov v dvoch prípadoch. Ak Výbor ministrov považuje za prekážku vykonateľnosti konečného rozsudku interpretačný problém, môže požiadať v zmysle článku 46 ods. 3 Dohovoru Súd o výklad rozsudku rozhodnutím, ktoré vyžaduje väčšinu hlasov dvoch tretín zástupcov oprávnených zasadať vo Výbore ministrov. Ak Vý