(dokončenie z čísla 2/2019)
Relevantná právna úprava od roku 2016
V nadväznosti na nedostatky identifikované v právnej praxi z hľadiska už citovanej ustálenej judikatúry ESĽP bolo potrebné prijať novú právnu úpravu. Táto úprava mala za ambíciu nájsť vyvážený a spravodlivý koncept, ktorý by zmiernil trecie plochy medzi dvomi základnými právami: právom rodiča na stretávanie sa s dieťaťom a právom dieťaťa, aby pri výkone rodičovských práv, boli rešpektované jeho najlepšie záujmy. Posilňujú sa nástroje súdu, ktorými môže dosiahnuť dobrovoľný výkon rozhodnutia a tým v čo najväčšej miere eliminovať negatívne dôsledky núteného výkonu rozhodnutia na maloletého. V prípade nariadenia výkonu rozhodnutia sa zavádza možnosť odkladu výkonu rozhodnutia ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený.
Právomoc súdov uskutočniť výkon rozhodnutí vyplýva zo všeobecných ustanovení Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj "CMP"). Výkon rozhodnutí vo veciach maloletých je upravený v štvrtej časti CMP v § 370-391. Podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí upravuje podzákonný predpis, ktorý po dohode s inými vecne príslušnými rezortmi (MPSVaR SR, MŠVVaS SR a MV SR) vydalo MS SR vo forme vyhlášky č. 207/2016 Z. z. Tá nahradila predchádzajúcu vyhlášku, ktorá existovala od roku 2011. Na jej prípravu bola zriadená na MS SR pracovná skupina, ktorú tvorili okrem zástupcov MS SR aj zástupcovia rezortu PSVaR SR, ÚPSVaR a ÚPSVaR), rezortu školstva, vedy, výskumu a športu, rezortu vnútra, rezortu zdravotníctva, ako aj sudcovia a vyšší súdni úradníci. Cieľom vyhlášky, ktorá nadväzuje na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, bola inter alia reakcia na aplikačné problémy súdov pri uplatňovaní dovtedy platnej vyhlášky MS SR č. 474/2011 Z. z. Nová vyhláška preto preberá v novej právnej úprave mechanizmy, ktoré sa od 1. januára 2012 osvedčili a efektívne fungujú a zároveň sa ňou zabraňuje identifikovaným nedostatkom v aplikačnej praxi súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, t.j. bez toho, aby zistili, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, postupovali v konaní nástrojmi represie. Posilňujú sa tak aj nástroje súdu, ktorými sa môže dosiahnuť dobrovoľný výkon rozhodnutia a posilňuje sa princíp participačného práva dieťaťa, ktoré je vyjadrené v článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Ide o § 3 ods. 2 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. Názor a správanie sa dieťaťa vo vykonávacom konaní má mať relevanciu, pretože dieťa je subjektom konania a nie jeho objektom. Posilňuje sa aj rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý je ako základná procesná zásada vyjadrený v Civilnom mimosporovom poriadku. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Vo vzťahu k dieťaťu zvýraznila nová vyhláška právo dieťaťa na sebaurčenie a právnu autonómiu a s ňou spojenú zodpovednosť súdu vyplývajúcu z vyšetrovacej zásady, ktorá ovláda nesporové konania.1)
Vyšetrovacia povinnosť súdov
Pokiaľ ide o výkon rozhodnutia, súdy majú od 1. júla 2016 povinnosť zisťovať "či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu". Cieľom tohto ustanovenia bolo korigovať doterajšiu prax niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky t. j. bez toho, aby zistili, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný alebo dieťa nemôže podrobovať rozhodnutiu, postupovali v konaní nástrojmi represie. Pre taký postup súdu postačovali tvrdenia oprávneného, že povinný sa nepodrobuje rozhodnutiu. Pripomíname, že za nástroje represie sa považuje výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá sa vysielala bezprostredne po podaní návrhu a ktorá prezu